ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
DEDIČSTVO 2/2009 - Gustáv Plavec - 40 rokov od ukončenia jeho služby
zdroj: ECAV Ružomberok
pridané: 4.10.2009


Koncom augusta viacerí otcovia brigádnicky zrekonštruovali priestory detskej besiedky (podlaha, maľba, nábytok). V roku 2009 si cirkevný zbor Ružomberok pripomína dva významné životné jubileá jednej z najvýznamnejších osobností v jeho novodobých dejinách – zborového farára Gustáva Plavca, ktorý po štyri desaťročia spoluutváral a formoval podobu duchovného, cirkevného a kultúrneho života evanjelikov v Ružomberku. Prvým z nich je 105. výročie jeho narodenia, druhým 40. výročie ukončenia jeho aktívnej pastoračnej služby.

Gustáv Plavec sa narodil 4. apríla 1904 v juhoslovenskom Pukanci, v remeselníckej rodine garbiara Gustáva Plavca a Zuzana, rodenej Adamčíkovej. Cesta za vzdelaním ho z rodného mestečka zaviedla na evanjelické lýceum a neskôr štátne reálne gymnázium v Banskej Štiavnici, kde študoval v rokoch 1916-1924. Potom prišli roky štúdií na Evanjelickej teologickej vysokej škole v Bratislave, po ktorých nastúpil ako seniorálny kaplán do Ružomberka k výraznej osobnosti svojho principála, liptovského seniora Vladimíra Pavla Čobrdu.

Po jeho boku pracoval dva roky a v roku 1929 sa stal farárom v Devičí. Na prvom samostatnom pôsobisku sa prejavila Plavcova činorodosť, aktívna práca na cirkevnom poli, ľudovýchovnom a národnokultúrnom. V Devičí založil spotrebné a úverné družstvo, ktorému predsedal, zároveň sa stal aj členom výboru Roľníckej vzájomnej pokladnice v Krupine. Po odchode jeho veľkého vzoru a učiteľa, biskupa Vladimíra Pavla Čobrdu do Prešova si ružomberskí evanjelici 20. septembra 1931 zvolili za nového zborového farára práve Gustáva Plavca. O necelý mesiac, 18. októbra toho istého roku, ho do nového úradu inštaloval senior Ľudovít Šenšel za prítomnosti priateľa a spolubrata v duchovnej službe, východniarskeho farára Pavla Tomka.

Pre Gustáva Plavca sa Ružomberok napokon stal rozhodujúcou a definitívnou životnou i kňazkou stanicou. Na roli cirkevnej duchovnej služby vyoral hlbokú brázdu ako zborový farár, funkcionár SEMu a DEMu na lokálnej i seniorálnej úrovni, dištriktuálny presbyter a člen správy Tranoscia - 8 - v 30. a 40. rokoch, dolnoliptovský dekan a predseda seniorálnej pastorálnej konferencie. V rámci ružomberského 359. odboru SEJ pôsobil pred vojnou ako účtovník, po r. 1945 ako tajomník miestneho odboru. Na jar 1968 sa mu od obrodných síl ECAV dostalo významného uznania a dôvery.

Ružomberská evanjelická fara sa stala miestom, kde sa sústreďovali ohlasy a postoje k iniciatíve čertovickej skupiny vo veci personálnych zmien vo vedení cirkvi. Na začiatku mája 1968 Gustáv Plavec predsedal všeobecnej pastorálnej konferencii v Turčianskych Tepliciach, na ktorej sa v rámci cirkvi odrazil celospoločenský pohyb Pražskej jari. O rok neskôr jeho meno neoficiálne rezonovalo v cirkevných kruhoch v súvislosti s navrhovaním kandidátov na úrad biskupa Východného dištriktu.

Veľkou láskou Gustáva Plavca bola literárna tvorba a cirkevné dejiny. Svedčí o tom množstvo historických a cirkevnohistorických prednášok v prostredí domáceho cirkevného zboru, na seniorálno pastorálnych konferenciách a zasadnutiach seniorálneho presbyterstva, podrobná reflexia a analýza spoločenskopolitického diania v kňazských správach, ktorým bol autorom, i v referátoch prednesených na pôde MO SEJ. Pri príležitosti 300. Výročia prvého vydania Cithary sanctorum vydal Tranoscius biografickú a literálnohistorickú črtu Tristoročný Tranoscius.


Gustáv Plavec

Karol Dzuriak
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok