ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Martin Luther - život
zdroj: www.sk.wikipedia.org
pridané: 1.4.2009


Martin Luther, pôvodne augustiniánsky mních, sa narodil ako jedno z deviatich detí baníka. Vyrastal v chudobných pomeroch spojených s tvrdou výchovou. Jeho otec sa postupne vypracoval na úspešného podnikateľa, čo mu umožnilo financovať štúdiá svojho syna.

V rokoch 1501 - 1505 Martin Luther študuje na univerzite v Erfurte filozofiu. Po získaní titulu magistra sa zapisuje na štúdium práv, krátko potom sa však rozhoduje vstúpiť do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. Aj keď je vzorný mních, pobyt v kláštore v ňom od začiatku vyvoláva pochybnosti o možnosti spasenia z vlastnej moci. V roku 1507 bol vysvätený za katolíckeho kňaza, čo v sebe zahrňovalo tzv. sľub čistoty (celibát).

Po vysviacke prestupuje v roku 1508 na univerzitu vo Wittenbergu, kde s krátkymi prestávkami – 1511 cestuje vo veci svojho rádu do Ríma – prednáša filozofiu, neskôr aj teológiu. V roku 1512 sa stáva doktorom teológie a získava doživotnú biblickú profesúru, a od roku 1513 začína vo Wittenbergu kazateľskú činnosť. V tomto období Luther prekonáva svoje pochybnosti a počas štúdia Písma dospieva k poznaniu, že Božia milosť platí pre každého, kto ju vierou prijme.

Skúsenosti s rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia Biblie, a oficiálnym učením vtedajšej cirkvi a jej praxou, vedú Luthera vo Wittenbergu 31. októbra 1517 k uverejneniu 95 téz, určených pre akademickú diskusiu, ktoré najmä kriticky reagovali na prax udeľovania odpustkov. Lutherov spor o odpustky sa stal predmetom širokého záujmu. Len vďaka priazni, ktorú mu preukázal jeho zemepán - saské knieža Fridrich Múdry, nestihol Luthera podobný osud ako Jána Husa. Unikol pápežskej kliatbe i cisárskemu odsúdeniu (Pápež Lev X. vydal v roku 1515 bulu o predaji odpustkov pre stavbu svätopeterského chrámu v Ríme.). Tézy, ktoré sa bez vedomia Luthera rýchlo rozšírili, vyvolali kvôli vtedajšej všeobecnej nespokojnosti s cirkvou veľký ohlas. Oficiálne miesta spočiatku reagujú na obvinenie Luthera z kacírstva dominikánmi veľmi zdržanlivo, Luther je totiž chránencom saského kurfirsta Frederika Múdreho. Namiesto toho, aby šiel do Ríma, kam ho predvolali, presadí kurfirst, aby Luthera vypočul kardinál Kajetán v Augsburgu (1518). Ten Lutherovi pohrozil kliatbou.

V roku 1519 sa Luther zúčastňuje rozpravy s Eckom v Lipsku, v ktorej popiera neomylnosť pápeža a koncilov. Rím v roku 1520 oficiálne vydáva bulu s hrozbou kliatby. Luther vydáva reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajuje. Keď po ich verejnom pálení reaguje Luther spálením pápežskej buly, nariadi pápež Lev X. v roku 1521 jeho exkomunikáciu. Keďže svoje tézy neodvolal ani na nemeckom Ríšskom sneme vo Wormse, vydáva cisár Karol V. proti Lutherovi tzv. wormský edikt (vyhlásenie za kacíra, zákaz spisov). Frederik Múdry hneď nato dá Luthera uniesť do azylu na hrad Wartburg, kde reformátor potom žil v rokoch 1521 - 1522. Tu prekladá Nový zákon.

Lutherove myšlienky sa medzitým lavínovito šíria a stretajú sa v celej krajine s búrlivým prijatím. Od radikálnych prejavov priaznivcov nového učenia sa Luther od začiatku ostro dištancuje. V roku 1522 sa vracia do Wittenbergu, aby zastavil obrazoborectvo. V roku 1524 začína Luther opäť prednášať, vystupuje proti Tomášovi Müntzerovi (Thomas Müntzer), ktorý svojimi kázňami podnecoval sedliakov k nepokojom (Nemecká sedliacka vojna).

Dňa 13. júna 1525 uzatvára Luther manželstvo s bývalou mníškou Katarínou von Bora. V roku 1528 sa reformátor zúčastňuje návštev na farnostiach v saskom kurfirstve, pri ktorých sa presvedčí o ich duchovne zaostalom stave. Marburské náboženské rozhovory v roku 1529, na ktorých diskutuje Luther okrem iného s Ulrichom Zwinglim s cieľom vytvoriť teologickú jednotu evanjelickej strany proti katolíkom stroskotávajú.

So svojím spolupracovníkom Philippom Melanchthonom kladie Martin Luther základy inštitucializovanej novej evanjelickej cirkvi (Melanchthonove Augsburské vyznanie z roku 1530). Preklad Starého zákona Luther dokončuje za spolupráce iných wittenberských teológov v roku 1534. Vo zvyšnom období svojho života sa Luther venuje podpore novovznikajúcej inštitúcie, riešeniu cirkevnopolitických a praktických teologických otázok a v neposlednom rade vydáva celý rad ostrých polemických spisov. Pred svojou smrťou trpí prepracovanosťou. Umiera v Eislebene dňa 18. februára 1546.

Martin Luther

sk.wikipedia.org
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok