Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


13.11.2005 - 2. nedeľa pred koncom cirkevného roku

Téma nedele: O poslednom súde
Piesne: 188, 694, 203, 307

Úvodná modlitba: Keď príde, Kriste, chvíľa tá, ten deň Bohom určený, daj by som v Knihe života, bol aj ja zapísaný: ja tomu verím, istý som, že zvíťazil si nad diablom, zaplatil dlhy moje. (ES č. 694,3) – Pane, prosíme, aby zvesť Tvojho slova priniesla v našom živote mnoho dobrého ovocia. Amen.

Matúš 13,47-50

Milí: bratia a sestry!

Pomaly sa končí ďalší cirkevný rok. Nezhoduje sa s občianskym rokom – s obyčajným kalendárom, pretože cirkevný rok nám pripomína samé neobyčajné veci. Aké? – Cirkevný rok nám pripomína, že Ježiš Kristus sa pre nás narodil, že zomrel pre našu spásu, že vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie, že nám dal svojho Svätého Ducha a smieme žiť v cirkvi. – V cirkvi, ktorá je dielňou Ducha Svätého, opravovňou, kde sa zachraňujú, uzdravujú rozbití ľudia. V nej Pán nám, unaveným a hriešnym, pomáha stať sa celými, duchovne zdravými; vedie nás k tomu, čo je čisté a správne. - To všetko sú neobyčajné veci. – Šťastný, komu nezovšedneli. Múdro si počína, kto ich berie vážne.

Jednou z neobyčajných vecí, ktoré nám zvestuje cirkevný rok - práve vo svojom závere - je Boží súd. Správa o ňom je nepríjemná. Zároveň je však Boží posledný súd je i správou plnou útechy.

(I) Posledný Boží súd prináša uistenie, že Pánu Bohu sa nevymkli udalosti z rúk. V čase, keď sme šokovaní nielen terorizmom v krajinách ďaleko od nás, ale aj brutálnym násilím (smrť študenta Daniela Tupého), šírením myšlienok rasizmu a fašizmu v našej vlasti, pochodmi v uniformách, pripomínajúcich temné obdobie ľudáctva, je biblická správa o poslednom Božom súde dobrou zvesťou. Ukazuje totiž, že Pánu Bohu sa udalosti nevymkli spod réžie; že Ježiš Kristus má tvoj i môj život pod starostlivým dohľadom.

Z nášho pohľadu vidíme vo svete množstvo zla, nešťastia a utrpenia. Menej sa hovorí – médiá sú oveľa menej náchylné informovať o tom, že veľa ľudí sa usiluje o dobro – a to nielen pre seba, ale tiež nezištne – pre iných. Posolstvo Božieho súdu pripomína, že hoci dobro a zlo sú pomiešané ako ryby v rybárskej sieti, toto pomiešanie nie je beznádejné.

(II) Boží súd znamená, že raz bude jasne rozlíšené, čo bolo dobré – od toho, čo sa tak iba tvárilo. Slovami Ježišovho podobenstva, ryby budú oddelené od morskej hávede. Budeme súdení nie podľa toho, ako sa cítime, ale podľa toho, ako náš život vidí Pán Boh. Dobré bude zachované a plané vyhodené. Výber sa bude diať spravodlivo, bez protekcie, korupcie, bez podplácania – či je v súčasných pomeroch neslýchane dobrá novina!

Predstavme si, že stojíme v dlhom rade a čakáme na nejaký krásny program. A tu príde niekto, kto povie:  Poďte: Ty, ty a ty! - A ďalším: Ty, ty a ty už nemôžeš ísť!    

Alebo vy, milí konfirmandi, si predstavte, že stojíte v rade na obľúbenú zmrzlinu. Tešíte sa, slinky sa vám zbiehajú, už prichádza rad na vás, keď vtom zmrzlinárka povie: Zatvárame! – A zatvorí okienko zmrzlinového stánku. – Tak to bude na Božom súde. S jedným rozdielom: Nik nebude protestovať, lebo výroky prijatia či odsúdenia budú spravodlivé.

Na pohreboch sa lúčime s našimi zosnulými s nádejou. Predsa však dôjde i k rozlúčkam, pri ktorých už nezostane nijaká nádej. – Dôjde k nim na Božom poslednom súde. Veď akáže nádej je pre toho, kto sa dobrovoľne zriekne najvyššieho Dobra – Krista – Jeho milosti, Božieho odpustenia?

(III) Zvesť o poslednom Božom súde je navzdory tomu dobrou správou. Písmo Sväté hovorí, že nie my budeme rozsudzovať. Útechou, posilnením a radosťou je, že bude nás súdiť Pán Ježiš Kristus. – Ten, kto je láska. – Kto sa stal jedným z nás, aby nám ukázal, čo znamená žiť ako Božie dieťa. Dobrou správou v zvesti o Božom súde je, že  nás bude súdiť Ten, kto nás má rád, kto obetoval za nás svoj nevinný život.

Boží súd je vážnou a pravdivou správou. Hovorí, že nie je dôležité vedieť, ako vyzerá peklo, ale to, že vďaka Ježišovi Kristovi môžeme peklu uniknúť. Aj preto dnes počúvame tieto slová: totiž, že pre vieru v Pána Ježiša Krista môžeme Božiemu hnevu – Božiemu spravodlivému súdu uniknúť.

Nikoho nemožno vopred odpísať. Bude to Boh – Víťaz nad smrťou Ježiš Kristus, kto, všetko a všetkých spravodlivo posúdi.  

Dajme pozor, v známom podobenstve o poslednom súde (Mt 25,31-46) nebudú odsúdení nijakí kriminálnici, nijakí zločinci, ale tí, ktorí nepoznali, Ježiša Krista prichádzať v ľuďoch hladných, smädných, chorých a väznených. Kiež nám raz Ježiš nepovie: Bol som hladný, smädný, chorý, vo väzení, a neposlúžili ste mi.

Pán Ježiš nás nevykúpil, nezachránil preto, aby nás opustil, ale aby sme s Ním žili: teraz i naveky. Boží súd - koniec dejín nášho časného sveta, je spojený s Pánom Ježišom Kristom. – A to nie je horor, ale radosť a záchrana pre všetkých, ktorí Ježišovi dôverujú.

Náš Pán - Ježiš Kristus - nech nás zmocní prežívať naše časné dni vo viere v Neho a v láske k našim blížnym. Nech nás vo svojej cirkvi sceľuje – ako v opravovni, kde sa uzdravujú rozbití ľudia. Nech nás vedie k tomu, čo je čisté a správne a počuje od nás k tomu naše ochotné a dôveryplné: Áno.  Amen.

Pramene:
Jiří Mrázek: O kozlích, ovcech a lidech (vyd. Mlýn, Třebenice 1997);
Faudenom: Počuli sme slovo Pánovo (Slov. ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím 1979);
Bengt Pleijel: Brána viery otvorená (vyd. Polárka, Vavrišovo 2005);
tiež s myšlienkami Luďka Rejchrta.
    

späť