Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


7.8.2005 - 11. nedeľa po Svätej Trojici  

Piesne: 211, 265, 198, 346; Antifóna: 55
Text: Filipským 1,3-6

Milí: bratia a sestry!

V závere Evanjelického spevníka (od str. 695) sa nachádzajú niektoré články Augsburského vyznania (AV). AV zostavili naši reformační otcovia a považujeme ho za smerodajný výklad Písma Svätého. Podľa AV je cirkev zhromaždením všetkých veriacich, ktorým sa evanjelium čistotne káže a sviatosti sa podľa Božieho slova prisluhujú. Priamo v AV, s ktorým sa viaže názov našej cirkvi, sa ako podstatná črta cirkvi – veriacich kresťanov – spomína skutočnosť, že sa zhromažďujú, stretávajú, schádzajú – že spolu žijú, jestvuje medzi nimi spoločenstvo, ktoré pestujú. Cirkev teda nie je súčtom obyvateľov množstva ostrovov, na ktorých žije zakaždým jeden veriaci Robinson - odrezaný od iných. Cirkev je – má sa stávať spoločenstvom ľudí, ktorí sa učia z Božieho slova, vo sviatostiach prijímajú odpustenie a čerpajú silu pre život a v láske slúžia sebe navzájom i svetu.

Pretože kto je veriaci v Krista, kto stretol Boha, vierou Ho videl, ten nebude prehliadať ľudí. Kto videl Boha, nebude prehliadať ľudí. Veď ak nám je viera radosťou, ak sa tešíme z toho, že Pán Boh nás má rád, pokiaľ svojej radosti nedovolíme, aby sa stretávala s inými, opustí nás.

Totiž dary, ktoré nám dáva Pán Boh nie sú určené na to, aby sme si ich sebecky ponechali pre seba, ale práve na to, aby sme sa s nimi delili. Georges Bernanos napísal: „Život ma učí, že nikto na svete nie je potešený, len ten, ktorý sám potešil a že neprijímame nič, než čo sme predtým dali. Medzi nami je iba výmena – iba Boh daruje, jedine On.“

Bratia a sestry, pretože Božie srdce je plné ľudí, majú byť plné nefalšovaného záujmu a lásky k blížnym i naše srdcia. Žiaľ, zďaleka nie vždy to tak je – ani pri mne/pri tebe. I v cirkvi sa stretávame s rôznymi postojmi k spoločenstvu. Sú takí, ktorí oň nedbajú a možno až keď zomrú, sa väčšina zboru dozvie, že doň tiež patrili. Sú i takí, ktorí prichádzajú často, ale podobajú sa apoštolom na (pražskom) orloji: Všetkým sa ukazujú, no s nikým nehovoria. Ich srdce je plné sebastrednosti, v čom sa podobajú na farizeja z Ježišovho podobenstva (L 18, 9-14). A sú aj takí, ktorí spoločenstvo budujú, slúžia v ňom darmi, ktoré prijali od Pána. – Vediac, že kresťanom nie je ten, kto cituje čosi o láske, ale kto miluje tak, že to iní cítia.  Dnes o tom nepočúvame preto, aby sme „škatuľkovali“, posudzovali či odsudzovali iných: ty si taký a taký – patríš do tej či onej skupiny; ale preto, aby sme sa stávali ľuďmi, ktorí nie len čosi pekné citujú o láske, ale milujú tak, že to iní cítia.  O význame bratsko-sesterského spoločenstva počujeme preto, aby sme nepochybovali, že aj na našej osobnej láske ku Kristovi i k bratom a sestrám záleží; aby sme nepochybovali, že aj tvoj/môj osobný prejav viery a spolupatričnosti k cirkvi má svoj zmysel.

Presvedčili sme sa o tom aj v uplynulých dňoch pri organizovaní Celoslovenského ev. festivalu (CEF). Vďaka tomu, že  svojou – menšou či väčšou - službou mnohí prispeli, sme s Božou pomocou so cťou zvládli úlohu, ktorá sa nejednému zdala byť priveľkou. Pán Boh nám dal tento zdar zažiť nie preto, aby sme na CEF už iba spomínali, ale aby sa nám spoločná služba pri jeho organizácii  stala povzbudením a vzpruhou pre ďalšie úlohy, ktoré náš zbor má konať. – Aby sa nám – tvoriac spoločenstvo s Kristom – nezdali priveľkými ani tie úlohy na duchovnom poli, v ktorých máme ako cirkevný zbor ešte rezervy.

Ak sme spolu kvôli Ježišovi Kristovi, možno si nebudeme rozumieť s každým rovnako, no isté je, že Kristus v nás prebúdza zodpovednosť za druhých a lásku, ktorá miluje, slúži – aj vtedy, keď všetkému nerozumie. A budeme vďační ako za Božie slovo a Pánovu pomoc, tak aj za bratov a sestry.

O tom píše i apoštol Pavel: „Pri každej rozpomienke na vás, vždy, v každej svojej modlitbe, keď sa s radosťou modlím  za vás všetkých, ďakujem svojmu Bohu, že máte účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz (Filipským 1,3-5). Jeho spomienky na cirkevný zbor vo Filipis vzbudzujú vďačnosť. Keď spomíname na ľudí, s ktorými sme sa stretli – i v cirkvi – neraz našou mysľou prechádza trpkosť, nechuť, ľahostajnosť. Skúsenosť s cirkvou u mnohých nevzbudzuje práve nadšenie. Verím však, že viac je tých, ktorým – keď sa spomenie cirkev, vybaví sa aj radosť a vďačnosť za povzbudenie, za to, že život sa stal jasnejším – práve kvôli bratom a sestrám.

Pavlovi sa stali kresťania vo Filipis dôvodom ďakovnej modlitby. Vzali vážne, čo im Pavel zvestoval. Evanjelium prijali za svoje. Vážne vzali i Pavlovu službu aj jeho starosti. Veď v čase, keď Filipským píše list, sa Pavel nachádza vo väzení – pre svoju vieru v Ježiša. Pavel – najvýraznejší spomedzi apoštolov, človek, od ktorého pochádza najväčší počet kníh v Novej zmluve, by si nevystačil si silami sám, keby ho nepodporovali bratia a sestry. – Tí, ktorí verili rovnakému evanjeliu, tomu istému Pánovi, ako on. Pavel však vie, že nie je sám; má bratov a sestry vo viere.

Ježiš Kristus ani nás neposiľňuje len svojím Slovom, ale tiež ľuďmi, za ktorých smieme byť vďační. Určite, žiadna cirkev, nijaký cirkevný zbor, ani ten náš nie je dokonalý. Únava, malovernosť, ľahostajnosť, formálnosť nás ohrozujú – i v súčasnej dobe. A predsa, dielo Božie, dielo evanjelia sme nezačali my – ľudia. My by sme ho sotva doviedli do úspešného konca.  No Pán Boh áno! Je to Jeho dielo, On za ním stojí, neopustí ho, ale dokončí. „A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša“ (Filipským 1,6).

Sme v Ježišovej láske a je výsadou, že môžeme byť Božími deťmi – tvoriť spoločenstvo bratov a sestier, že Pán Ježiš s nami počíta vo svojom diele, že zostáva s nami. Zostaňme i my s Ním. Amen.

Pramene:
Luděk Rejchrt: Věřím (vyd. SVÍTÁNÍ,
  Praha 1994 );
Pavel
  Kosorin: Biblické aforismy (vyd. Cesta, Brno 2002);
Pavel
  Kosorin: AFOR!?MY (vyd. Cesta, Brno 2003).
  

späť