ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota
zdroj: www.ecav.sk
pridané: 10.4.2009


V Tichom (Veľkom) týždni má Boží ľud možnosť hlbšie sa zamýšľať nad biblickou zvesťou a udalosťami spojenými s vykupiteľským dielom Pána Ježiša Krista. Veľkonočné sviatky sú sviatkami radosti zo vzkriesenia nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

ZELENÝ ŠTVRTOK (Dies viridium) ponúka tri vzácne momenty:
1. Zvesť o dobrom Pastierovi, ktorý vyvádza svoj ľud na zelené osviežujúce pastvy (odtiaľ názov „zelený“) a uisťuje o svojej blízkosti aj v temnote smrti. Vrcholom darov Jeho milosti a dobroty je zasľúbenie prebývania v dome Hospodinovom, ako hovorí 23. žalm.

2. Pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej, keď učeníci ako prví prijali z rúk svojho Pána dar odpustenia hriechov. Ježiš Kristus tým poukázal na to, akú obeť musel priniesť smrťou na golgotskom kríži, aby nás vykúpil z hriechov a večného zatratenia. Zároveň nás uisťuje, že prijímaním Večere Pánovej získame aj my odpustenie hriechov. Pri prijímaní tejto sviatosti vstupujeme do najužšieho spoločenstva s Ježišom Kristom. Je veľmi potrebné a dôležité, aby sme tieto viditeľné dary Jeho milosti prijímali po celý život a čo najčastejšie. V tento deň sa evanjelici schádzajú na večerné služby Božie, ktorých súčasťou je spoveď a prijímanie sviatosti Večere Pánovej (L 22, 15 ¬– 21; lK 11, 23 – 26).

3. Pán Ježiš pri stolovaní s učeníkmi vstal a začal svojim učeníkom umývať nohy. Tým poukázal na dô1ežitosť vzájomnej služby bez ohľadu na vek, postavenie, hodnosť a záslužnosť. Keď sa On ako Pán a Majster ponížil a umyl nohy svojim učeníkom, aj my si máme navzájom posluhovať a nepovažovať to za poníženie (J 13, 4 –17).

Na VEĽKÝ PIATOK (Parasceve) si kresťanská cirkev pripomína smrť Pána Ježiša Krista na golgotskom kríži. Ježiš Kristus sa dobrovoľne obetoval ako „Baránok Boží, snímajúci hriech sveta“ (J 2, 29). Boh cez svojho Syna a Jeho vykupiteľskú smrť prejavil vrcholný skutok svojej lásky k nám ľuďom. Ježiš vzal na seba odsúdenie za naše hriechy, aby nás zmieril s Bohom. Nie pre naše dobré skutky (tie by aj tak nevyvážili naše hriechy), ale jedine cez vieru v Jeho vykupiteľskú smrť získame odpustenie hriechov. Toto ako základ svojho učenia zdôrazňoval reformátor Martin Luther. Preto sa vo všetkých protestanských cirkvách deň smrti Ježiša Krista svätí ako najväčší sviatok – Veľký piatok. Svätí sa bez okázalostí, ale o to s väčším zahĺbením sa do veľkých Božích skutkov. Preto sa na službách Božích čítajú pašie. S pokorou a vyznávaním hriechov predstupujeme v duchu pod Kristov kríž a vo viere prijímame požehnanie plynúce z Jeho vykupiteľskej smrti.

BIELA SOBOTA (Nocturna paschalis), deň hrobového odpočinku Krista Pána, je prípravný deň predveľkonočný. Pomenovanie „biela“ (znak čistoty a nevinnosti) odvodzujeme z biblickej zvesti, že Ježišovo telo bolo pred uložením do hrobu zavinuté do plátna. Zbožné ženy v Izraeli cez sobotu, ktorú svätili ako sviatok, odpočívali a pripravovali vonné masti na pomazanie mŕtveho te1a Pánovho. Pre kresťana to má byť deň duchovnej prípravy na dôstojnú a radostnú oslavu veľkého dňa vzkriesenia. U evanjelikov sa v niektorých cirkevných zboroch konajú večerné služby Božie (Veľkonočný podvečer, Nocturna paschalis).

Ľ. Muntág, o. k.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok