ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Zamyslenie - Kopernikovský prevrat
zdroj: www.taize.fr/sk
pridané: 6.9.2009


Izaiáš 6,1-8: Kopernikovský prevrat

V roku, keď zomrel kráľ Uzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám. Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. Jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy. Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúceho a chrám sa naplnil dymom. Povedal som: Beda mi, som stratený, lebo som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov. Priletel ku mne jeden zo serafov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára. Dotkol sa mi perí a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený. Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal: Koho mám poslať, kto ta pôjde? Povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa! (Izaiáš 6,1-8)

Koncom šestnásteho storočia vyslovil Kopernik teóriu, že napriek všetkému zdaniu sa netočí Slnko okolo Zeme, ale Zem sa točí okolo Slnka. Rovnako aj my, keď hľadáme smerovanie v živote, staviame sa najprv do centra nášho sveta a snažíme sa nájsť v ňom zmysel, pričom azda predpokladáme, že Boh je súčasťou nášho života. Môže sa však uskutočniť náš vlastný „kopernikovský prevrat“, keď spoznáme, že nie Boh je súčasťou nášho života, ale skôr my sme súčasťou jeho života.

Stať o Izaiášovom povolaní je napísaná úžasným jazykom, rečou videnia, a opisuje práve tú zmenu perspektívy, ktorá sa deje, keď objavíme - a stále nanovo objavujeme - svoje povolanie. Je to príbeh človeka, v ktorom sa prebúdza vnímavosť voči svojej skutočnej situácii tvárou v tvár reálnemu svetu. Závoj je odostrený a Izaiáš zahliadne skutočnosť Boha. Čo vidí, je natoľko dokonalé, že v protiklade k tomu hneď rozozná svoju hlbokú nedokonalosť: „Beda mi!“ Toto nám môže pripomínať Ježišovo podobenstvo o dvoch mužoch, ktorí sa prišli modliť do chrámu (Lukáš 18, 9-14) - colník si živo uvedomuje, že potrebuje uzdravenie.

Paradoxne, práve vo chvíli, keď si Izaiáš prizná odstup medzi ním a Bohom, otvára sa pre neho cesta k prijatiu odpustenia. A toto odpustenie, opísané ako žeravý uhlík, zanechá nezmazateľnú stopu v jeho živote.

Keď spoznám, aký som nehodný, zmení sa môj pohľad na druhých. Pochopím, že priepasť medzi Bohom a mnou je nekonečne väčšia - a vlastne celkom iného rázu - ako čokoľvek, čo ma oddeľuje od druhých ľudí. A toto poznanie páli, ono spáli každý postoj posudzovania druhých.

Toto rozprávanie ukazuje čosi ohromujúce v našom vzťahu s Bohom. Ľudia sú tak veľmi nedokonalí, a predsa majú slobodu aj moc povedať Bohu „áno“ alebo „nie“. Povolanie, ktoré objavil Izaiáš, prichádza z nečakaného smeru. Namiesto aby len našiel to, „čo sa mu hodí“, je oslobodený vstúpiť do niečoho oveľa väčšieho: do samotného Božieho diela. „Koho mám poslať, kto ta pôjde?“ Ako iní, čo boli poslaní Bohom, aj on objaví silu, ktorá premôže jeho bojazlivosť a ktorú nepoznajú tí, čo si sami chcú raziť vlastnú cestu životom.

Kedy si si uvedomil, že Boh je centrom tvojho života a nie naopak?
V ktorých situáciách túžiš po slobode pohľadu bez odsudzovania?
Kde počuješ, ako ti Boh hovorí: „Koho mám poslať, kto ta pôjde?“


 taize.fr/sk
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok