ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Futbalový ignorant
zdroj: Ján Grešo
pridané: 23.7.2009


Jeden Číňan prišiel do Anglicka a po prvý raz v živote videl futbalový zápas. Svojmu priateľovi napísal: Angličania majú smiešnu hru. Z kože si ušijú vak, naplnia ho vzduchom, takže vznikne z toho guľa, veľká ako ľudská hlava. Potom tú guľu poháňajú po zemi nohami. Niektorí kopú do nej rýchlo, iní pomaly. Tí, ktorí nemôžu kopnúť' do tej gule, kopú druhým hráčom do nôh. Kto je takto kopnutý, snaží sa zvaliť na zem, toho, kto ho kopol. Cez celú hru pobehuje po hracej ploche jeden človek a na píšťalke píska krátke melódie.

Priaznivci futbalu by sa pri takomto opise ich obľúbenej hry asi chytali od hrôzy za hlavu. Lebo ten človek videl na futbalovej hre zopár vonkajších vecí, ale vôbec nepochopil jej zmysel. Vysmieval sa z toho, čomu nerozumel, čo nepochopil.

To sa často deje aj pri vážnejších veciach ako je futbal. Neraz sa takto pristupuje aj ku kresťanskému náboženstvu. Cudia, ktorí sú voči viere v Pána Boha naladení kriticky či nepriateľsky, si neraz všímajú len niekoľko vonkajších vecí, ktoré ich veľmi neoslovia, alebo celé ich poznanie o kresťanstve pochádza z detstva, keď sa do ich zorného poľa dostalo niekoľko, pravdepodobne deformovaných, informácii o náboženstve, alebo svoje informácie čerpajú z nie celkom serióznej literatúry, alebo z kresťanstva vyberú pár negatívnych vecí, a to im stačí, aby vyhlásili, že s takým náboženstvom nechcú mat' nič spoločné.

Takto si vyrobia karikatúru kresťanstva, a túto kritizujú. Lenže to nie je kritika toho, čo je v kresťanstve podstatné, ale kritika karikatúry náboženstva, ktorá sa skutočnej viery v Pána Boha nijako nedotýka. Ide teda o veľké nedorozumenie. Dá sa v tejto veci dačo robiť?

Uvažujme o tom za pomoci slov Biblie - z Listu Galatským, 5. kapitoly. veršov 22.-23.: Ale ovocie Ducha ~é: láska, radosť; pokoj; zhovievavosť; nežnosť; dobrotivosť; vernosť; krotkosť: zdržanlivosť:

Pri hľadaní riešenia problému, ktorý sme vyššie načrtli, sa treba obrátiť na dve adresy. Na jednej strane na tých, ktorí majú skreslené predstavy o kresťanstve a kritizujú nie kresťanstvo, ale tieto prevrátené predstavy, na druhej strane na nás samých, ktorí sa pokladáme za kresťanov. Lebo vo vecí, o ktorej hovoríme, sú chyby, a to veľmi závažné, na oboch stranách.

S ľuďmi, ktorí kritizujú a odsudzujú kresťanstvo, sa dostávame do rozhovorov, niekedy pokojných, niekedy vášnivejších. V rozhovore by sme sa mali usilovať zistiť, aký obraz o kresťanstve má ten kritizujúci človek, alebo by sme ho mali rovno poprosiť, aby nám načrtol, ako on vidí kresťanstvo, vieru v Pána Boha, ktorú kritizuje. Keď zbadáme, že tento obraz nezodpovedá tomu, čo skutočné kresťanstvo je, mali by sme ho na to upozorniť, mali by sme mu odporúčať, aby si našiel skutočne reprezentatívnu literatúru o kresťanstve a preštudoval si ju, a tak sa dopracoval k poznaniu skutočnej podstaty kresťanstva. Keď poukáže na chyby a nedostatky v praktickom živote kresťanov, budeme mu v tom zrejme musieť dať za pravdu, pretože my kresťania v praktickom živote neraz veľmi úboho reprezentujeme Boha, v ktorého veríme.

Okrem toho by sme takému človeku mali odporúčať, aby sa, hoci len z literatúry, zoznámil so skutočne kresťanskými osobnosťami z minulosti aprítomnosti, pretože, vďaka Pánu Bohu, existovali a existujú aj takí ľudia, zo života ktorých sa dá vyčítať, čo kresťanstvo ja, ako kresťanská viera formuje človeka, akú osobnosť' z neho buduje. Až po získaní takýchto pravdivých informácií sa môže začať hodnotenie. Bez pravdivých a bohatých informácii je to prázdne hovorenie.

Veľmi vážne slová musíme povedať na svoju vlastnú adresu, do svojich vlastných radov. Mnohí ľudia nemajú čas alebo záujem oboznamovať sa s kresťanstvom z kníh a časopisov. Zdrojom ich poznania sú kresťania, s ktorými sa každý deň stretávajú, postoje kresťanov, o ktorých sa dozvedia v médiách. Tu si musíme položiť veľmi vážnu otázku:

Aký obraz kresťanstva poskytujeme svojmu okoliu naším každodenným životom v rodine, na pracovisku, v ostatných situáciách? Či nie sme my sami, čo sa pokladáme za kresťanov, príčinou toho, že vzniká toľko negatívnych hodnotení kresťanstva? A že sa to pre nejedného človeka stáva prekážkou na jeho ceste k Ježišovi Kristovi? Cítime, aká veľká je v tejto veci naša zodpovednosť?

Čo ak nám Sudca pri poslednom hodnotení povie: Ty si sa svojím nekresťanským životom stal prekážkou pre toho a toho človeka a zabránil si mu dostať sa k zdroju pravdy, pomoci, záchrany. Keď si uvedomíme celú závažnosť problému, o ktorom hovoríme, mali by sme pochopiť, že v živote každého, kto sa pokladá za kresťana a kto sa predstavuje svetu ako kresťan, by mala nastať radikálne premena, radikálna obnova celého života.

Ide o takú závažnú vec, že sami zo svojich síl na jej uskutočnenie nestačíme. Ak obnova nášho života má byt' skutočná a má byt' trvalá, musíme mat' pomoc zhora, pomoc, ktorá pochádza spoza hraníc našich obmedzených síl a možností. Pán Boh, ktorý nás pozná, nechce nás nechať v našej obmedzenosti a slabosti, ale posiela aj nám svoju pomoc z výsosti. Duch Svätý chce z nás stvoriť nových ľudí, ktorí by už neboli pohoršlivou karikatúrou kresťanov, ale ktorí by boli skutočnými kresťanskými osobnosťami. Duch Svätý ponúka svetlo a silu každému veriacemu, aby sa stal v plnom zmysle kresťanskou osobnosťou, nech sa nachádza v akomkoľvek postavení.

V Liste Galatským čítame: "Ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť." Dielom Svätého Ducha je plná, zrelá kresťanská osobnosť, charakterizovaná láskou, radostnou, pokojom, zhovievavosťou, nežnosťou, dobrotivosťou, vernosťou, krotkosťou, zdržanlivosťou. Každé z týchto slov nás má viest' k premýšľania a hľadaniu odpovede v Biblii na otázku, čo je ich skutočnou lásky, radosti, pokoja... Máme sa tiež pýtať: Ako je to v mojom živote s láskou, radostnou, pokojom a ostatnými znakmi kresťanského života? Každé z týchto slov sa má stat' programom nášho osobného duchovné rastu.

Každé z týchto slov sa má stat predmetom modlitby. Napríklad: Všemohúci Bože, veľmi túžim po tom, aby som vo všetkých svojich životných prejavoch bol usmerňovaný a ovládaný čistou, tvorivou, pomáhajúcou, aktívnou láskou. Ale ty poznáš moje srdce a vieš, ako silne sa proti tomu stavia moje sebectvo.

V jednej chvíli s radostnou prijímam program lásky. Ale v inej chvíli nadobúda vo mne prevahu môj egoizmus. Neviem si sám rady. Prosím o pomoc Ducha Svätého, aby on v mojom vedomí a podvedomí vykonal radikálnu zmenu tejto bezútešnej situácie. Prosím o pomoc Ducha Svätého, aby som sa v tomto vnútornom zápase predčasne nevzdal, ale aby som vytrval až do konca. Podobným spôsobom by sme sa mali modliť aj o ostatné veci, ktoré sú uvedené v tomto dôležitom zozname ovocia Ducha.

Všimnime si, čo je osobitným, špecifickým znakom takýchto modlitieb. V nich ide o to, aby v nás samých, v našom najhlbšom vnútri, nastala zásadná zmena, aby sme sa my sami stali inými ľuďmi, novými ľuďmi. V tom zmysle, ako to hovorí krásna veta z iného apoštolského listu: "Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové." Alebo iná veta z Listu Galatským: "Ani na obriezke ani na neobriezke nezáleží, ale na novom stvorení."
V modlitbách a prosbách o takúto vnútornú premenu nám je nielen dovolené, ale priamo prikázané, aby sme boli neodbytní, dotieraví, neústupní.

To sú modlitby, ktoré sú Pánu Bohu príjemné. Preto Pán Ježiš povedal: "Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené. Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené." Preto povedal: "Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia." Preto povedal podobenstvo o človeku, ktorý ide o polnoci zobudiť svojho priateľa a búcha mu na dvere, kým mu nedá chleba, ktorý potrebuje. V tomto všetkom cítime naliehavú túžbu človeka, ktorý si uvedomuje všetky nenormálnosti svojho života a veľmi sa chce stat' normálnym človekom podľa Božieho srdca, a preto tak neodbytne prosí o pomoc Ducha Svätého.

Keby nastala takáto zmena existencie u kresťanov v masovom meradle, veľmi by sa zmenilo hodnotenie kresťanstva zo strany nekresťanov. Možno by to nejedného človeka priviedlo od primitívnej kritiky typu toho futbalového ignoranta k objaveniu dôležitých, aj dnes aktuálnych hodnôt viery v Pána Boha. My nemôžeme ovplyvniť' takúto zmenu v masových rozmeroch. Ale jedno môže urobiť' každý z nás: Začať u seba s týmito zmenami a s naliehavými prosbami o pomoc Ducha Svätého Ak vytrváme, určite budeme vypočutí.

Ján Grešo
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok