ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Artikulárny kostol v Kežmarku
zdroj: www.evanjelik.sk
pridané: 11.6.2009


Drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostol len na základe povolenia 26. zákonného článku – artikulu, vydaného Š opronským snemom r. 1681. Cisára a snem k tomuto kroku donútilo povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol kežmarský rodák a majiteľ miestneho hradu Imrich Thököly. 26. artikul povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste – akým bol aj Kežmarok – a po dva v každej župe. Kostoly v mestách sa mohli postaviť len na predmestí – za mestskými múrmi a na mieste, ktoré presne vyznačila kráľovská komisia. Stavba sa musela postaviť výlučne na náklady evanjelickej cirkvi z najlacnejšieho stavebného materiálu. Takým stavebným materiálom bolo drevo a tým akoby sa predurčilo, že artikulárne kostoly budú drevené.

Prvý kežmarský artikulárny kostol sa postavil v r. 1687 – 1688. Nie je známe, ako vyzeral – je však pravdepodobné, že už mal dnešný pôdorys a bol prízemný. Predstavoval však len provizórium a nemohol pojať niekoľko tisíc protestantov z Kežmarku a okolia. K plánovanej prestavbe na dnešný vzhľad došlo až r. 1717. Finančne na stavbu kostola, ktorý je zasvätený sv. Trojici, prispeli protestanti z celej severnej Európy, ba švédsky a dánsky kráľ nariadili pre tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru – ako na lodiach. V skutočnosti sa na stavbe kostola podieľali aj obyvatelia iných miest.

Staviteľom kostola bol Juraj Müttermann z Popradu. Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Ďalšou oporou bolo 6 chórov – na ne a na prízemie sa pomestilo celkove až 1541 sediacich osôb. Stavba je zrubová z trámov červeného smreku o dĺžke 34,68 m, šírke 30,31 m a výške 20,60 m. Pri stavaní sa nepoužil žiadny kovový materiál, výlučne drevený.

Kým zvonka vyzerá kostol ako nejaká obrovská hospodárska budova, jeho barokový interiér zaujme každého svojím priestorom a krásou a nemožno sa diviť, že je považovaný za najkrajší spomedzi posledných piatich zachovaných kostolov svojho druhu na území Slovenska. Stropná maľba, ktorá predstavuje modré nebo, oblaky, dvanástich apoštolov, štyroch evanjelistov a nad oltárom obraz sv. Trojice, začala vznikať r. 1717 a tvorila sa celé desaťročia. Pripisuje sa neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi, avšak je možné, že došlo ku skomolenine mena a maliarom bol Gottlieb Kramer z Levoče, lebo sú doklady o tom, že v práci pokračoval jeho syn Ján (Jonáš) Gottlieb Kramer.

Oltár zhotovil Ján Lerch z Kežmarku v rokoch 1718 – 1727. Ústredným motívom oltára je Kalvária, pod plastikou ukrižovaného Krista sa nachádzajú postavy Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény, po stranách starozákonné postavy Mojžiša a ˙rona.

Kazateľnicu, ktorá spočíva na postave anjela a na prístupových schodoch, zhotovil Ján Lerch v r. 1717 a odovzdaná bola k Novému roku 1718. Zdobia ju plastiky Krista a štyroch evanjelistov, na prístupových schodoch a nad vchodom do kazateľnice sú plastiky starozákonných prorokov. Kazateľnica je situovaná tak, že na ňu vidieť z ktoréhokoľvek miesta v kostole a vynikajúca akustika v chráme umožnila všade dobre počuť slová kazateľa.

Pred oltárom stojí na podstavci kamenná krstiteľnica s medeným vekom z r. 1690 – pochádza ešte z prvého kostola. Organ zhotovil v r. 1717 – 1720 levočský organár Vavrinec Čajkovský, r. 1729 majster Martin Korabinský zo Spišskej Novej Vsi pripojil k nástroju ďalší organ so 6 registrami, tzv. pozitív. Kežmarský organ je najstarším a tým aj najcennejším funkčným dvojmanuálovým nástrojom svojho druhu na území Slovenska.

Jedinou kamennou časťou kostola je sakristia – má dve miestnosti, prerobené z pôvodného renesančného hostinca z r. 1593 a časť ich pôvodnej nástennej výzdoby sa zachovala dodnes. Do steny sakristie sú zapustené kamenné epitafy.

R. 1985 bol drevený artikulárny kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

kezmarok

evanjelik.sk
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok