ECAV Ružomberok
Kronika roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
DEDIČSTVO 2/2009 - Prosme Pána aby...
zdroj: ECAV Ružomberok
pridané: 12.10.2009


Je sobota 13. júna, 6 hodín ráno. Ružomberskí cirkevníci a časť spevokolu sa vydávajú na dvojdňový poznávací zájazd - smer sever – Poľská republika. Cesta začína krátkou modlitbou pána farára a po nej nasleduje séria náboženských piesní.

Oswiecim

Je 9 hodín ráno - prvé naše zastavenie je v meste Oswiecim – Auschwitz I. (pracovný tábor) zriadený Nemcami v roku 1941 z vojenských kasární. Že to bude smutný pohľad sme vytušili už z nápisu na začiatku obhliadky tohto miesta: „Práca oslobodzuje“. Tu na tomto mieste zahynulo 1,5 milióna ľudí, zväčša Židov. Najprv to bol tábor len pre Poliakov, neskôr sa stal internacionálnym (Gréci, Litovci, Slováci...).

Ľudia, ktorí tu boli privezení, neboli nijako evidovaní. Označení boli iba číslami a hneď pri príchode boli delení na prácu alebo na priamu likvidáciu do plynových komôr. Do práce a následne z nej sa musel vrátiť vždy rovnaký počet väzňov, v prípade smrti museli priniesť aj mŕtveho. Tu zahynulo aj 7500 Poliakov, ktorí sa snažili nejako pomôcť týmto ľudom. Ľudia deportovaní do tohto zariadenia si sami platili ešte aj cestovné (cesta trvala aj desať dní a nocí) mysliac si, že idú na práce. Brali si so sebou (ako sme sami mohli vidieť) veci dennej potreby – barle, protézy, kuchynské náradie, šijacie stroje, kufre s menami, židovské rúcha, detské nočníky atď. Videli sme obrovské množstvo vlasov (boli sivé od jedovatého plynu Cyklon B). Z nich potom vyrábali dokonca aj matrace.

Títo ľudia bez súdu boli nahnaní do miestnosti, kde bol na nich pustený plyn a následne boli pálení (za 24 hodín 1440 tiel). My sme videli aj túto pec – dojem bol skľučujúci. V budove Blok 11 sa konal súd, kde v izbe 2x2 metre bolo natlačených aj štyridsať ľudí. Niektorí zahynuli už pred upálením v dôsledku nedostatku vzduchu. V tomto tábore zahynulo asi 24 000 slovenských Židov. Je veľmi ťažké opísať, čo všetko sme tam videli. Ešte aj vietor a mierny dážď, ktorý nás sprevádzal, zvýraznil našu smutnú atmosféru.

Druhým táborom, taktiež koncentračným, bol Birkenau – Auschwitz II, vyhladzovací tábor, ktorý sa rozkladá na 16,5 ha. Bol zriadený z konských stajní. Občania dedinky Brezinka boli vysídlení a následne z ich domov bol potom získaný materiál, ktorý bol použitý na výstavbu ďalších objektov tábora. Tu boli na väzňoch vykonávané rôzne pokusy a kruté tresty. Nenachádzalo sa tu nič na vyhriatie týchto miestností, žiadna hygiena. (Ak nejaká bola, trvala 15 – 20 sekúnd. Ak to niekto nedodržal, nešťastník bol zastrelený).

V roku 1945 tábor a ľudí v ňom oslobodili Rusi. Je to ďalší zážitok, ktorý na pokoji nepridáva. Zywiec

Zywiec

Naša cesta ďalej viedla do mesta Zywiec, kde pri krásnom jazere a ešte krajšej prírode sme mali nocľah. Určite každého účastníka zájazdu upútalo, že či to bola dedinka, či mesto, všetko bolo obklopené zeleňou a kvetmi.

Krakow

Po odpočinku sme sa v nedeľu ráno vydali do Krakowa na služby Božie do evanjelického kostola sv. Martina. Jednou piesňou spevokolu poslúžil aj náš spevokol. Kázňovým textom bolo evanjelium podľa Lukáša 16 kap. (podobenstvo o boháčovi a Lazarovi). Po bohoslužbách nás tunajší cirkevníci pozvali na malé občerstvenie. Poobede sme si išli pozrieť nádvorie hradu Wawel, Rýnok – hlavné námestie s jeho atrakciami (živé sochy, ľud. muzikanti, krásne koče a koníky, nádherný Mariansky kostol, Súkenicu (Sukiennice) – tržnicu s výrobkami poľských majstrov a umelcov.

Wieliczka

Poobede nás čakala ešte návšteva soľnej bane vo Wieliczke. Tento dojem je ťažko opísať, je to treba všetko prejsť. Ale to dalo poriadne zabrať. Baňa má 9 podlaží, posledné je 327 metrov pod zemou. Prešli sme snáď pri zostupe 800 schodov. V podzemí sme prešli viac ako dva kilometre liečivou mikroklímou.

To čo sme prešli predstavuje len 3 percentá všetkých banských chodieb a komôr. Sú tu vytvorené rôzne jazierka, kaplnky. Všetko tam bolo slané – steny, schody, dlažba, sochy,... Makety ľudí a baníkov, ktorí tu pracovali, boli ako živí, akoby sa práca dolu v bani vykonávala i teraz. Očarujúce a nádherné bolo miesto, kde všetko bolo ako v kostole a zo soli (sochy, Večera Pánova, Madona s dieťatkom, lustre, nadživotná socha pápeža Jána Pavla II.

Prekrásne tam znela aj pieseň nášho spevokolu – Ja v srdci svetlo mám. Po tomto zážitku sme boli radi, že nás výťah vyviezol na svetlo Božie. Čo všetko skúšali ľudia už v 13. storočí sa nám nechce ani veriť. Vyčerpaní, šťastní z toho, čo sme videli, zažili, vrátili sme sa domov.

Vďaka patrí Pánovi za Jeho ochranu na našej ceste. Ďakujeme pánovi Pilařovi a pánovi šoférovi za ich službu. Určite končíme náš zájazd nielen ja, ale všetci účastníci s modlitbou, aby sa udalosti v Oswiencime už nikdy nezopakovali. 

Zuzana Sedliaková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok