Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


30.1.2005 - nedeľa po Deviatniku, s krstom Filipa Hollého

Epištolický text: Rímskym 6,1-11
Evanjelium: Marek 10,13-16    Text kázne: Skutky ap. 8,26-39

Milí: bratia a sestry; milý Filip, vážení rodičia a krstní rodičia!     

Aké dobré je mať Filipa! To platí nielen pre rodinku Holých, v ktorej najkrajším  vianočným darčekom bolo narodenie syna Filipa. Prišiel na svet práve na Štedrý deň. Chlapček má byť o chvíľu pokrstený.

Aké dobré je mať Filipa! - Platí to aj v širšom rozmere - pre všetkých nás. Stať zo Skutkov apoštolov nám o tom hovorí. Spomína ministra financií etiópskej kráľovnej, ktorý sa vracal z cesty do Jeruzalema. Pravdepodobne tam si, rozhodne nie za malý peniaz, kúpil zvitok s proroctvami Izaiáša. Vezúc sa na svojom koči si z Izaiášovej knihy čítal. Prorokovým slovám o služobníkovi, ktorý ako baránok neotvoril úst pred tým, kto ho strihá, však kráľovský dvoran nerozumel. O kom je tu reč?  O kom prorok hovorí? - Vŕtalo mu hlavou.

My dnes už vieme, že kresťanská cirkev chápe 53. kapitolu Izaiáša ako predpoveď utrpenia Ježiša Krista. Etiópsky minister to ešte nevedel. Zato však spoznal, aké dobré je mať Filipa!

Filipa, jedného zo 7. diakonov (por. Sk 6,1-6) poslal Pán Boh - zdanlivo nezmyselne na pustú výpadovku z Jeruzalema, vedúcu do Gazy. Nie vždy rozumieme tomu, čo od nás Pán Boh žiada. Ani Filip zrejme nerozumel, prečo ho Pán Boh posiela preč od množstva misijnej práce na pustú cestu. Keď čítame celú 8. kapitolu Skutkov, vidíme, že Filip bol  plnom nasadení v misijnej službe. Pán Boh ho z ruchu diania posiela na pustú cestu. Až neskôr sa ukázalo, že práve preto, lebo je dobré mať Filipa!

Na pustú výpadovku bol Filip poslaný práve kvôli tomu, aby vysvetlil Písmo ministrovi z Afriky, aby mu zvestoval Pána Ježiša Krista a pokrstil ho.

Áno, je dobré mať Filipa! - Toho v perinke, z ktorého sa tešíte vy, milá rodinka, sestrička Natálka a dnes aj my - cirkevný zbor. Mať Filipa je dobré aj pre vášho synčeka, bračeka, krstného syna a vnuka, pre všetkých nás. Všetci - a naše deti o to viac - potrebujeme Filipa, čiže toho, kto nám bude otvárať - vysvetľovať Božie pravdy, kto nám zvestuje Ježiša Krista ako Záchrancu z našich hriechov.

Z evanjelia (Mk 10,13-16) nám znelo, že k Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotýkal, aby ich požehnával. Slovíčko „prinášali“ stojí za pozornosť. Rodičia, pravdepodobne mamičky, boli iniciátormi stretnutia svojich detí s Ježišom. Slovko „prinášali“ naznačuje, že je ťažko predstaviteľné, že by dietky prišli k Ježišovi samé. Museli byť od niekým prinesené, v dobrom slova zmysle postrčené, posmelené, aby sa priblížili k - pre nich cudziemu - Ježišovi. Rodičia prinášali svoje ratolesti k Ježišovi, lebo od neho niečo očakávali  - pre svoje deti i pre seba: spásu, požehnanie.

My, rodičia, krstní a starí rodičia, máme byť pre naše deti Filipom. Ako on etiópskemu štátnemu úradníkovi, tak i my máme našim deťom otvárať pravdy Písma a viesť ich k Ježišovi Kristovi. Úlohou nás - rodičov, krstných a starých rodičov, prvoradou úlohou každého z členov Pánovej cirkvi, je byť iniciátormi stretnutia sa ďalších ľudí so Spasiteľom Ježišom Kristom.

Je dobré mať Filipa! - Dobré nielen pre rodinu Hollých, ale dobré pre všetky naše deti. Je dobré  mať Filipa - aj pre nás dospelých. Veď v Biblii je toľko textov, ktorým porozumieť nie je ľahké. Dr. Martin Luther radí: Ak niečomu v Biblii nerozumieš, „zlož v úcte svoj klobúk“ a čítaj ďalej, kým neprídeš k slovám, ktorým budeš rozumieť. Lutherovi teda pri čítaní Biblie nejde o splnenie si „náboženskej povinnosti“, ale o to, aby sme z nej vyčítali, vyrozumeli, počuli Božie oslovenie, aby sme sa cez texty Písma stretli s Ježišom Kristom.

Tí, ktorí chodia do kostola, či na detskú besiedku, majú väčšiu možnosť počuť Božie oslovenie, majú väčšiu šancu zažiť stretnutie s Pánom Ježišom. Veď Biblia je v prvom rade knihou cirkvi - knihou, ktorá sa vysvetľuje v spoločenstve cirkvi. Jej domáce čítanie prichádza na rad až potom. Máme byť predne poslucháčmi a až potom čitateľmi biblického textu. Preto tým, ktorí hľadajú radosť a pokoj poraďme: Poďte do kostola - na služby Božie - tam, kde sa Biblia číta a vysvetľuje v súlade s apoštolským učením a vierovyznaním.

Iste, čítajme Bibliu aj doma. Pomôcok, akými sú výklady Tesnou bránou, Denník mladých, články v cirkevnej tlači podávajúce vysvetlenie k statiam Písma, či knižné výklady Biblie, je dnes dosť a dosť. Pán Boh sa nám cez ne - a dnes i cez krst Filipka Hollého prihovára, aby sme - ako onen kráľovský úradník - i my v živote kráčali naplnení radosťou (por. Sk 8.39b). Amen.    

Pramene:
Josef Veselý: Jak je dobré míti Filipa - článok in: ET - Kostnické jiskry 3/2002; roč. 87, vyd. Kostnická jednota a sdružené evangelické církve v ČR, Praha 2002/;
Siegfried Bergler - Andacht /13.1./ in: Feste-Burg-Kalender 2005 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2004).

 

späť