ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
História: Wormský edikt
zdroj: www.wikipedia.org
pridané: 6.6.2009


Reformačné úsilia, ktoré sa snažili postaviť na nohy Kristové evanjelium, boli napádané z mnohých strán. Mnoho dišpút a rozhovorov, snemov či zasadnutí v stredovekej cirkvi boli potrebné na obhajobu reformáčnej pravdy. Toto učenie sa snažilo vyviesť z bludných názorov a bludov, ktoré sa naniesli na Kristove učenie. Veľký význam v luteránskom hnutí mal Martin Luther so svojim reformačným bojom proti odpustkom s ostatnými tézami, ktoré sa v ňom zrodili. Myslím si, že k rastu prispela aj Lipská dišputa, ktorá posilnila Martina Luthera vo vytrvalosti v boji za reformáciu. Na dišpute sa zúčastnil aj Filip Melanchton, humanista, ktorý sa stal jeho najlepším spolupracovníkom, a bol aktivným zástancom reformácie. Lipskú dišputu vyvolal Ján Maier, nazyvaný Eck.

Predmetom dišputy malo byť učenie o milosti a slobodnej vôle. Eck mal dišputovať s Karlstadtom, chcel usvedčiť Luthera z husitského kacírstva. Cisár Maximilián zomrel v januári roku 1519 a počas Lipskej dišputy bol zvolený za nového nemeckého cisára Karol V. Španielsky. Verim, že keby nebolo diel, ktoré boli napísané z pera Martina Luthera a iných zástancov reformácie tak by to bol len malý štart na rozvoj v dejinách obhajovania viery. Rok 1520 bol pre Lutherovu literárnu činnosť plodný. Uverejnil 30 spisov a medzi nimi boli tieto najhlavnejšie: Reč o dobrých skutkoch; Kresťanskej šľachte nemeckého národa; O náprave kresťanského stavu; O babylonskom zajatí cirkvi; O slobode kresťana. Proces Ríma voči Lutherovi trval tri roky, a však všetky úsilia o umlčanie stroskotali. 1. februára 1520 vymenoval pápež komisiu na prípravu buly. Obsahovala 41 téz generálne zatratených, zákaz obhajovať Martina Luthera a rozkaz spáliť jeho spisy. Podpísal ju pápež Lev X. 1. júna 1520.

Lutherovho volenca Fridricha Múdreho žiadal, aby sám vykonal trest na Lutherovi, alebo aby ho uväznil a vydal pápežovi. Luther vydal obranný spis proti bule antikrista, v ktorom vyhlasuje: „Ak pápež neodvolá a nezatratí túto bulu, nepotresce dr. Ecka s jeho druhmi, tak nech nikto nepochybuje, že pápež je nepriateľom Božím, prenasledovateľom Kristovým, rušiteľom kresťanstva a skutočným antikristom.“ Lutherove spisy sa už verejne pálili, a tak poburený Luther hodil do ohňa knihu kanonického práva pápežských dekrétov a potom bulu. Dňa 3. januára 1521 bola proti nemu vydaná pápežská kliatba bulou.

Pápeži žiadali cisára, aby ríšskou kliatbou dokončil pápežské odsúdenie. No boli tu stavy ríše, ktorých súhlas cisár potreboval kvôli nastávajúcej vojne s Francúzskom. Stavy sa zhromažďovali na snem do Wormsu a netajili sa sympatiami k Lutherovi. Cisár sľúbil vypočutie Luthera. Do Wormsu bol v roku 1521 teda zvolaný cisárom snem z dvoch dôvodov: cisár sa potreboval ujať moci v Nemecku a pripraviť sa na vojnu v súvislosti s Francúzskymi a Talianskymi nárokmi na územia. Lutherova cesta bola triumfálna, vítali ho masy ľudu, bol pre nich obranca Nemecka.

Martin Luther výstúpil na sneme vo Worms dvakrát. Na prvom výstúpení 17 apríla mal odpovedať na 2 otázky: 1. Či knihy, ktoré boli napísané a ktoré zhromaždil Eck sú jeho a 2. otázka znela či odvolá alebo neodvolá obsah kníh. Na prvú prisvedčil a na druhú si výžiadal čas. Na druhom výstúpení Eck znova položil otázku Lutherovi. Martin však majstrovsky rozdeli svoje knihy do troch tried na: vzdelávacie, útoky na pápežskú tyraniu, knihy proti pápežovým spojencom a povedal, že odvolá len pod tou podmienkou ak bude usvedčení Písmom a nie pápežom, či koncilom „Tu stojím. Inak nemôžem Boh mi pomáhaj. Amen“ Cisár chcel postaviť Luthera mimo zákon.

No nakoniec bol zostavený Wormský edikt, v máji 26, v ktorom bol Martin Luther označovaní za kacíra a bola nad ním vydaná ríšska kliatba. Nik ho nesmel prijať, poskytnúť mu byt, jedlo, pitie, mal byť odovzdaný cisárovi, treba spáliť jeho spisy a nijaké knihy v ríši sa nesmú tlačiť bez súhlasu vrchnosti. Po tomto rozhodnutí sa ho nik nesmel verejne zastať. Bola mu zakázana kazateľská činnosť. Priatelia našli riešenie. Keď cestoval lesom bol prepadnutý a privedený na hrad Wartburg, kde sa skrýval pod menom Junker Juraj. Z mnícha sa stal bradatý rytier. Nepriatelia sa tešili, že je už mŕtvy. Prežil tu 300 dní, ktoré vyplnil literárnou prácou. S jeho pobytom je spojený preklad Novej zmluvy.

Začína sa objavovať nespokojnosť proti omši a celibátu. Mníšske sľuby začínali byť ohrozené. V novembri vystúpilo z wittenbergského kláštora trinásť augustiniánskych mníchov. Luther napomínal poddaných pred rebéliou. Dňa 25. decembra 1521 bola v mestskom chráme vo Wittenbergu prvýkrát prisluhovaná Večera Pánova evanjelickým spôsobom. Medzitým Filip Melanchton vydáva svoje systematické dielo: Locci communes rerum Theologicarum. Luther bol týmto dielom taký nadšený, že povedal, že by toto dielo mohlo byť pokojne zaradené do Písma svätého. Bol veľmi rád, pretože si uvedomoval, že toto dielo prispeje k obhajobe reformácie a šíreniu luteranizmu.

V roku 1522 prišiel Martin Luther do Wittenbergu a vysvetľoval otázky učenia o omši, celibáte, obrazoch, spovedi. Jeho kázne pôsobili upokojujúco, no bol stále pod hrozbou wormského ediktu. Na námestí v Bruseli boli upálení prví luteráni Ján Es a Henrich Vos. V Durínsku sa zakladali spolky, ktoré hrozili vzburou. Tomáš Munzer sa stal vodcom, bol pokladaný za nepriateľa kniežat, rímskokatolíckej cirkvi, a luteránstva. Luther navrhoval rokovanie a zmierenie, vyčítal to kniežatám a pánom, že dali príčinu k tejto situacií. Snem v Norimberku je možné považovať za začiatok rozdelenia Nemecka na protestantský a rímskokatolícky tábor.

Hoci sa pápežskému legátovi Campeggiovi podarilo dosiahnuť to, že nemecké kniežatá budú uplatňovať Wormský edikt pokiaľ to bude možné, v Regensburgu uzavrel ligu na podporu rímskej veci, čím bol Rím posilnený na juhu Nemecka. Na druhej strane však Filip Hessenský bol najschopnejším luteránskym politikom, ktorý prispel k Lutherovej obhajobe. Nasledovala sedliacka vojna, ktorá mala negatívny vplyv na reformáciu. Ovplyvnila Luthera osobne. Radikáli zvíťazili a vlámaním sa do kláštorov, pustošením sa dopúšťali hanebností, ktoré ich zbavovali sympatií. Katolícke kniežatá obviňovali Luthera z tejto vzbury, 15. mája boli sedliaci porazení. Po smrti Fridricha Múdrého sa stal nástupcom jeho brat Ján Vytrvalý. Bol prívržencom luteranizmu.

Šírenie reformácie dostali do rúk kniežatá, ktoré v roku 1526 uzavreli pod vedením Filipa Hessenského Torgavský zväz. Ten bol odpoveďou na Dessavský zväz, ktorý vytvorili katolícke kniežatá. Najbližší snem v roku 1526 v Speyeri mal riešiť nábožensku otázku. Cisár Karol V. však kôli svojím vojenským aktivitám poslal na snem svojho brata Ferdinanda I. Ten požadoval uplatňovanie wormského ediktu, čo sa napokon nestalo, pretože bolo potrebné zjednoťiť kniežatá pod vplyvom hroziaceho nebezpečenstva zo strany Turkov. Záver snemu bol teda dočasný, ktorý dovoľoval štátu praktizovať náboženstvo podľa svojej vôle až do všeobecného koncilu.

Išlo prakticky o uznanie teritoriálného princípu. V Speyeri sa konal ďaľší snem, ten vďaka katolíckej presile zrušil rozhodnutie z roku 1526 a znovu potvrdil wormský edikt už len pre katolícke teritória. V krajoch kde mali prevahu luteráni sa musel dodržiavať princíp náboženskej slobody pre katolíkov, no v katolíckých krajoch už sloboda pre luteránov nebola zaručená. Veľmi dôležitý bol v tejto situacií úspech na Augsburskom sneme, ktorý zvolal Karol V. A chcel na ňom definitívne ukončiť náboženské rozpory v Nemecku. Luteráni na ňom predložili svoje vyznanie, v ktorom dokazujú pravdivosť kresťanskej viery protestantov a podopierajú ním svoje učenie. Melanchton napísal Confessio Augustana - Augsburské vyznanie a podpísali ho aj protestantské kniežatá.

Toto Vyznanie predložili na sneme. Pre svoj historický význam a sčasti pre svoju vnútornú hodnotu sa stalo najvplyvnejším zo všetkých luteránskych vyznaní viery. Neskôr bol Melanchton „nútený“ napísať aj Obranu Augsburského vyznania, ktorú však cisár Karol neprijal. Bez hrozby, ktorú predstavoval wormský edikt by takéto vyznanie viery a definovanie učenia pravdepodobne nikdy nebolo vzniklo. Na sneme zvíťazili rímskokatolíci, ktorý mohli uviesť do platnosti wormsky edikt proti Lutherovi. Bol i znovu obnovený cisársky odvolávaci súdný dvor, čo prakticky znamenalo koniec možností kladných súdných rozhodnutí pre protestantov. Túto nepriaznivú situáciu pomohla zjednotiť protestantov Šmalkálska liga, ktorá na sneme v Norinbergu uzavrela s cisárom mier až do všeobecného koncilu.

K rozvoju luteránstva prispeli aj katastrofa anabaptistov v Munsteri v rokoch 1534 - 1535 a tiež aj Wittenberská dohoda - concordia o Večeri Pánovej. Ako i Augsburský mier z roku 1555. Tu si luteráni žiadali plné práva, vrátenie všetkých cirkevných majetkov a toleranciu luteránov na katolíckych územiach. Tieto požiadavky neboli splnené. Slobodná voľba vierovyznania bola obmedzená iba na ríšske stavy a rytierstvo. Poddaní museli prijať vieru svojho zemepána, podľa princípu cuius regio, eius religio - čia zem, toho náboženstvo. Tí, ktorí sa tomuto pravidlu nechceli podriadiť, mali právo sa aj s celým majetkom vysťahovať. Výnimočné postavenie získali slobodné ríšske mestá, v ktorých mohli obe cirkvi pôsobiť vedľa seba. Dohoda sa vzťahovala iba na luteránov.

Tak sa stal Augsburský mier z roku 1555 veľkou podporou k rastu významného diela – luteranizmu. Myslim si, že wormský edikt mal pozitívný vplyv na cirkevný aj teologický rozvoj luteránskeho hnutia. Pomohol evanjelikom lepšie a hlbšie preskúmať svoju vlastnú identitu. „Rozum je najväčší nepriateľ viery. Každý kto len chce byť kresťanom musí svoje oči odtrhnúť od svojho rozumu" - Martin Luther

wikipedia.org
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok