ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Tomáš Halík: Dotki se ran – spiritualita nelehostejnosti (recenzia)
zdroj: www.melanchton.sk
pridané: 8.7.2009


Recenzia prevzatá z www.melanchton.sk:

Tomáša Halíka netreba zvlášť predstavovať, pôsobí ako profesor sociológie na Karlovej univerzite a farár Akademickej farnosti v Prahe a je prezidentom Českej kresťanskej akadémie.

Kniha Dotkni se ran rozpráva známy príbeh neveriaceho Tomáša, ktorého mnohí odsudzujú pre jeho pochybovačný postoj ku správe o vzkriesenom Kristovi. Dokonca i Ježiš akoby ho zdanlivo napomínal, aby bol veriaci a nie neveriaci.

Tomáš potreboval vidieť Kristove rany, nie preto, aby uveril, že ide skutočne o Ježiša. Ale preto, aby precítil Kristovu obeť.

Halík svoje názory čiastočne porovnáva i so známou teológiou kríža u Luthera. I keď je Kristus víťaziacim Bohom, predsa Jeho rany oslovujú človeka. Nie sú to rany imaginárne, symbolické, ale skutočné. (Tomáš si vložil ruku do Kristovho boku, aby precítil Jeho bolesť, spoznal Kristovu bolesť a odhalil tú svoju v sebe) . Na základe tejto skúsenosti povedal slová: Môj Pán a môj Boh!

Nezatvárať si oči a svoj cit, jemnocit pred Kristovými ranami a brať ich „surovo“ reálne (spomeňme si na Utrpenie Krista od Gibsona).

I keď u mnohých ľudí je Kristus v prvom rade Bohom finálne víťazným, je i Bohom trpiacim, telesne i duchovne, duševne - z toho vyplýva viera človeka, ktorá sa rodí v slzách Kristovho utrpenia.

… keby si ateisti mali zvoliť svoje náboženstvo, iste by to bolo kresťanstvo, lebo v ňom sa zdá, že Boh sa stal nachvíľu ateistom…. poukazuje na slová: Bože môj, prečo si ma opustil?! Niekto to vníma ako výčitku, rezignujúci výrok, ale je to skôr Kristova otázka na Hospodina, neprerušený dialóg Syna s Otcom.

Žiadať si dotknúť sa Kristových rán je pre človeka potrebné – nestrácame kontakt s realitou. Človek sa má dotýkať rán sveta: úbohosti, bolesti, krízy, utrpenia…. tak zostávame v kontakte s Kristom. Nie je to sprítomňovanie si Jeho utrpenia, je to neprerušenie napojenia na Kristov odkaz. (…bol som vo väzení a navštívili ste ma….)

Vložiť ruku, prsty do Kristových rán chcelo odvahu, „silný žalúdok“, i trúfalosť. Pozerať sa otvorenými očami (i tými duchovnými) na utrpenie sveta, ľudí a blížnych je neľahké, ale potrebné. Vidieť úbohosť sveta a najmä tú svoju privádza k vyznaniam podobným tým Tomášovým: môj Boh a Pán.

Toto je len niekoľko akcentov knihy Dotkni se ran. Je to veľmi dobré „počteníčko“, otvárajúce nové obzory premýšľajúcim. Prihovára sa každému osobne núti byť neľahostajným.

Publikáciu odporúčam. (Publikáciu vydalo Nakladatelství Lidové noviny v roku 2008)

Tibor Jančík
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok