ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Zuzana a Daniel Kaczmarczikovci - misia v Keni (2. časť)
zdroj: Zuzana a Daniel Kazcmarczikovci, www.wycliffe.cz
pridané: 27.3.2009


Afrika potrebuje Boha alebo misia v praxi

Nedeľa 22.03.2009 bola pre mňa výnimočným dňom. Náš zbor navštívili misionári Wicliffovej biblickej spoločnosti, Zuzana a Daniel Kaczmarczykovci z Českého Těšína. Po skončení bohoslužieb sme si spoločne sadli so Zuzkou a ona mi venovala čas, aby zodpovedala na niekoľko mojich zvedavých otázok:

Zuzka, môžeš nám predstaviť seba a celú tvoju rodinu?
Pochádzam z východného Slovenska, z Prešova, ale narodila som sa v Ružomberku. S mojím manželom Danielom sme sa zoznámili v Banskej Bystrici na štúdiu teológie. Manžel pochádza z Českého Těšína a obaja sme študovali misiu, pedagogiku a spoznali sme sa práve skrze službu hudbou, spevom. Spoločne sme slúžili na mnohých miestach, v zboroch, vo väzniciach, detských domovoch... Už siedmy rok žijeme v Českom Tešíne, máme dve deti, Jakubka (9) a Adama (4) a spoločne pracujeme v misijnej organizácii, ktorá sa volá Wicliffovi prekladatelia Biblie. K tejto službe sme sa dostali trochu nezvyčajne. Boli sme oslovení priamo vedením tejto medzinárodnej spoločnosti, ktorá hľadala niekoho, kto bude zodpovedný za túto prácu v Českej republike. Je to vlastne služba, ktorá spočíva v tom, že hľadáme v rámci Českej republiky ľudí, ktorí by išli ako misionári na miesta, kde ľudia ešte nemajú preklad Biblie vo svojom materinskom jazyku. Daniel je riaditeľom tejto organizácie a ja sa venujem personálnym veciam, komunikáciou s ľuďmi, ktorí majú o takúto službu záujem. Snažíme sa motivovať zbory k tejto službe, aby sa do nej zapojili predovšetkým modlitebne, ale aj finančne.

Vieme o vás, že ste sa celá rodinky pred tromi rokmi zúčastnili misijnej služby v Afrike, ktorá trvala pol roka. Mohla by si nám bližšie o tomto projekte povedať?
Keď sme sa stali pracovníkmi Wicliffovej misijnej spoločnosti, vnímali sme ako jeden veľký handicap to, že sme nikdy neboli na žiadnom misijnom poli, nikdy sme misiu nezažili na vlastnej koži. Preto sme vyšli za naším vedením s takou prosbou, žeby sme chceli vyskúšať, ako to na misijnom poli vyzerá a čo vlastne misionári zažívajú každý deň. Jedného dňa prišla taká možnosť. Bola to konkrétne Afrika – Keňa. Išlo o misijné centrum, ktoré sa venuje práve prekladom Biblie pre Keňu. Mali sme asi necelé 4 mesiace na prípravu našej misijnej cesty.

V čom spočívala celá tá príprava, čo všetko ste museli absolvovať?
Potrebovali sme vybaviť všetky formality ohľadne cestovania, očkovania celej rodiny. Rovnako sme potrebovali získať si potrebné množstvo financií pre celú našu misijnú službu. V našej organizácii máme totiž zásadu, že všetci misionári, ktorí idú na misijnú službu, musia mať zabezpečené potrebné finančné prostriedky od darcov, či zborov, ktorí sa rozhodli túto misijnú službu podporovať. Keď sme toto všetko s Božou pomocou zvládli, vo februári 2006 sme vycestovali do Kene.

A čo vaše deti?
Na túto misijnú cestu sme išli spoločne aj s našimi deťmi, Adam mal vtedy rok, Jakub 6 rokov.

Čo bolo cieľom vašej misijnej cesty?
Daniel, môj manžel, tam išiel ako riaditeľ organizácie. Túžil vidieť jednotlivé prekladateľské projekty, to ako sa Biblia prekladá na jednotlivých miestach. Vedeli sme, že v celej Keni prebieha asi 13 takýchto projektov, takže Daniel veľa cestoval, robil výjazdy na tieto miesta. Ja som zatiaľ bola s chlapcami v misijnom centre, snažila som sa predovšetkým o budovanie vzťahov s  ľuďmi. Učila som sa nakupovať, chodiť na trh, starať sa o každodenné potreby pre rodinu. Okrem iného môj manžel pomáhal opravovať počítače, ktoré boli veľakrát plné piesku, prachu, zachraňoval stratené súbory,...

V Keni sme sa snažili niečo naučiť o preklade Biblie, vidieť, ako funguje reálny život v Afrike a čo vlastne musia misionári, ktorí sa rozhodnú ísť na takéto miesta, zvládnuť, čo všetko ich čaká a čím všetkým prechádzajú. S odstupom času musím povedať, že táto skutočnosť bola pre nás prelomová. Mohli sme vidieť reálne, čo to znamená, keď Božie Slovo začne premieňať životy ľudí, či už to bolo v Afrike, alebo kdekoľvek inde. Je radosťou pre nás vidieť zmenené životy pod vplyvom Božieho slova.

Mohla by si nám povedať niečo viac o organizácii Wicliffovi prekladatelia Biblie?
Istý muž menom Cameron Townsend, keď mal 21 rokov, bolo to niekedy v období rokov 1935, mal takúto skúsenosť: Pracoval pre jednu spoločnosť, ktorá distribuovala Biblie. V tom období ho poslali do Guatemaly, do jedného indiánskeho kmeňa, ktorý hovoril jazykom cakchiquel. Oficiálnym jazykom krajiny bola ale španielčina. Tento mladý človek rozdával Biblie a jeden starý indián si raz zobral od neho túto španielsku Bibliu, otvoril ju a snažil sa tam niečo prečítať. Ale keď vidiel, že tomu, čo je tam napísané, nerozumie, pozrel sa na Camerona a opýtal sa ho: „Ak je ten tvoj Boh taký veľký, prečo teda nehovorí aj mojím jazykom?“  A vtedy si Cameron uvedomil, že každá žena, muž, každé dieťa by malo dostať možnosť čítať si Bibliu vo svojom vlastnom jazyku. V jazyku, ktorému rozumie, ktorým sám hovorí od svojho narodenia. Preto vznikla organizácia, ktorá sa nazýva Wicliffovi prekladatelia Biblie, podľa človeka, ktorý ako prvý preložil Bibliu z latinčiny do angličtiny.  Tým mužom bol John Wicliffe.

Prosím ťa, popíš nám bližšie vašu  prácu v ČR?
V Českej republike (ďalej len v ČR) fungujeme od roku 2001, naša rodina je v tejto službe už 5 rokov. Cieľom našej organizácie je motivovať ľudí, hľadať ľudí v zboroch, ktorí by išli na misiu. Máme rôzne pozície. Naša organizácia sa viacej venuje takej tej jazykovej (lingvistickej) práci, ale okrem samotných prekladateľov, výskumníkov jazyka, tých, ktorí spracovávajú rôzne dáta, štatistiky, zvuky, tvoria abecedu, slovníky, ... naliehavo potrebujeme rôznych učiteľov, administratívnych pracovníkov, ekonómov, manažérov,...

Aká je vízia pre vašu prácu pre ďalšie roky?
Naša organizácia sa rozhodla, že do roku 2025 začneme s prekladmi Biblie alebo aspoň Novej zmluvy do každého jazyka, ktorý to ešte potrebuje. Podľa štatistík vo svete je 6909 jazykov, ktoré sú definované ako jazyky. (nie sú to žiadne nárečia, dialekty.) Celá Biblia je preložená do 2545 jazykov, takže bez Božieho slova ostáva ešte 2457 jazykov. Keď vidíme za týmito číslami konkrétnych ľudí, vidíme, že pred nami je ešte obrovská úloha. Potrebujeme vyslať možno 3000 ľudí, alebo tímov, ktorí by išli do daných jazykových skupín a zmapovali by jazyk, zaznamenali by jeho zvuky, vytvorili abecedu, naučili ju ľudí, následne naučili ľudí čítať, písať a začali by pre nich prekladať Nový zákon alebo len časť Biblie, napr. ev. podľa Jána. Všetko sa to robí v kontexte ich kultúrnych zvykov. Aby človek pochopil to, ako rozmýšľajú, to si vyžaduje život s týmto kmeňom, takže preklad Biblie trvá od 2-5 alebo 10 rokov. Máme misionárov, ktorí idú na taký dlhší projekt, ktorí mnohokrát až do konca svojho života tam zostávajú. Dnešný pokrok predovšetkým v oblasti počítačovej techniky je v mnohej tejto práci pre nás nesmiernym prínosom. Zdá sa nám preto veľmi reálne, že do roku 2025 sa môže stať realitou to, že sa začne s prekladmi Biblie do jazykov všetkých kmeňov.

Ako sa dnešní ľudia pozerajú na vašu prácu?
Veľa ľudí sa nás pýta, že prečo týchto ľudí radšej nenaučíme anglicky a nerozdáme im potom anglické Biblie? Na vysvetlenie rada používam obraz banánu. Predstavte si  banán a to, že by ste ho mali zjesť neolúpaný. Vôbec by ste si nemohli vychutnať jeho chuť. Je to rovnako ako to, že by ste mali dať domorodcom Bibliu a povedali by ste mu – tak tu máš, nauč sa anglicky a čítaj si Bibliu po anglicky. Niečo podobne prežíva aj domorodec, keď si môže Božie slovo prečítať vo svojej vlastnej reči. Niektorí ľudia si dokonca myslia, že ich jazyk ani nie je hoden toho, aby do neho bola preložená Biblia. My ale vieme, že Boh chce zachrániť každého človeka, aj domorodca.

Modlíme sa za to, aby si Boh povolával nových ľudí do tejto služby. Vnímame to, že my sme práve tí, ktorí rozsievajú, ktorí dávajú informácie, ktorí pomôžu, zabezpečia potrebné kurzy,... aby boli misionári dobre pripravení na misijnú prácu. Modlíme sa tiež aj o to, aby si Pán Boh povolával ľudí, aby to bol On, kto bude posielať ľudí, ktorých my budeme môcť pripraviť a vyslať na misijné pole. V súčasnej dobe z ČR ale aj zo Slovenska sú vyslaní misionári, ktorí sú v Thajsku, Nigérii, jeden manželský sa pripravuje do Ázie...

Modlíme sa tiež aj za bezpečie a ochranu misionárov, ktorí sú už na misii – mnohé rodiny bez detí, ale aj s nimi, aby ich Pán Boh ochraňoval, aby si našli bývanie, aby neochoreli,... dobre sa zžili s národom, aby mali dostatok finančnej podpory pre svoju službu, lebo by sa inak museli vrátiť. Našou modlitbou je tiež to, aby cirkevné zbory pochopili, že je to ich zodpovednosť vyslať misionára a starať sa o neho, zobrať to ako svoje poslanie a službu.

A čo finančné prostriedky?
Naša organizácia má takú zásadu, o ktorej hovoríme aj všetkým záujemcom o misijnú službu, že všetky náklady spojené s misijnou službou, sú získavané len z dobrovoľných darov. Keď sme do tejto služby šli ako rodina, vedeli sme, že si budeme musieť začať hľadať finančné príspevky. Ľudí, ktorí sa rozhodnú nás pravidelne mesačne v tejto službe podporovať. V praxi to vyzerá tak, že pravidelne posielame modlitebné listy, chodíme za ľuďmi, oslovujem ich, povieme im o tom, v čom spočíva naša práca, naša služba, čo robíme,.... Povzbudzujeme ich v tom, že ak by sa chceli zapojiť finančnej do našej služby, môžu sa dobrovoľne rozhodnúť pre sumu, ktorou nás budú mesačne podporovať. Tento spôsob vidíme ako biblický. Aj služba apoštola Pavla bola odkázaná na finančnú podporu jednotlivých ľudí alebo zborov.

Povzbudzujeme ľudí k tomu, že týmto spôsobom sa stávajú blízkymi spolupracovníkmi v našej službe, súčasťou našej služby. V súčasnosti naša rodina má okolo 100 ľudí, ktorí sa rozhodli nás pravidelne mesačne podporovať. To isté platí aj pre misionárov, ktorí sa rozhodnú, že chcú ísť na misiu. Navštevujú zbory v ČR a hovoria v nich o svojej práci. Touto cestou sa snažia získavať podporovateľov pre ich službu.

Misijnú prácu môžeme prirovnať ku stromu, ktorý má korene, listy, konáre. Tí darcovia, ktorí finančne podporujú službu, modlia sa za ňu, sú ako tie korene. Organizácia je kmeň, ktorý drží celú tú misijnú prácu a listy, vetvy sú misionári, ktorí môžu ísť vďaka organizácii, vďaka cirkvi. Plody, to sú ľudia, ktorí sú potom  premieňaní Božím slovom. Takto to funguje celosvetovo a práve vďaka Božej vernosti a vernosti mnohých podporovateľov môže táto služba fungovať už 75 rokov.

Blížia sa veľkonočné sviatky. Čo by si odkázala našim čitateľom?
Stalo sa to v Nigérii, kedy v jenom kmeni mali spoločné zhromaždenie a jeden kazateľ tam zvestoval Božie slovo. Hovoril o ukrižovaní Pána Ježiša Krista. Títo ľudia predtým nikdy nepočuli o tom, prečo bol Ježiš ukrižovaný, čo je to kríž, čo je znamená smrť Pána Ježiša. Mysleli si, že Ježiš bol ukrižovaný preto, lebo On bol hriešny a že On sám bol potrestaný za to, že bol zlý človek, preto mal zomrieť na kríži. Keď sa im dostala Biblia v ich vlastnom jazyku, títo ľudia si mohli prečítať, že Pán Ježiš bol ukrižovaný za ich hriechy. To naštartovalo úplne novú etapu života v tejto komunite. My sami ideme do obdobia Veľkej noci. Prajem vám z celého srdca, aby sme nanovo mohli prežiť veľkosť obete, ktorú Pán Ježiš priniesol. Pripomíname si vlastne symbol Baránka, ktorý sa obetoval za hriechy sveta. Na mnohých kontinentoch ešte dnes ľudia nevedia, čo znamená tento symbol Baránka. Modlime sa za to, aby mnohé národy mohli pochopiť, čo to znamená, že Baránok sníma hriechy sveta, že Pán Ježiš zomrel za hriechy ľudí a že aj pre nich je to zasľúbenie o tom, že aj oni raz budú stáť pred Božou tvárou, pred Božím trónom.My sme dostali možnosť aj privilégium poznať tieto pravdy skrze Božie Slovo, ktoré bolo prinesené do našich krajín v polovici 9. storočia Cyrilom a Metodom.

Prajeme vám, aby ste počas veľkonočných sviatkov mohli prežiť veľkosť obete Pána Ježiša a radosť z toho, že môžeme tejto zvesti rozumieť vo vlastnom jazyku, môžeme si o nej čítať v Biblii. Pamätajme na to, že Ježiš nezostal v hrobe, ale na tretí deň vstal zmŕtvych a žije a my budeme raz s Ním.

Na záver uvádzam modlitbu George Cowana, bávalého riaditeľa Wycliffe International: „Pane, Ty si mi daroval Bibliu. Mám ju v rôznych vydaniach a prevedeniach. Tých verzií je toľko, že niekedy ani neviem, čo s nimi mám robiť. Ale čo ten chudák niekde ďaleko? On nemá nič. Ako sa mám vlastne za neho modliť? Chcem prosiť: Pane, daj i jemu to, čo si dal mne! A dúfam, že raz v nebi nikto nepovie, že sme to vzdali skôr, než sme sa vôbec pokúsili dostať sa k jeho jazyku.

Ak vám Pán Boh položil na srdce prácu misijnej spoločnosti Wicliffovi prekladatelia Biblie a chceli by ste modlitebne alebo finančne podieľať sa na službe manželov Kaczmarczykovcoch, radi vám na farskom úrade poskytneme bližšie informácie. Bližšie informácie o tejto službe tiež nájdete na internete na adrese: www.wycliffe.cz

Zuzana a Daniel Kazcmarczikovci, zhovárala sa Zuzana Jarabová
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok