ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
História: Jozef Hollý (1. časť)
zdroj: PhDr. Karol Dzuriak
pridané: 3.8.2009


Prvým učiteľom znovuzrodenej evanjelickej ľudovej školy bol Jozef Hollý, rodák z Pavlovej Vsi, významná osobnosť evanjelickej pedagogiky i národnej kultúry.

Potreba vlastnej školskej inštitúcie sa stala naliehavou po obnovení cirkevného zboru v r. 1873. Ako zboroví farári pôsobili dve uznávané osobnosti evanjelického školstva - Ján Drahotín Makovický a Mieroslav Kovalevský. Rodina Makovických sa iniciovaním peňažných zbierok i finančnými darmi usilovala získať prostriedky na založenie vlastnej cirkevnej školy už od r.1880. Prosbopismi, ktoré skoncipoval Kovalevský, sa podarilo získať ďalšie financie od Spolku Gustáva Adolfa a Božích pokladníc v Nemecku.

Nemecké ustanovizne prisľúbili riadnu a pravidelnú podporu, pokiaľ sa v Ružomberku zriadi stála evanjelická škola. Táto bola skutočnosťou od šk. roku 1895/96, slávnostne otvorená 4. novembra 1895 v súkromných bytových priestoroch Petra Makovického st., zborového dozorcu, nad jeho bryndziarňou. Najväčšiu zásluhu na jej zriadení mal z radov Makovickej rodiny predovšetkým Vladimír, významný slovenský finančník a bankár.

Po krátkom čase sa škola presťahovala do prízemnej budovy, dnes už neexistujúcej, pri školských schodoch, pod historickou, pre ružomberských evanjelikov pre pamiatku synody obzvlášť vzácnou budovou starej fary a illésházyovskej školy. Tam zotrvala až do dokončenia novej modernej budovy postavenej podľa projektu Ing. Arch. Dušana Jurkoviča v prvej polovici 20. rokov. Riadny zborový konvent si už 8. septembra 1895 zvolil prvého učiteľa vznikajúcej školy.

Rozhodol sa pre skúseného pedagóga Jozefa Hollého, ktorého do úradu slávnostne uviedli v druhú nedeľu adventnú, 8. decembra toho istého roku. Voľba to nebola náhodná. V tom čase mal tridsiatnik Jozef Hollý za sebou niekoľko rokov pedagogickej praxe. Žiak a študent z roľníckej rodiny vždy dosahoval výborné študijné výsledky – na ľudových školách v Pavlovej Vsi – Trnovci i Mikuláši, ako aj na stredoškolských štúdiách v Kežmarku a potom aj na učiteľskom ústave v Prešove.

V r. 1884 sa stal pomocníkom veličianskeho učiteľa Juraja Šípku, no už po troch týždňoch nastúpil po voľbe zborového konventu na miesto učiteľa a kantora v Jasenovej.

V roku 1886 ho život zavial do Banskej Štiavnice, kde prežil 9 plodných rokov ako učiteľ, kantor a zbormajster miestneho slovenského spevokolu. Národne uvedomelý a činný učiteľ sa počas svojich jasenovských rokov spoznal s Jurajom Janoškom i Martinom Kukučínom, zblížil sa so štiavnickými národovcami, spomedzi ktorých mu bol vzácnym priateľom a radcom učiteľ na odpočinku Ján Slujka, organista a zberateľ ľudových piesní z Tekova a Hontu, ktorý sám zložil viaceré cirkevné skladby a zostavoval súpisy diel evanjelickej chrámovej hudby.

Jozef Hollý si založil rodinu - jeho manželkou bola dcéra sielnického rodáka a zberateľa pamiatok ľudovej slovesnosti Adolfa Petra Zátureckého Ľudmila, s ktorou mal dve dcéry. Do Ružomberka tak prichádza renomovaný učiteľ a kantor, ktorý bol zárukou dobrého napredovania ružomberskej evanjelickej ľudovej školy. Situáciu nemal jednoduchú, pretože podľa Mieroslava Kovalevského nemálo dietok aj po založení vlastnej školy navštevovalo školy katolícke, čo predstavovalo stálu hrozbu v dôsledku konfesionálnych prestupov.

Hollý za krátky čas dosiahol vynikajúce výsledky. Evanjelická ľudová škola si získala uznanie a vo vypätých rokoch maďarizácie si ako jediná spomedzi ružomberských škôl udržala slovenského ducha. Tak sa stalo, že aj ružomberskí národovci rímskokatolíckeho vyznania posielali svoje deti do evanjelickej školy. Samotný Hollý uvádzal konkrétny príklad podnikateľskej rodiny Jančekovcov, ktorí tak urobili po dobrozdaní Andreja Hlinku. V záujme svojej cirkvi a dietok neváhal vstúpiť do hrozivých konfesionálnych konfrontácií. Po internácii Hlinku na Mírove v r. 1919 svojím rozvážnym mužným vystupovaním zabránil útoku sfanatizovaných a rozvášnených Hlinkových stúpencov na evanjelickú ľudovú školu.

Hollý si naliehavo uvedomoval potrebu nových slovenských učebníc v mladej republike po r. 1918. Sám napísal a u F. Klimeša v Liptovskom Mikuláši v r. 1920 vydal Základné známosti zemepisné a zemepis župy Liptovskej pre tretí ročník ľudových škôl. (Pokračovanie).

Jozef Hollý

PhDr. Karol Dzuriak
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok