Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


14.10.2007 – Pamiatka posvätenia chrámu

Piesne:  355, 579, 199, 260, A - 74;
Text: Ef 4,3-6

Jednota v cirkvi a v zbore je pre Pána Boha taká dôležitá, že Nová zmluva jej venuje viac pozornosti, ako rozprávaniu o nebesiach, alebo pekle. Boh si želá, aby sme nielen verili, ale aj patrili - aby sme žili v cirkevnom zbore a  zažili vzájomnú jednotu. A tu jednotu si strážili.

Tak ako každý rodič sa teší, keď jeho deti navzájom dobre vychádzajú, aj náš Nebeský Otec sa raduje, keď v cirkevnom zbore žijeme v jednote a láske.

Pre Pána Boha nie je na svete nič cennejšie, ako jeho cirkev. Zaplatil za ňu najvyššiu cenu a chce ju ochrániť od ničivých sporov a rozkolu. V dnešný deň pamiatka posvätenia tohto chrámu je vhodný čas na otázku:  Je pre nás cirkev – teda náš zbor niečím vzácnym? Mal by byť. Boh ho miluje aj napriek chybám. Tesne pred svojim zatknutím sa Ježiš modlil za našu jednotu, za cirkev.

Biblia hovorí: Znášajte sa vospolok v láske...

Ako sa dokážeme znášať? Božie slovo nám dáva odpoveď: v láske.  Len v láske sa dokážeme zniesť na trvalo. Božie slovo nás vedie k tomu, aby sme sa sústredili na to, čo máme spoločné a nie na to, čo nás rozdeľuje. To spoločné je Božia láska k nám, ktorú sme mohli prežiť mnohokrát aj osobne.

Dnes máme v našom zbore sviatok posviacky a postavenia nášho kostola. Kostol je v našej cirkvi vyjadrením a symbolom cirkvi a miestneho zboru. Môžeme povedať, že nás spája. Dokonca v iných jazykoch – v nemčine a angličtine - je to isté slovo používané aj pre kostol aj cirkev (die Kirche, church). Je to spoločný duchovný dom  Božej rodiny. Aj táto stavba mnohokrát spájala ľudí – pri stavbe aj pri opravách.

Keď som čítal históriu stavby Ružomberského chrámu a o situácii pred samotnou stavbou, uvedomil som si, že ani problémy a obštrukcie, ako  neprajnosť zo strany niektorých funkcionárov mesta, finančná núdza počas 1. svetovej vojny a po nej, nezabránili tomu, aby sa tento zbor zjednotil a pustil sa s veľkým nasadením do stavby kostola. Počas tých 81 rokov mnohokrát tento chrám ľudí spájal.

Bratia a sestry, treba však povedať aj to, že kostol ako stavba nedokáže natrvalo spojiť ľudí. Jednota, o ktorú nás Boh žiada je hlbšia, ako jednota založená na starostlivosti o budovu, alebo jednota založená na rovnakých záujmoch.

Čo nás teda má spájať ?

Ako veriaci  máme jedného Pána, jedno telo cirkvi, jeden cieľ, jedného Otca, jedného Ducha, jednu nádej, jednu vieru, jeden krst a jednu lásku. Máme spoločnú budúcnosť.  

Toto sú omnoho dôležitejšie veci, ako  rozdiely medzi nami.

Niekedy sa stane, že vzniknú v zbore roztržky.  Je to obyčajne znakom toho, že naša pozornosť sa presunula na menej dôležité veci. Je známe, že aj manželia, a členovia rodiny a cirkevných zborov sa najčastejšie sporia kvôli nie veľmi dôležitým veciam. Keď sa sústredíme na ľudské vlastnosti, vkus, metódy práce, takmer vždy príde k rozkolu. Ak sa však zameriame na vzájomnú lásku, na nášho Boha a plnenie Jeho vôle – to spája. A najmä priodejte sa láskou, ktorá je pojivom dokonalosti... Dokonalým odevom v cirkvi nie je ani oblek, ani luterák, ale láska k Bohu prejavená v láske k bratom a sestrám.

Mnohokrát sa v cirkvi stáva, že keď si kresťan uvedomí, čo Boh myslí pod skutočným spoločenstvom, je zrazu znechutený tou priepasťou medzi  ideálnym a skutočným stavom spoločenstva v zbore.

My však máme milovať svoj zbor. Ak ho len kritizujeme a snívame o ideálnom – je to známka nezrelosti. Druhý extrém je byť spokojní s realitou a byť ľahostajný voči stavu cirkevného zboru.

Prejavom zrelosti je, keď dokážeme žiť v skutočnom zbore a zápasiť o ideály.

Tvoji bratia a sestry ťa niekedy sklamú a znechutia. To však nie je dôvod, aby si sa s nimi prestal stretávať. Sú tvojou rodinou, aj keď sa tak niekedy nesprávajú.

Mali by sme si uvedomiť, že zbor tvoria len hriešni ľudia vrátane teba  aj mňa. A pretože sme hriešnici, vzájomne sa  zraňujeme. Niekedy zámerne a niekedy nechtiac. Pán Boh však nechce, aby sme zatrpkli, alebo zo zboru utiekli. Chce nás aj cez chyby druhých niečomu naučiť. Chce nás učiť zaprieť seba pre dobro Tela Kristovho, aby sme sa odučili sebectva. A okrem toho neexistuje dokonalý zbor, každý zbor má svoje silné aj slabé stránky.

Dietrich Bonhoeffer, nemecký farár, popravený nacistami napísal legendárnu knihu Život v spoločenstve. A v nej píše: Každý zbor by si mal vyvesiť tabuľku „ Prihlásiť sa môžu len nedokonalí ľudia“. Toto je miesto pre tých, ktorí priznávajú, že sú hriešni, potrebujú odpustenie a chcú rásť. Čím skôr sa vzdáme nereálnych ilúzií, tým skôr sa prestaneme pretvarovať  a pripustíme, že všetci sme nedokonalí a potrebujeme milosť.

Ďalej hovorí: Ten, kto miluje sen o spoločenstve viac ako samotné spoločenstvo, ten ho v skutočnosti ničí.

Mali by sme ďakovať za naše spoločenstvo, ktoré máme uprostred tohto kostola, aj keď tu nie vždy zažívame veľké veci a mnohokrát  tu vidíme mnoho nedostatkov, slabej viery a ťažkostí. Ak sa však len  sťažujeme, potom bránime Bohu, aby naše spoločenstvo duchovne rástlo.

Dnes je pamiatka posvätenia tohto chrámu, ktorý je symbolom nášho spoločenstva. Medzi múrmi tohto kostola je veľa krásnych a vzácnych vecí. Ale naše spoločenstvo, to je to najvzácnejšie, čo sa za týmito hrubými múrmi nachádza. A práve v tento sviatok nášho zboru vás chcem, milí bratia a sestry pozvať k tomu, aby ste si uvedomili a prijali zodpovednosť za náš zbor, za jeho jednotu. Aj ty máš dary, ktoré Ti Boh dal, preto slúž v tomto zbore Božej rodine a Pán Boh dá požehnanie tomuto zboru aj tebe. Amen!

David Bázlik – zborový farár
   

späť