ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
História: Jozef Hollý (2. časť)
zdroj: PhDr. Karol Dzuriak
pridané: 4.8.2009


Veľkou láskou Jozefa Hollého bol zborový spev. Jeho prvé učiteľské miesta boli zároveň spojené aj s funkciou zborového kantora. Už v Banskej Štiavnici začas viedol slovenský spevokol. V Ružomberku, kde v r. 1900 vznikla Občianska beseda ako kultúrny a vzdelávací spolok národne uvedomelých Slovákov bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť, Hollý striedavo s Karolom Salvom a Václavom Vraným viedol jej spevokol. Po vzniku SEM-u v r. 1923 nacvičoval Jozef Hollý s jeho členmi zborový spev a recitáciu.

V r. 1919 a 1921 vydal u dedičov Jána Páričku Piesne slobodného Slovenska, spevníček hymnických vlasteneckých piesní od takých osobností, akými boli Samo Tomášik, Karol Kuzmány, Andrej Sládkovič a Martin Rázus. Všetky tieto aktivity rozvíjal popri svojom učiteľskom pôsobení i funkcii zborového kantora a zapisovateľa zborového presbyterstva a konventu.

V r. 1927 odišiel na zaslúžený odpočinok. Gustáv Plavec pri príležitosti jeho životného jubilea pekne priblížil roky zlatej jesene života. Na stránkach Cirkevných listov v r. 1934 napísal: „Jozef Hollý je ináč aj živou históriou slovenského života od osemdesiatych rokov predošlého storočia. Ten, kto rád má „ohlasy vážnej stariny“, rád sa pozhovára s milým jubilantom. Vyhľadá ho v jeho útulnom byte a rád sa započúva do jeho rozpomienok.

Jubilant spomenie svoj nábytok, ktorý kúpil od Kukučína a už pradie niť rozpomienok na Oravu, keď ešte senior Samo Novák nosieval klobúk so zlatou šnúrou, aby ľudia poznali, že je seniorom. Ukáže ti modlitebnú knižku Maríny Sládkovičovej, ktorú mu ona sama darovala. Začrie do minulosti Liptova a zohreje ťa príjemne starými časmi trudného síce, no teplého evanjelického života. Nuž vie on učiť, hoci je aj na odpočinku. A pri jeho sedemdesiatke prajeme mu, aby ho Hospodin Otec nebeský aj naďalej zdržoval a požehnával, aby nás skrze neho ešte dlho – dlho učil.“ Požehnaná životná cesta Jozefa Hollého sa uzavrela v Ružomberku 20. februára 1942.

Na pohrebnej rozlúčke v 1. nedeľu pôstnu, 22. februára liturgovali konsenior Ján Dérer, Miroslav Bázlik, z Nemeckej Ľupče a ružomberský kaplán Ján Gavalec. Pohrebnú kázeň mal domáci farár Gustáv Plavec a slová na rozlúčku zazneli i z úst predstaviteľov evanjelického školstva a cirkvi Kornela Ondruša, Zdenka Pastora, Miloša Janošku a seniora Ľudovíta Šenšela. V pamäti súčasníkov ostal zapísaný ako „vzácny človek, tichý, ale tým svedomitejší, beznáročný, ale tým užitočnejší pracovník na poli cirkevnom i národnom ..., silný vo vedomostiach a znalostiach školských, prísny i jemný ako pedagóg.“

Keďže s učiteľským pôsobením Jozefa Hollého sa spájajú aj začiatky obnovenej evanjelickej školy v Ružomberku, žiada sa uviesť ešte jeden spresňujúci údaj. Po prvom školskom roku sa škola presťahovala ku školským schodom do drevenej budovy, ktorú spolu s vedľajšou murovanou, slúžiacou ako byt učiteľa, cirkevný zbor odkúpil od Úverného spolku. Stará drevená budova školy však nevyhovovala hygienickým podmienkam, preto ju cirkevníci zbúrali a na jej mieste postavili novú, murovanú, posvätenú 11. septembra 1904 Mieroslavom Kovalevským. Škola teda mala svoje druhé, takmer tridsať rokov zachované sídlo pri školských schodoch, avšak v dvoch rôznych, no na tom istom mieste stojacich budovách.

PhDr. Karol Dzuriak
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok