Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


10.4.2005 - 2. nedeľa po Veľkej noci

Epištola: 2K 6,1-4; Evanjelium: Mt 13,44-46

Kázňový text: 1. List Korintským 6,19-20: „Či neviete, ...že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“    

Milí: bratia a sestry!

Celým svetom rezonuje úmrtie rímskokatolíckeho biskupa v Ríme Jána Pavla II. Našou spoločnosťou iste rezonuje aj náhly skon známej osobnosti - Stana Radiča.

Najmä pre nás evanjelikov by však bolo na škodu nepripomenúť si smrť a životný odkaz ešte ďalšieho človeka. Nemeckého evanjelického teológa Dietricha Bonhoeffera, od ktorého martýrskej smrti uplynulo včera 60 rokov. Ako osobný väzeň nemeckého Führera bol Bonhoeffer popravený - obesený gestapom - necelý mesiac pred skončením druhej svetovej vojny. Tento nesmierne nadaný a učený muž, svedok Ježiša Krista, zomrel mladý - vo veku 39 rokov. Keď ho odvádzali na popravu, povedal svojmu spoluväzňovi: „Toto je koniec, ale pre mňa je to začiatok života.“

V čom je odkaz Dietricha Bonhoeffera pre nás aktuálny? - Uvediem aspoň niektoré momenty.

(1)  Nám, potomkom reformačných otcov Bonhoeffer pripomína dedičstvo reformácie - to, že naši predkovia odhodlane vyznávali vieru v Pána Ježiša Krista i v nebezpečných časoch ohrozenia života. I Bonhoeffer nebojácne - statočne svedčil o Ježišovi Kristovi, hoci za to zaplatil životom. Podporoval vyhlásenie Synody v Barmen, v ktorom sa nemecká Vyznavačská cirkev v máji 1934 - teda v čase, keď už bol Hitler totalitným vodcom krajiny - odvážila povedať, že neuznáva žiadneho iného Pána, okrem Ježiša Krista. Bonhoeffer podporoval i vyhlásenie Synody v Dahlem (z októbra 1934), ktoré hovorí, že Vyznavačská cirkev je jedinou pravou evanjelickou cirkvou v Nemecku. Toto tvrdenie podľa Bonhoeffera znamenalo, že každý, kto sa angažoval v oficiálnej nemeckej evanjelickej cirkvi, ktorá spolupracovala s nacistickým režimom, bol mimo Cirkvi Ježiša Krista.

(2) Išlo síce o extrémne tvrdenie, zato však bolo v plnom súlade s Bonhoefferovým presvedčením, že nestačí mať správne učenie o kresťanstve (na čo sa my, evanjelici radi odvolávame), ale potrebujeme byť kresťanmi v praxi. Vzhľadom na dosiaľ povedané niet div, že na Bonhoeffera sa príliš neodvolávame a že je pre široké masy slovenských evanjelikov pomerne málo známou postavou. - Veď porovnávajúc jeho postoje s  našou nedávnou históriou - spoluprácou s režimom nepriateľským voči cirkvi, sa musíme červenať hanbou - a to v mnohom ohľade.

(3) K najznámejším spisom Dietricha Bonhoeffera patrí esej Drahá milosť. Nasledovné myšlienky budú práve z nej. Evanjelický kresťan Bonhoeffer píše:

Lacná milosť je úhlavným nepriateľom našej cirkvi. To, o čo dnes zápasíme, je drahá milosť. Lacná milosť znamená milosť ako tovar ponúkaný pod cenu, premrhané odpustenie, premrhanú útechu, premrhanú sviatosť. Je to milosť, ktorá nemá cenu, ktorá nič nestojí. Vraj to predsa robí milosť milosťou, že vopred raz navždy uhradila účet. Za tento zaplatený účet môžeme všetko dostať zadarmo. Vynaložené náklady sú nekonečne veľké, preto sú tiež nekonečne veľké možnosti milosti, ako ju upotrebiť a preplytvať.

V cirkvi, ktorá takto učí o milosti, si svet lacno prikrýva hriechy; neľutuje ich a vôbec sa ich nechce zbaviť. Lacná milosť je teda zapretím živého Božieho slova, zapretím Božieho slova, ktoré sa stalo telom ( - Ježiša Krista). Lacná milosť znamená ospravedlnenie hriechu, nie však hriešnika. Veď ak milosť pôsobí všetko sama, môže všetko zostať pri starom... Lacná milosť je milosť, ktorú preukazujeme sami sebe.

Lacná milosť je kázať odpustenie bez pokánia, krstiť bez poriadku - disciplíny v zbore, prisluhovať Večeru Pánovu bez vyznania hriechov, vyhlasovať rozhrešenie bez osobnej spovede. Lacná milosť je milosť bez nasledovania, milosť bez kríža, milosť bez živého Ježiša Krista.

V epištole sme počuli napomenutie, aby sme nebrali nadarmo milosť Božiu (2K 6,1). Kázňový text nám zas pripomína vysokú cenu, za ktorú sme boli (vy)kúpení. Bohnhoeffer to rozvíja na kontraste medzi lacnou a drahou milosťou.

Hovorí: Drahá milosť je poklad skrytý na poli, od radosti nad ktorým človek ide a predá všetko, čo má. (Drahá milosť) je drahocenná perla, kvôli cene ktorej kupec vynaloží všetko svoje imanie (por. Mt 13,44-46). Je vládou Krista; je zavolanie Ježiša Krista, na ktoré učeník opustí siete, aby Ho nasledoval (por. L 5, 1-2.10b-11). Drahá milosť je evanjelium, ktoré musíme stále znovu hľadať, dar, o ktorý musíme prosiť, dvere, na ktoré musíme klopať (por. Mt 7,7-8).

Drahá milosť je táto milosť predovšetkým preto, že Bohu prišla draho, že Ho stála život Jeho Syna - „veľmi draho ste boli kúpení“- a pretože nám nemôže byť lacným to, čo je Bohu drahé. Milosťou je predovšetkým preto, že Bohu nebol vlastný Syn príliš drahou cenou za náš život, áno, vydal Ho za nás. Drahá milosť, to je Boh, ktorý sa stáva človekom.

Bohnhoeffer argumentuje tiež historicky: Spomína, že Martin Luther bol mníchom. Opustil všetko a chcel nasledovať Ježiša Krista v dokonalej poslušnosti. Zriekol sa sveta. Boh mu však Písmom ukázal, že nasledovanie Ježiša nie je mimoriadnym záslužným výkonom jednotlivcov, ale Božím príkazom určeným všetkým kresťanom. Pokorné dielo nasledovania sa mníšstvom premenilo v záslužnícke úsilie. Sebazaprenie toho, kto sa dal cestou nasledovania, tu bolo odhalené ako posledný pokus, ktorým chcel zbožný presadiť seba. A práve keď Lutherovi stroskotala posledná možnosť zbožného života - možnosť dosiahnuť Božiu priazeň a spásu vlastnou zbožnosťou, chopil sa milosti. Vydal sa cestou nasledovania nie pre vlastnú zásluhu, ale pre Božiu milosť. Nezačul: Síce si zhrešil, ale to všetko je teraz zmazané a zostaň ďalej tým, čím si bol a teš sa z odpustenia.                      

V Biblii nachádzame viacero príkladov, že milosť nemá zostať bez odpovede. Za všetky spomeňme aspoň Zachea (L 19,1-10), ktorého odpoveďou na to, že Ježiš naň milostivo pohliadol, že návštevou v Zacheovom dome prejavil priateľstvo, bolo, že Zacheus polovicu svojho majetku dal chudobným a ak niekoho v niečom oklamal, vrátil mu to štvornásobne (L 19,8). Teda žiadna hrubá čiara - a „šlus“ - ako sa to v súčasnosti robieva - ale drahá milosť, ktorá nezostáva  bez odpovede.

Bohnhoeffer prízvukuje, že niet trápnejšieho neporozumenia Lutherovho činu ako sa domnievať, že Luther objavom evanjelia o čistej milosti pozbavil kresťana vo svete poslušnosti  Ježišovmu príkazu nasledovania - nového životného smerovania. Dôvodom Lutherovho návratu z kláštora nebolo ospravedlnenie hriechu, ale ospravedlnenie hriešnika. Bola to drahá milosť, lebo nepozbavila kresťana povinnosti skutku, ale neskonale vyostrila výzvu k nasledovaniu. Dietrich Bohnhoeffer to konkretizuje, keď píše: Uvedomili sme si, že lacná milosť sa voči nám zachovala nanajvýš nemilosrdne? Je cena, ktorú dnes musíme platiť úpadkom cirkvi, niečo iného ako nutný dôsledok lacno získanej milosti? Lacno sme zvestovali a ponúkali sviatosti, krstili, konfirmovali, rozhrešovali celé zástupy bez rozpakov a bez obmedzenia, vydávali sme z ľudskej lásky svätyňu napospas posmievačom, vylievali nekonečné prúdy milosti, ale len zriedka znela výzva k prísnemu nasledovaniu Krista. Kam sa podelo  poznanie ranej cirkvi, ktorá dôslednou prípravou tých, ktorí mali byť pokrstení starostlivo strážila hranicu medzi cirkvou a svetom a bdela nad drahou milosťou? Kam sa podeli Lutherove varovné slová pred takým zvestovaním evanjelia, ktoré poisťovalo ľudí v ich bezbožnom živote?

Lacná milosť sa zachovala k našej evanjelickej cirkvi veľmi nemilosrdne. Neotvorila nám cestu ku Kristovi, ale nám ju zatarasila. Nevolala nás k nasledovaniu, ale nás zatvrdila v neposlušnosti.

Statočné vyznávanie viery v Pána Ježiša Krista i v nebezpečných časoch ohrozenia života; dôraz na to, že nestačí mať správne učenie o kresťanstve, ale potrebujeme byť kresťanmi v praxi a obeťou života potvrdenie skutočnosti, že Božia milosť je drahá - to sú odkazy, kvôli ktorým je hodno pripomínať ev. farára, teológa Dietricha Bonhoeffera aj 60 rokov po jeho mučeníckej smrti.

Nech je i nám Božia milosť drahou. Nech je nám milosťou, ktorú neberieme nadarmo - ktorá pri nás nezostane bez odpovede. Veď nie sme sami svoji, ale boli sme veľmi draho (vy)kúpení! Oslávme teda Boha svojím telom i svojím duchom  - to jest: nech naše  myšlienky, slová, skutky aj ich motívy robia Kristovi česť! Boh nám v tom pomáhaj! Amen.

Pramene:  
Dietrich Bonhoeffer: Následování  (preložili F. M. Dobiáš a Amadeo Molnár; samizdat);
Jonathan Sorum: Dietrich Bonhoeffer-svedok Ježiša Krista (in: Evanjelický posol spod Tatier, roč. 93,  dvojč. 43-44/2003; vyd. Tranoscius L. Mikulláš 2003).

 

späť