Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


23.10.2005 - 22. nedeľa po Svätej Trojici

Čítané texty: 5M 7,7-11; 1K 1,26-31; Evanjelium: Mt 22,1-14
Piesne: 373, 279,197, 633; Antifóna: 57;
Kázňové texty: 5M 7,7-8; Ef 1,3-5

Milí: bratia a sestry!

Už – už sa zdalo, že to slovo je zabudnuté. V bežnej reči sa totiž prakticky nepoužívalo. No nedávno ožilo a ani my, kresťania, by sme ho nemali ignorovať. Čo je to za slovo? Aký - donedávna archaický -  no dnes veľmi používaný pojem nemáme ignorovať? Ide o výraz „vyvolení“ – slovo to v súčasnosti na Slovensku živé a veľmi časté.  Kto sa azda rýchlo pohorší v domnienke, že v kostole budeme analyzovať TV-ny program, môže byť bez obáv: Nebudeme! K televízii všeobecne iba toľko, že televízor dokáže zapnúť ktorékoľvek malé dieťa, no vypnúť ho v pravý čas vie iba múdry-rozumný človek.

My si dnes chceme všimnúť, o čom je vlastne pojem „vyvolení“. Tí, ktorí majú Bibliu nie len na poličke, ale pravidelne si ju čítajú – čo srdečne odporúčam – vedia, že výraz „vyvolení“ je veľmi frekventovaný biblický pojem. Až donedávna bol však v hovorovej reči bežného Slováka/Slovenky temer nepoužívaný. Vari ešte generácia našich starých rodičov vravievala: „To je moja vyvolená/môj vyvolený.“ V súčasnosti sa povie: „Zbalil som kočku...“ . Iste by nebolo na škodu vyjadriť úctu tomu, koho máme radi, aj primeranými slovami – ako to robievali naši starkí a povedať: „To je môj vyvolený/moja vyvolená.“ Skutočnosťou však je, že dnes sa skôr volí ako vyvoľuje. Volia sa poslanci – čoskoro nás čakajú voľby do župy (VÚC), ale volí sa tiež napr. kráľovná krásy. Tá je zvolená, lebo zo všetkých dievčat je vraj najkrajšia, najšarmantnejšia, má miery najbližšie k ideálu, je najpohotovejšia a najvtipnejšia v komunikácii. A tu dajme pozor: Keď o vyvolení čítame v Biblii, ide o pravý opak. Nič preň nesvedčí. Nevidno žiadne zvláštne kvality či zásluhy. Vyvolená osoba nemá ani osobitný šarm, ani miery blízke ideálu, ani krásu či iné zvláštne kvality. Špeciálne zásluhy a kvality nemá ani Boží ľud Izrael, a napriek tomu si ho Pán Boh vyvolil.

Čítaj: 5M7,7-8. – Počujeme, že s pojmom vyvolenia úzko súvisia pojmy „zmluva“  a „láska“. Hospodin dáva prednosť Izraelu pred ostatnými národmi nie pre zvláštne kvality tohto ľudu, ale naopak: Vyvolil si ho a miluje ho dobrovoľne a spontánne navzdory jeho všetkým  početným previneniam. Pre vyvolenie Božieho ľudu Hospodinom niet iných dôvodov, ako Božie zvrchované – slobodné, nám nepochopiteľné  rozhodnutie, ako to, že Pán Boh Izrael miloval. – Stojí si v slove, ktoré dal otcom Izraela. Hoci je Božie vyvolenie pre ľud Boží základnou istotou jeho viery, nie je možné rozumovo ho dôkladne vysvetliť.

Vyvolenie je pritom kľúčom k pochopeniu zámerov a vôle Hospodina v Jeho vzťahu k nám ľuďom. Nás, ktorí sme sa Pánu Bohu neraz odcudzili a v mnohom sa Mu spreneverili, si On vyvolil vo svojom Synovi ešte pred stvorením sveta. Ak kde – kto povie: Ako to, že sa Pán Boh odvážil stvoriť náš svet, veď musel predsa vedieť, ako to skončí – že sa mu spreneveríme, potom 1. kapitola Listu Efezským dovoľuje nazrieť tam, kam nedovidia vedci najlepším mikroskopom, ani astronómovia najdokonalejším ďalekohľadom: do Božieho srdca pred stvorením sveta. – Bol tam Kristus a boli sme tam aj my (Ef 1,3-4). Prv, ako tu na zemi niekto na nás myslel, skôr, ako sa naši dobrí rodičia v láske rozhodli prijať nás ako dieťa, Pán Boh na nás myslel. Túžil po nás. Už dávno – pred stvorením sveta, sa Hospodin rozhodol získať si nás prostredníctvom Pána Ježiša, aby nám dal výsadu byť Božími deťmi. Áno, spasení – zachránení nie sme preto, že si to zaslúžime, ale naša spása záleží jedine na Bohu. On nás zachraňuje pre štedrosť svojej lásky, ktorou nás obsypal v Ježišovi Kristovi. Skrze obeť Pána Ježiša Krista nás Boh priviedol so svojej rodiny.

Keď budeš niekedy v depresii, keď sa ti nebude dariť, keď budeš mať dojem, že všetko a všetci sú proti tebe, mysli na to, že si v Božom srdci, že Pán Boh po tebe túžil už pred stvorením sveta. On si podnes vyberá tých najmenších; vyvolil si čo je svetu bláznivé, slabé, neurodzené, opovrhnuté, čo svet pokladá za nič (1K 1,26-28). Pre túto prioritu, ktorú Boh Biblie dáva slabým, robia Biblii dôverujúci kresťania otáznik nad evolučnou teóriou. Podľa nej totiž silní požierajú slabších. Písmo svedčí, že Hospodin sa slabých ujíma, vyvolil si ich.

Nemožno prehliadnuť, že podľa NZ súvisí vyvolenie s osobou a dielom Pána Ježiša Krista. Teológ Karol Barth napísal: „Boh pripravil pre človeka vyvolenie, blaženosť a život, ale sebe samému“ (a tu myslíme na Ježiša) „určil zavrhnutie, zatratenie a smrť. Apoštol Pavel, keď hovorí o cirkvi, používa slovo EKKLÉSIA; „vyvolená“ (smieme myslieť na cirkev ako vyvolenú nevestu Kristovu – Ef 5,25nn) sa povie blízkym výrazom EKLEKTÉ. A tak v pravde vyvolení nie sú tí, ktorých uvádza istá televízia; podľa Biblie sú vyvolení všetci, ktorí patria do Pánovej cirkvi -  na základe nie zápisu v matrike, ale viery, ktorou odpovedajú na Božie vyvolenie. Vyvolení sú všetci, ktorí uverili v Pána Ježiša Krista. Kresťanom v Kolosách Pavel píše: Čítaj: Kol 3,12-13.

Si – som – sme vyvolení – na základe nevyspytateľnej Božej lásky, Božieho slobodného rozhodnutia. Byť vyvolený znamená nastúpiť na inú cestu, akou ide svet (por. Mt 7,13-14). Odpoveďou na Božie vyvolenie musí byť rozhodnutie sa pre Hospodina – pre Ježiša Krista – alebo proti Nemu. V žití každého človeka sú chvíle - obdobia, keď má urobiť, či nanovo potvrdiť toho rozhodnutie. Dnes sme pred neho postavení (Žid 3,7-8a). Ak si tak nespravil, učiň ho dnes. Povzbudzuje nás k tomu i starozmluvný Józua. Ten vyzval Boží ľud: „Vyvoľte si, komu chcete slúžiť“ – a dokladá: „Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi“ (Joz 24,15) – živému Bohu.

Pán Ježiš hovorí, že „mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“ (Mt 22,14). Tým naznačuje, že spásu neprijímajú všetci a, žiaľ, iba menšina je tých, ktorí v Neho veria. Ježišove slová nás nechcú viesť k špekuláciám, kto je vyvolený a kto nie. Správnejšie ako špekulovať o tom, je zdôrazniť a prijať, čo povedal apoštol Pavel a Sílas žalárnikovi vo Filipis: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!“ (Sk 16,31)

Naše vyvolenie Bohom sa udialo oveľa skôr, ako sme sa pre Krista rozhodli. - Ešte pred stvorením sveta (Ef 1,3-5). A predsa, nikde v NZ nečítame, že spasenie je na kresťana „hodené“ ako sieť, do ktorej nás ktosi lapí, ako osud, z ktorého sa nedá uniknúť. Oproti tomu Biblia nezastiera, že vyvoleniu sa človek nezriedka bráni, že ho vo svoje pýche, ľahostajnosti či tvrdosti srdca dokáže znevážiť. V podobenstve o svadbe kráľovského syna (Mt 22,1-14) Ježiš zdôrazňuje, že na svadbu – do Božieho kráľovstva – nie je možné prísť oblečený v rúchu samospravodlivosti. Potrebné je svadobné rúcho, totiž odev Božieho milosrdenstva. Kto prichádza v rúchu vlastnej spravodlivosti, toho zviazaného vyhodia do vonkajšej tmy.  Stíha ho prísny trest, lebo dotyčný pohrdnúc svadobným odevom ostentatívne poprel, že obeť Ježiša Krista bola nevyhnutnou – a ona takou bola! Trest je tak prísny, lebo svadobné rúcho dostávali hostia pri vstupe do paláca. Mať vhodný odev, nebolo nikomu nemožným. I v našom čase sa obyčajný oblek stane svadobným napríklad tým, že ho ozdobíme kúskom myrty. Hosť ponúkané svadobné rúcho neprijal, pyšne sa nazdávajúc, že mu stačí vlastné. Nestačí. Niet spasenia bez prijatia Kristovej spravodlivosti!

Preto, aby sme Božie vyvolenie neznevážili, adresuje Pavel vyvoleným toľko napomenutí a výziev k zodpovednému kresťanskému životu. Čítaj: Kol 3,12-13. – Zároveň s vyvolením pripomína našu zodpovednosť. Boh si nás v Ježišovi vyvolil. I každý z nás sa potrebuje rozhodnúť pre Krista. A ak si tak ešte nespravil, neodkladaj, urob to dnes. Keď tak urobíme, keď duchovne rastieme, chápeme, že to nie my sme sa rozhodli pre Boha,  ale prvý krok urobila Božia láska (por. J 15,16).

NZ nepozná vyvolenie pre záhubu. Tú na seba prijal Ježiš Kristus, keď ako nevinný zomrel namiesto mňa i teba na dreve golgotského kríža. V Kristovi si nás Boh vyvolil. Vedomie Božieho vyvolenia nech pre nás nie je dôvodom naparovať sa, pýšiť sa, že sme lepší ako tí druhí  (por. L 18,11). Nech nám je dôvodom, aby sme sa učili chváliť sa v Pánovi (1K 1,31), chváliť sa jedine tým, čo pre nás urobil Ježiš Kristus. Kiež nám je  Božie vyvolenie podnetom učiť sa oslavovať Pána Boha celým životom (Kol 3,17; 1K 10,31). Vyvodenie dôsledkov z toho, že sme vyvolení Boží nie je len súkromnou vecou medzi nami a Pánom Bohom. Ak vyvolenie neznevažujeme, prejaví sa to na našich vzájomných medziľudských vzťahoch. Každá spoločnosť mravne upadá a chudobnie, keď v nej nebudú ľudia, ktorí oslavujú Pána Boha, ktorých spája až nepochopiteľná Kristova láska a nie len,  čo to „hodí“ - čo to vynesie. Ako vyvolení Boží buďme teda s Božou pomocou svetlom v tme mnohého mravného úpadku, buďme lampou, podľa ktorej sa v mnohej tme a hmle reality šou zvanej život aj iní budú správne orientovať. – Oslávme Boha i v novom týždni; On sám nám v tom pomáhaj! Amen.

Pramene:  
Luděk Rejchrt: Srozumívání (vyd.Oliva, Praha 1997);
Heslo: „Vyvolení“ in: Adolf Novotný: Biblický slovník (vyd. Kalich, Praha 1956);
J. I. Packer - heslo: „Vyvolení“ in: Kol. autorov: Nový biblický slovník (vyd. Návrat domů, Praha 1996);
F. Michaeli/P. Bonnard - heslá: „Vyvolit“ SZ/NZ in: Jean-Jacques von Allmen a kol.:  Biblický slovník (vyd.  
Kalich, Praha 1987);  Jacqeus Guillet - heslo: „Vyvolení“ in: Kol. autorov: Slovník biblické teologie (vyd. Velehrad – Křesťanská akademie – Řím 1981); Bengt Pleijel: Obrovská moc Božej sily (vyd. Tranoscius1995);
Kol. autorov: Průvodce životem – Pavlovy listy do Galacie, Efezu, Filip, Kolos a Tesaloniky (vyd. IBS a Luxpress, Praha 1995);
Adolf Novotný: Lid zvláštní (vyd. nakladatelství Nedelní Besídky  Hradci Králové, 1934 ).
     

späť