Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


19.6.2005 - 4. nedeľa po Svätej Trojici  

Záver školského roku - náboženskej výučby
Matúš 7, 21-23; Ján 14,6

Milí: bratia a sestry, milé deti!

Po druhej svetovej vojne vedci opísali zvláštny úkaz kdesi v oblasti Tichého oceánu. Počas vojnových operácií tam totiž pristávali americké vojnové lietadlá na malých ostrovoch, ktoré boli do toho času v ústraní civilizácie. Domorodci, ktorí žili na ostrovoch, videli lietadlá prvýkrát v živote. Bolo to pre nich sťa zázrak. Najprv nejaký človek v zelených šatách hovoril s akousi škatuľkou, z ktorej trčal dlhý lesklý prút, potom zavolal k sebe niekoľko ďalších ľudí, tí niesli zvláštne predmety, ktorými mohli namieriť na zviera, urobiť ranu a blesk. Títo sa rozostavili na pobreží, začali mávať a z neba sa zjavil veľký kovový vták. Pristál na pobreží, jeho brucho sa otvorilo a ľudia z neho povynášali množstvo debien, v ktorých bolo veľa zaujímavých vecí, napríklad darčeky a všelijaké dobroty.  Keď sa vojna skončila a ľudia v zelených šatách odišli, začali domorodci premýšľať, ako to spraviť, aby zase priletel veľký kovový vták a priniesol im nejaké ďalšie dobroty a darčeky. Urobili to veľmi špekulantsky. Namiesto uniforiem si obliekli šaty z lián, miesto slúchadiel si na hlavu nasadili škrupiny z kokosových orechov a vyrobili si drevenú vysielačku s anténou a okrúhlymi gombíkmi. Potom sa postavili na pobrežie a mávali, mávali, tešili sa na bohatú návštevu z neba... Malo to jedinú chybu: Nefungovalo to.

Ľudia, ktorých Pán Ježiš prísne napomenul, sa správali podobne ako domorodci v Tichomorí. Mysleli si, že stačí  opakovať všetko po Ježišovi: uzdravovať, prorokovať, vyháňať démonov - stačí sa iba odvolať na Ježišovo meno.

Nestačí! Lebo keď dvaja robia rovnakú vec, ešte to nemusí byť to isté. Kristus nepresadzuje seba, ale nebeského Otca. Nešlo Mu o vlastnú slávu či prospech. Zabehané pravidlo, že každý sa stará v prvom rade o seba zmenil na prevratné: (Miluj blížneho ako seba samého“ (Mk 12,31).

My neraz hovoríme o Kristovi, ale myslíme sami na seba. Vedome či podvedome máme na mysli iba vlastnú slávu. V modlitbách, piesňach, na vyučovaní vravíme: Áno, Pane. No často zostáva iba pri slovách. Mnohokrát sa v praxi  Ježišovými prikázaniami neriadime, žijeme podľa seba.

Aj pri vyučovaní náboženstva nejde iba o namemorovanie, naučenie sa  vieroučných právd, o schopnosť „odrecitovať“ ich. Cieľom náboženskej výchovy nie je „vyrábanie“ zbožného zdania, ale to, aby naša viera i viera našich  detí, bola prežitá, rýdza, bola vecou srdca - aby sme sa stali Pánu Bohu zo srdca poslušnými (por. R 6,17b).

Keď Pán Ježiš hovoril Bohu: Áno, bol ochotný v dôsledku toho priniesť aj obete. Nebol Bohu poslušný ako otrok, ktorý síce poslúcha, avšak myslí si svoje. Ježišova poslušnosť nebola vynútená, rozhodol sa pre ňu slobodne. O takéto slobodné rozhodovanie sa pre Krista ide aj pri náboženskej výchove. Nie o vytváranie zdania pobožnosti, nie o pretvárku, o hovorenie: „Pane, Pane“, ale o učenie sa slobodne - zo srdca - rozhodovať pre konanie vôle nášho nebeského Otca.

Ježiš nám je v tom neprekonateľným a inšpirujúcim príkladom.  On nevravel Bohu: Áno, Pane, ale od detstva úprimne hľadal Božiu vôľu. Ako o dvanásťročnom o ňom čítame: „Musím byť vo veciach svojho Otca“ (L 2,49). Keď visel na kríži, zomieral  hovoriac: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (L 24,46). - Od počiatku až do konca - neustále - bol Ježiš spojený s nebeským Otcom. Nemal v tomto vzťahu „dovolenku“.

Ešte pár dní školy a je pred nami obdobie dovoleniek, prázdnin. S prázdninami sa spája i veľa ciest. Vy, milé deti, i my dospelí, kráčajme cestou Pána Ježiša Krista. Výraz „dovolenka“ pochádza od slova dovoliť. Počas prázdnin, dovoleniek je dovolené odpočinúť si od povinností, od práce; nie však od Boha či blížnych. Prežívajme dovolenky, prázdniny s Bohom. Tak ako Ježiš, ani my si neberme dovolenku od Boha, viery, lásky a poslušnosti v Neho. Je dobré prežívať aj voľný čas v spoločenstve kresťanov. Pozývajú nás k tomu viaceré tábory pre detí, mladú generáciu, ale aj podujatia pripravované pre dospelých. Nech je i náš oddychový čas, čas prázdninových a dovolenkových ciest spätý s Tým, ktorý hovorí: „Ja som cesta“ (J 14,6) Ježiš je cesta -  základný smer pre náš život. Iste, nepoznáme všetky detaily života, a onen základný smer je daný prikázaním milovať Boha i blížneho a tým, čo vyznávame vo viere všeobecnej kresťanskej. Podrobnosti nepoznáme a denne sa potrebujeme rozhodovať. Pýtajme sa na Božie cesty aj cez dovolenku - aj počas prázdnin.

Ježiš hovorí: „Ja som cesta.“ „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“. V dnešnom svete,  v ktorom má každý svoju pravdu, sa tieto Ježišove výroky zdajú byť  tvrdou rečou. Verme však slovám Pána Ježiša! Tak, ako nemôže existovať francúzska fyzika alebo japonská matematika, ale je jedna fyzika i matematika pre všetky národy, tak nemôže existovať viac pravých náboženstiev. Náboženstvo je buď náboženstvom - skutočnou, cestou k Bohu, alebo iba zdaním pobožnosti  (2Tim 3,5). - Tým, ktorí vytvárajú falošné zdanie, patrí príkre napomenutie Pána Ježiša: „Nikdy som vás neznal; odíďte odo mňa!“ (Mt 7,23) Ako matematické či fyzikálne princípy platia rovnako pre všetky národy, tak je pre celý svet pravou cestou k Bohu  za nás ukrižovaný a pre nás zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus. Nebojme sa po tejto ceste kráčať. Neurobme so dovolenku od dôverovania Kristovi ani počas prázdnin a obdobia voľna. Veď ani Pán Boh si od lásky k nám neberie voľno. A my Ho milujeme, lebo On prv miloval nás (por. 1J 4,19; R 5,6-8). Amen.

Pramene:  
Luděk Rejchrt, Kázeň v zbore  ČCE  v Prahe - Braníku z 10.6.  2001;
Richard Wurmbrandt: Kristus na židovské cestě (vyd. Stefanos,  Jindřichův Hradec 2000).
 

späť