Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


30.10.2005 - 23. nedeľa po Svätej Trojici
(Nedeľa Svetového luteránskeho zväzu – s oferou pre hladujúcich v našej partnerskej cirkvi v Malawi - Afrika)

Piesne: 189, 566, 203, 553; Antifóna: 63
Epištola: 1. List Jánov 3,13-18;     
Evanjelium: Matúš 5,43-48
Kázňový text:  Galatským 6,10b: „Čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery“.

Milí: bratia a sestry!

Nedeľa Svetového luteránskeho zväzu (SLZ) nás učí vidieť ďalej, ako je prah nášho kostola. Učí nás vidieť ďalej, ako sa rozprestiera chotár nášho cirkevného zboru, či územie, na ktorom my, slovenskí evanjelici, žijeme. Nedeľa SLZ nám pomáha vnímať univerzálnosť cirkvi – fakt, že cirkev siaha ponad hranice krajín a svetadielov. – A že v mnohých iných oblastiach sveta žijú naši bratia a sestry, ktorí veria v toho istého Pána Ježiša Krista a spája nás s nimi rovnaké – augsburské vyznanie. Časť z nich žije v lepších pomeroch ako my, no veľmi mnohí v oveľa ťaživejšej a bezútešnejšej situácii, akou je tá naša.

Cirkevná tlač prináša o tom správy. – Napríklad o zložitej situácii v Afrike, keď naša partnerská ev. cirkev v Malawi opatruje vyše 6.000 sirôt. Tieto deti sa stali sirotami v dôsledku úmrtia ich rodičov na A.I.D.S. Následkom tejto choroby zostáva množstvo sirôt, ale aj veľa opustených starých ľudí, ktorým zomreli ich dospelé deti a nemajú nádej, že sa o nich ktosi postará.

Známe sú tiež obrovské problémy v ďalších krajinách Afriky, ale tiež – pre nás ťažko predstaviteľné škody, po záplavách, povíchriciach či zemetraseniach, ktoré zasiahli do životov tisícok ľudí. Človek, ktorého srdce nestratilo na citlivosti,  vie, že nemá zostať ľahostajný. Veď biblické slová: „Milovať budeš blížneho ako seba samého“ (Mk 12,31), sú známe aj medzi tými, pre ktorých Biblia veľa neznamená.  Títo ľudia očakávajú od cirkvi, od nás, ktorí sa k nej povedome hlásime, že budeme Ježišov príkaz lásky k blížnemu rešpektovať – napĺňať.

Žiť tak, aby sme boli pre iných užitoční, nie je pre kresťana, ktorý chce konať podľa evanjelia (pre evanjelika), akási  ľubovoľne voliteľná možnosť. Pre toho, kto chce hodnoverne nasledovať Ježiša Krista, je milovať blížneho jediná alternatíva. Ináč by sme sa podobali kňazovi a levítovi z Ježišovho podobenstva o milosrdnom Samaritánovi, ktorí nechceli vidieť človeka v jeho núdzi (L 10,30-31).

Je tu však aj riziko: Kto berie vážne Ježišovo prikázanie lásky k blížnemu vážne, kto sa chce riadiť podľa  biblického: „Čiňme dobre všetkým“, tomu sa to  ľahko môže zmeniť na závažie, ktoré ho ťaží, zavalí - ochromuje. Cítime predsa, že požiadavky: „Miluj blížneho“ (= miluj každého človeka) a: „Čiňme dobre všetkým“ – sú úlohou bez brehov, čímsi nad naše sily. Logicky sa pýtame: Nejestvujú v tomto ohľade nijaké hranice?

Neohraničenosť v zmysle nemiernosti, bezuzdnosti, pomiešania všetkého - sú charakteristické pre satana. V jeho povahe je spôsobovať chaos – to, že nás metie a pletie. Snaží sa ochromiť nás veľkosťou úlohy lásky k blížnemu. Jeho zámerom je, aby sme si povedali: Čože ja už zmôžem, akože už len ja pomôžem v tak veľkých problémoch sveta? Diablovým cieľom je dosiahnuť, aby sme neurobili nič. Rád nasmeruje náš pohľad do široka, na obrovskú rozsiahlosť ťažkostí, a koná to preto, aby sa nám stratilo z dohľadu to, čo môžeme robiť. Je našepkávaním zlého, keď sa necháme presvedčiť tým, že aj tak nič nezmôžeme, že nemáme šancu nič vyriešiť.

Apoštol Ján pripomína (1J 3,8b), že „na to sa zjavil Syn Boží, aby maril skutky diablove“. Ježiš stavia bezbrehosti hranice a uvádza poriadok do chaosu a zmätku. Ak na to pamätáme, potom môžeme rozumieť slovám: „Čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery“ (G 6,10b). – Ony nás chránia pred tým, aby nás veľkosť úlohy lásky k blížnemu ochromila. Tým, že nás Božie slovo vyzýva činiť dobre najmä ľuďom, s ktorými sme spojení rovnakou vierou, je nám zachovaná sloboda Božích detí. Dostávame pomoc, aby sme lásku k blížnym nevnímali ako jarmo, ktoré neunesieme, ako čosi tak veľké a zložité, že sa nám to stane až abstraktným; ale aby sme ju chápali ako výsadu Kristom omilostených Božích detí. Slová: „Čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery“ nám pomáhajú konkrétnejšie milovať blížnych láskou, ktorou Boh prv miloval nás (1J 4,19), konkrétnejšie sa navzájom prijímať tak, ako nás Kristus prijal (R 15,7), konkrétnejšie znášať  bremená jedni druhých, ako to za nás urobil Kristus (G 6,2).

Nedajme sa zmiasť diablovi, ktorý chce, aby sme pre veľkosť a mnohorakosť problémov sveta rezignovali a neurobili ani to, čo môžeme – čo nám „leží pod nohami“ – ako kedysi (ležal na ceste) zranený človek, no kňaz i levíta ho obišli.

Výrok: „Čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery“ tiež znamená, že Pán Boh si dokáže použiť aj skromnú službu; nečaká, že vyriešime problémy sveta, ale to, že budeme dôverovať Jeho slovu a konať podľa neho. Kristus od nás čaká, že sa nenecháme odradiť, že nebudene umdlievať a ochabovať v službe blížnym (čítaj: 2Tes 3,13; 1K 15,58).  Neopustiť túto službu, nedať sa ochromiť veľkosťou problémov  - to nám Ježiš pripomína svojím slovom - navzdory diabolskému pobádaniu k rezignácii.

„Čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery“ neznačí, že láska sa má bezpodmienečne skončiť za dverami našej domácnosti, nášho  cirkevného zboru, nášho vierovyznania. Je to skôr pripomenutie, že láska začína práve tam. Veď kto by pochyboval, že jestvuje zvláštny, srdečný vzťah k ľuďom, s ktorými nás spája čosi blízke – a v dnešnú nedeľu SLZ myslíme obzvlášť na spojenie s mnohými ďalšími bratmi a sestrami evanjelikmi augsburského vyznania – zvlášť s tými najnúdznejšími. Láska k nim nevylučuje lásku k iným ľuďom, ale je jej základom, jej školou. Mnohokrát je totiž jednoduchšie abstraktne súcitiť s tými, ktorí sú od nás ďaleko, ako konkrétne preukazovať skutky lásky tým, s ktorými nás spája puto pokrvných zväzkov či rovnakého vierovyznania. Tu vraví Písmo Sväté jednoznačne: „Čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery“. Amen.

Pramene:  
Berndt Reitmayer  – Andacht /5.9./ in: Feste-Burg-Kalender 2002 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2001);
Uspořádal: Petr Brodský: I tento náš věk je časem Božího slova /kázání Emila Ženatého/ (vyd. EMAN, Heršpice 2000).
   

späť