ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
DEDIČSTVO 2/2009 - Letný tábor Gelnica
zdroj: ECAV Ružomberok
pridané: 11.10.2009


Ešte 22 dní.....Ešte 10 dní....aaa už je to tu.. Asi takto nejako sme odpočítavali dni do tábora, ktorý sa oficiálne začal 5. júla na železničnej stanici v Ružomberku. Na naše prekvapenie nás prišli vyprevadiť aj Gelničania, ktorí sa práve vracali zo SEMfestu a začali sa preteky o to, kto bude skôr v Gelnici, či my cestujúci vo vlaku, alebo pán farár David s rodinkou v aute, či posádka 4 gelničanov...

Na počudovanie sme my vo vlaku docestovali ako prví do Margecian. Tu nás už čakalo „luxusné“ auto /robotnícka Avia /, ktoré nás malo doviesť až na ubytovňu. Bolo nás niečo cez 20 a mali sme sa vpratať aj s batožinou do Avie!...Nemožné pre nás...ale vpratali sme sa (ešte sme mali k dispozícii jedno osobné auto)! Síce sme si sedeli aj na kolenách. Cesta do zákrut bola tiež vtipná, všade sa ozývalo: Pozor!!! Drž ma!!! Padááám!!!...

V aute sme mali aj 6 nohého priateľa pavúka a tiež obrovitánsku kobylku, ktorej sme sa všetci (teda len dievčatá) báli, keď začala skákať. Keď sme sa dostali do areálu s ubytovňami, nevedeli sme si vybrať, kde by sme asi tak chceli bývať. Všetky vonku vyzerali dosť ošumelo. Nakoniec sme získali chatu s názvom Pionier, ktorá vraj vyzerala z vnútra najlepšie zo všetkých chát. Tak tejto informácii sme sa potešili. Pani farárka s manželom vošli na exkurziu chaty ako prví. Asi po 10 minútach vyšli von a my sme mohli vojsť dnu. Keď sme vošli dnu, čakalo nás pár prekvapení. Mimoriadne množstvo pavúkov, pavučín a prachu. Ešteže sme mali pár ochotných ľudí, ktorí nám izby odpavúkovali. Za to im patrí jedno veľké ĎAKUJEM.

Potom neskôr po vybalení sme šli na spoločnú večeru na ktorej mal každý vlastné dobroty od svojej maminky. Neskôr večer sme sa dozvedeli, aká téma nás bude sprevádzať celým táborom. Jej názov bol Môj dom. Po piesňach a hrách sme sa nad ránom pobrali do našich postieľok.

V pondelok bol budíček ráno o 7.00!!!, čo bola pre nás riadna katastrofa. Ešte k tomu bola aj ranná rozcvička, ale tá vďaka Dominike bola mierumilovná a sme jej za to povďační. Veď vyplazovanie jazykov ide každému . Po rozcvičke a rannom stíšení sme sa pobrali na raňajky, ktoré nám ukuchtili naše pani kuchárky. Boli to dva rožky s kúskom masla, džemu a s mandarínkou. Po raňajkách sa šlo na „prechádzku“ do Gelnice. Cesta nám trvala niečo cez hodinu. V Gelnici sme navštívili evanjelický kostol na Lutherovom námestí, banícke múzeum, obchodík s potravinami. Zahrali sme hru Matrix, na ktorú máme krásne mokré spomienky. Cestou domov (vlastne na chatu) nám trochu popršalo, ale ani to nám nepokazilo náš výdatný obed. Po obede sme si zahrali vodný volejbal, hojdali sme sa na hojdačkách a mali sme plno iných aktivít. Po večeri sme mali prvú tému, ktorú viedli Janky (Lukáčová a Voreková). Názov prvej témy bol OBÝVAČKA. A tak, ako sa v obývačke prijímajú návštevy, aj my by sme mali prijať Boha do svojho srdca. Potom sme sa do neskorého rána len hrali a rozprávali...

Na ďalší deň sme sa pobrali na výlet. Mali sme na výber – ísť do Košíc alebo na Spišský hrad. Rozhodnutie väčšiny bolo, že sa ide do Košíc, ale náš milý pán - 14 - farár sa rozhodol, že nám zmení cestu opačným smerom. Niektorým nám to trklo už cestou, že ideme opačným smerom, iní sa ešte stále vo vlaku vytešovali z toho, že idú do Košíc. Po prudkom zistení, keď sme vystúpili z vlaku, že nie sú v Košiciach, ale pod Spišským hradom im nič iné nezostávalo, len putovať na hrad. Počas prehliadky najväčšieho hradu v Strednej Európe a počúvaní historického výkladu sme navštívili aj mučiareň. Tá niektorých tak zaujala, že poniektorí dobrovoľníci (Cino ) sa ponúkli, že si vyskúšajú niektoré mučiace nástroje v praxi (viď foto). Po prehliadke sme sa vybrali sadnúť si na lavičky a spraviť si stíšenie.

Lenže dve moc aktívne dievčatá (Rebeka a samozrejme ja) sme uvideli pódium a ako správne tanečnice sme si sami aj niečo zatancovali a tým sme získali aj zaslúžený potlesk. Po stíšení už len spoločná fotka a išli sme na chatu. Hneď ako sme vošli na chatu, rozhodlo sa, že bude kúpanie sa v jazere, ktoré bolo iba pár metrov od nás. Nenazdali sme sa a už sme sa zvítali aj s ďalšími novými táborníkmi, ktorí k nám prišli priamo z Chorvátska, a to s Kubom a Igorom. Po večeri sme mali výklad a opäť hry, rozhovory, hry...

V stredu ráno sme sa zobudili do nie veľmi pekného rána, ale ani to nám nezabránilo mať krásny deň. No čakalo nás ešte stíšenie a ranná rozcvička pod vedením Cina. Takže, vyzeralo to asi tak, že cvičil len Cino a my sme zodvihli ruku, nohu a tvárili sa, že tiež cvičíme. Po raňajkách sme šli do hory a mali sme za úlohu si spraviť šípy. Samozrejme to bola práca pre chlapcov a my dievčatá sme ich len trošku komandovali, však Heňuš. V stredu večer sme sa psychicky pripravovali na ďalší deň, na ktorý bola naplánovaná túra v Slovenskom raji. No vedúci nám povedali, aby sme si šli skôr ľahnúť, no my sme ich samozrejme nepočúvli a spať sme šli poniektorí až okolo 400 ráno.

Samozrejme budíček bol o 700, rýchla rozcvička a išlo sa na vlak. Asi po 1,5 hodinovej ceste sme boli na mieste. Rozdali sa nám pokyny na hru, ktorá - 15 - sa volala TABU. Princípom hry bolo nepovedať počas túry slovko rebríky. Aj keď sme sa vybrali na túru, kde sme chodili po rebríkoch, no nie každému sa to podarilo. Po pár minútach sme už mali pár adeptov, čo sa pomýlili. A už sme boli tam...v lese..., kde nás čakali rebríky. Všetky sme sa poriadne báli, keď sme videli, čo musíme prekonať. Ale s Božou pomocou a pomocou našich chlapcov sme to zvládli bez ujmy na zdraví. Na lúke sme sa naobedovali, poniektorí si aj zabehli, kto bude skôr pri strome a ani si neuvedomili, že pod nohami majú blato takže... no však asi viete, ako to dopadlo.. No ale čo nás čakalo potom - joooj... cesta lanovkou dole. Niektorí sa tomu tešili, niektorí mali panický strach. Ja som bola medzi tými, čo sa neuveriteľne báli a neprehovorila som cez 20 minúť, až kým sme nezosadli dole. Prežili sme to a teraz sa už iba s úsmevom na to pozeráme. Na Slovenský raj máme krásne spomienky, videli sme kus nádhernej prírody, ktorú stvoril náš Pán a my si to mnohokrát nevážime.

Piatkový deň sme v hre PEVNOSŤ BOYARD trénovali svoje zručnosti a odvahu. Poniektorí z nás museli prekonať strach z pavúkov, iní si zas prvý krát zastrieľali zo šípu, ďalší si ponamáhali hlavičky na logických úlohách, ale víťazstvo mohlo byť len jedného. Lenže na mieste víťazov sa ocitli dve skupinky, takže víťazstvo v podobe sladkostí sme si pekne podelili medzi sebou. Pred večerou alebo po večeri, to už neviem, sme sa šli okúpať posledný krát do jazera.

Samozrejme, že Ewku sme tam hodili oblečenú a o chvíľku za ňou šiel aj Cino. Po výklade sme si ešte neskoro v noci šli opekať aj s chlapcami z Gelnice. Potom ako sa patrí na poslednú táborovú noc sme ju prebdeli až do rána. No ak mám pravdu povedať, spali sme asi cca 1 hodinu. Potom už len balenie, alebo lepšie povedané, hľadanie svojich vecí kade tade, raňajky, posledné stíšenie a poďakovanie Pánu Bohu za krásny tábor.

Ešte spoločná foto a išlo sa domov. Na tento tábor budeme mať všetci určite krásne spomienky. Prežili sme nádherný čas s Pánom Bohom, upevnili si s Ním vzťah, načerpali novú silu do ďalších dní. Určite nebudem klamať ak poviem, že sa už všetci opäť tešíme na nové zážitky a na nové priateľstvá v ďalších táboroch. S pozdravom


Adriana (Ajušik) Katarína Nasťa Soareová 
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok