ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Niekoľko úvah na tému kostol (5. časť)
zdroj: Martin Šefranko
pridané: 19.7.2009


Symboly

V priebehu konania služieb Božích i pri vybavení kostola je mnoho symboliky a symbolov. Pokúšajú sa priblížiť to, čo je slovom neuchopiteľné, čo nemožno presne popísať, vyjadriť.

Oltár - je symbolom Božej prítomnosti. Vyjadrená je v oltárnej Biblii, ktorá má spravidla väčší rozmer a leží v strede oltára.


Oltárna Biblia  - symbolizuje, že Pán Boh je v kostole prítomný v slovách Písma Svätého. Na službách Božích sa priamo z nej nečíta. (Vzhľadom na jej spomínanú veľkosť je priťažká).  Avšak i to, že oltárna Biblia je „len tak“ nehybne položená, má svoj symbolický význam. Oltárna Biblia nás odkazuje na základnú skutočnosť, že Písmo Sväté je najvyššou normou – pravidlom života, ktorým nemáme hýbať, svojvoľne  ho posúvať, upravovať si ho, ale prijať ho. Fakt, že spred oltára či  z kazateľnice zaznievajú texty z Písma Svätého, zdôrazňuje základné východisko evanjelikov, totiž že jedine Biblia je prameňom našej viery.


oltar

Oltárny obraz - v našom kostole pochádza od Petra Bohúňa. Predstavuje Krista žehnajúceho kalich. Tým pripomína, že oltár je vlastne Pánovým stolom, z ktorého pri Večeri Pánovej prijímame dary Kristovej milosti – Ježišovo pravé telo a pravú krv v podobe posväteného chleba a vína. Ak to konáme s vierou, je nám to na odpustenie hriechov, posilnenie viery a posvätenie. Hoci výraz stôl Pánov je ako pomenovanie oltára menej zaužívaný, je teologicky presnejší. V evanjelických kostoloch totiž na oltári neprinášame obeť, iba ak obeť chvály (Žid 13,15). Prijímame však Kristove dary zo stola Pánovho. Zábradlie pri oltári neznamená, že za ním je oddelený posvätný priestor, do ktorého smie vojsť iba ordinovaný, ale má opornú funkciu - najmä pre starších, ktorí prichádzajú po osobné rozhrešenie a k prijímaniu Večere Pánovej.

Kríž - podobne ako oltárna Biblia, má na Pánovom stole centrálne miesto. Kríž v našom kostole je vsadený do žulového podstavca – základu, čím symbolizuje, že pevným základom našej viery je obeť za nás ukrižovaného Ježiša (1K 3,11; Sk 4,11-12). Stopy po klincoch znázorňujú, že i keď na kríži chýba Kristovo telo, Ježišovo utrpenie a smrť boli skutočné. Ryhy v dreve kríža predstavujú veky a pripomínajú, že Ježiš priniesol svoj život za hriechy ľudí všetkých čias – tých, ktorí žili pred Ním, za svojich súčasníkov i za hriech nás a ďalších, ktorí žijeme po Kristovom nanebovstúpení. Kov zlatistej farby, ktorý vychádza zo stredu kríža zdôrazňuje, že Ježišov údel neskončil Veľkým piatkom, ale slávnym vzkriesením. Zároveň naznačuje, že z kríža obetovaného Krista i nám žiari spása a pozýva prijať ju s vďačnosťou.

Svietnik - v našom kostole obsahuje Ježišov výrok z J 8,12: „Ja som svetlo sveta.“ („Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života“). Autorom svietnika, rovnako tak autorom kríža na Pánovom stole, je akad. mal. Milan Gromnica. K zmienenému citátu na svietniku povedal: „Toto sú slová 2000 rokov staré – sú stále živé. Mohol ich ktosi vtedy vyrezať do kusa dreva, alebo vytesať do kameňa? Mohol by som ten kus dreva dnes nájsť? (...Byť napríklad archeológom v Jeruzaleme... Pravdaže, boli by napísané iným písmom...). Ako by asi ten kus dreva vyzeral? Aký by bol veľký a ťažký – aký by bol jeho tvar, farba a hlavne účel?...
Pokúsil som sa ho, akoby nájsť dnes a tu. Rád by som ten kus dreva so vzácnymi slovami celý zvyšok života hľadal – a nachádzal. Nie je to ľahké, aj preto som mu chcel darovať tvár – podobu a aj účel. Nech svieti mnohým.“ /August 2004/.

Sviece – vskutku symbolizujú Krista ako svetlo sveta (J 8,12; 12,46). Na oltár patria živé sviece, lebo pri bohoslužobnom dianí i veciach používaných pri službách Božích je namieste pravdivosť. Sviece znázorňujú v obeti za nás sa stravujúci Ježišov život – pre naše spasenie. Umelé sviece túto duchovnú skutočnosť nemôžu priblížiť. Svetlo sviece nám tiež pripomína výzvu Písma, aby sme žili ako deti svetla (Ef 5,8b). Napomína nás chrániť si svetlo viery, aby nám nevyhaslo ako lampy piatich pochabých panien z Ježišovho podobenstva (Mt 25,1-13).

Na Pánovom stole sa nachádza aj Agenda ECAV na Slovensku – kniha bohoslužobných poriadkov, modlitieb a príslušných biblických textov pre nedele a sviatky. Vyjadruje zásadu, aby sa v cirkvi všetko dialo slušne a v poriadku (1K 14,40). Dodržiavanie poriadkov Agendy napomáha jednote a svornosti v cirkevných zboroch našej cirkvi.

Kvety – na oltári nie sú len ozdobným prvkom, ale symbolizujú radosť a život. Preto, podobne ako sviece, majú byť živé. Hovorieva sa: „Aká viera, také kvety“, hoci tento výrok nemožno absolutizovať.

Krstiteľnica - v našom kostole stojí pred oltárom – symbolizujúcim Božiu prítomnosť. Do spoločenstva s trojjediným Pánom Bohom – do Jeho prítomnosti otvára dvere práve sviatosť Krstu svätého. To znázorňuje aj vnútorná architektúra nášho kostola. Krstiteľnica pred oltárom nám už svojím umiestnením „vraví“: Nemôžete nebrať na vedomie, že ste pokrstení, že ste Krstom svätým vstúpili pod Kristovu vládu, pod Jeho vplyv, do Jeho právomoci. Krstiteľnica pred oltárom je sťa výkričník upozorňujúci nás, ktorí chceme byť sami svoji: Pamätajte, že už nie ste sami svoji; boli ste veľmi draho kúpení (1K 6,20; 1Pt 1,18-19). Nasledujte Kristov príklad, žite podľa Jeho prikázaní i zasľúbení. Slovami reformátora kresťanskej cirkvi Dr. Martina Luthera: „Krst je naším každodenným odevom“. Hoci je udalosťou minulosti, to, že sme pokrstení v Božie meno má mať smerodajný význam pre našu prítomnosť i budúcnosť.

Kazateľnica -  spolu s oltárom a krstiteľnicou je najdôležitejšou časťou kostola. V dôsledku reformačného presunu ťažiska služieb Božích z liturgie omše (nekrvavého obetovania Krista) na kázané Božie slovo sa kazateľnica dostala v evanjelickom kostole do dominantnej pozície. Náš neskororomantický drevený oltár s kazateľnicou patrí k tzv. saským oltárom, v ktorých je kazateľnica umiestnená nad stolom Pánovým (oltárom). Symbolicky to vypovedá, že slovo Božie je vyvýšené nad všetko. Keďže sa v našom kostole už roky z pôvodnej kazateľnice nekáže, namieste je otázka: „Prečo?“ Vari už neplatí, že slovo Božie je vyvýšené nad všetko? – To nechceme nijako spochybňovať. Pán Ježiš svoju prítomnosť zasľúbil v Slove i sviatostiach. Z reformačného hľadiska, podľa Augsburského vyznania však niet pochýb, že aj sviatosti sú nemenej intenzívnym spôsobom, ktorým nás Pán Boh oslovuje, ako kázeň Božieho slova. Augsburské vyznanie použilo frázu  „Slovo  a sviatosti“, aby vyjadrilo komunikáciu jedným evanjeliom prostredníctvom dvoch rozličných spôsobov, pričom počas služieb Božích jedno od druhého nemá byť oddelené. Sviatosti (Krst svätý a Večera Pánova) a kázeň Božieho slova sú rôzne spôsoby zvesti evanjelia – Božej komunikácie s nami. Preto nie je odstupom od reformačných tradícií, keď sa v našom kostole Božie slovo káže od kazateľského pultu – z miesta, ktoré je v blízkosti krstiteľnice i stola Pánovho a približne na jednej výškovej rovine s nimi. Vzájomná priestorová i úrovňová blízkosť stola Pánovho, kazateľského pultu i krstiteľnice dobre vystihuje, že kázeň Božieho slova, i sviatosti (Večera Pánova a Krst svätý) sú rozmanité spôsoby zvestovania toho istého evanjelia Ježiša Krista.

Nápis nad oltárom – Ďakujte Hospodinovi, pochádza – ako je vyznačené - zo Žalmu 105,1. Dlho sme boli zvyknutí na slová Oslavujte Hospodina, ktoré sú tým istým textom, ibaže v preklade Bible kralické. Ak si otvoríme preklad Biblie, ktorý sa ako autorizovaný v našej cirkvi má na službách Božích používať, v Žalme 105, 1. verši čítame: Ďakujte Hospodinovi. Je náležité, aby citovaný výrok z Písma Svätého zodpovedal autorizovanému prekladu Biblie (z r. 1999) používajúcom sa v ECAV na Slovensku. Preto teda: Ďakujte Hospodinovi. Nápis je v zlatom vyhotovení, čo chce pripomenúť, že vďačnosť Bohu má prenikať nielen naše bohoslužobné stretnutia, ale sa má ako zlatá niť tiahnuť celým naším životom. Je užitočné, aby sme si vo svojich Bibliách všimli aj súvis Žalmu 105-ho, teda pokračovanie v priečelí kostola napísaného 1.verša (aspoň po verš 5.). Tento biblický text nám má veľa čo povedať.

Farebné riešenie interiéru kostola – navrhol ho akad. mal. Milan Gromnica s nasledovným zámerom: „Chcel som, aby to bola „vyhňa Slova“ – toho Slova, ktoré pomôže uniesť aj najväčší kríž. Chcel som, aby odtiaľto žiarilo a prehrialo nielen priestor, ale aj dušu. Farba sama o sebe nemá nijakú magickú moc, vstupuje iba do vzťahov s inými farbami a tak vytvára buď harmóniu, alebo nesúzvuk. Môže iba pomôcť prebúdzať dané. Aj nemusí.

Chcel som, aby „steny urobili 2-3 kroky bližšie k sebe“ – chcel som vyprevadiť chlad za bránu kostola. So žalmistom ďakujem Hospodinovi, že stál pri našich rozhodovaniach.“


Martin Šefranko
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok