Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2005


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


27.11.2005 - 1. adventná nedeľa

Piesne: 23, 15, 4, 652; Antifóna: 8

Úvodná modlitba: Pane, aký krásny je deň, keď nás navštívi vzácny hosť! Smieme odložiť to, čo zamestnáva našu myseľ i ruky. Smieme počúvať jeho a nie stále iba svoj hlas, pozrieť sa na všetko jeho a nie iba svojimi očami a tak sa môžeme stretnúť s novým a obohacujúcim, čo sme netušili a nevnímali, voči čomu sme otupeli a zľahostajneli. Smieme pre neho niečo urobiť a  mať tak pre čo žiť Za všetky tieto stretnutia Ti, Pane, ďakujeme a prosíme, buď Ty sám v dnešný deň -i v celom nadchádzajúcom adventnom čase - naším vzácnym hosťom. Amen. (Voľne podľa: Modlitby, vyd. Kalich, Praha 2004).

Ján 1,41: “Našli sme Mesiáša.“

Ezechiel 37,26b-28: “Dám svoju svätyňu do ich stredu. Môj príbytok bude u nich, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Potom národy poznajú, že ja som Hospodin., ktorý posväcuje Izrael; moja svätyňa bude uprostred nich naveky.“

Milí: bratia a sestry!

I. Zlomená noha alebo ruka – v tomto počasí k tomu nemusí byť ďaleko. Viacerí máte so zlomenou  rukou či nohou skúsenosť – buď ste to zažili sami, alebo pri niekom z vašich blízkych. Keď sa také čosi prihodí, ak má človek zlomenú ruku alebo nohu, azda každý považuje za prirodzené a samozrejmé, že zlomenina musí zostať v kľude – preto, aby sa v pokoji mohlo vytvoriť nové tkanivo.

Sú však aj zlomeniny v duši alebo zlomeniny v silách našej mysle. Tie poznáme zrejme všetci. – Aj tí, ktorí dosiaľ nemali zlomenú ruku či nohu vedia, čo je zlomená duša alebo myseľ. Veď  ľudskom žití k zlomeninám duší či myslí dochádza oveľa častejšie ako k zlomeninám kostí. Ak zlomená ruka či noha potrebuje čas pokoja, o čo viac naša (zlomená) duša, myseľ! - Potrebujú pokoj, utíšenie, čas na zotavenie, aby opäť prišli k sebe.

Čo to znamená, zažili istí turisti. V oáze púšte videli domorodca, ako čerpá vodu z cisterny. Vravia mu: „To večné ticho tuná... – Čo má človek z toho?“ Onen chlapík ich poprosil, aby sa pozreli do cisterny a pýta sa ich: „Čo vidíte?“ – „Nič“, znela odpoveď. Po krátkej chvíli ich požiadal, aby sa  ešte raz pozreli do cisterny a kladie im otázku: „Čo vidíte teraz?“ – „Teraz vidíme, ako sa na hladine vody zrkadlia naše tváre.“ – „To je skúsenosť pokoja a ticha“  – vraví turistom domorodec.

Milí: bratia/sestry, vstúpili sme do Adventu. Aj od toho, ako ho prežijeme, čím ho naplníme, bude záležať, či uvidíme sami seba, či si nájdeme čas pre svoju dušu. – Čas, keď sa môžeme stretnúť sami so sebou, v stíšení a pokoji uvidieť svoju tvár. – Uvidieť nejednu zlomeninu vo svojej duši i mysli. To je jeden z úžitkov, ktorý nám ponúka doba Adventu.

Keďže naše tváre sú zašpinené prachom hriechu, poznačené odcudzením sa Bohu i ľuďom, využime Advent ešte viac, ako iné obdobia roka, na pravdivé stretnutie so sebou. Nech nám je nadchádzajúca doba, doba v ktorej sme intenzívnejšie pozývaní do  spoločenstva s pri Božom slove, časom pokoja pre zlomeniny v našich dušiach i mysliach.

II. Kiež v stíšení pri Božom slove a v pokoji modlitieb smieme – ako kedysi učeník Ondrej vyznať: „Našli sme Mesiáša“ – našli sme Záchrancu, Lekára pre hriechom zlomené duše a mysle. Využime Advent na pravdivé stretnutie so sebou – tiež na to, aby sme dospeli k vyznaniu: „Našli sme Mesiáša“ – Krista, vďaka za nás sa obetujúcej láske ktorého si prestávame byť cudzí navzájom, prestávame byť odcudzenými Bohu.

Uvidieť svoju tvár v stíšení pre Božom slove, skontrolovať, kam smeruje naša duša a nájsť Mesiáša, toto nás pozýva zažiť Advent. Aj my smieme v Ježišovi poznávať Toho, kto nesie hriechy sveta, kto prijíma trest namiesto nás, kto očisťuje našu tvár a hojí zlomené duše i mysle.

Nielen onehdy učeník Ondrej, ale tiež my, teraz, smieme - vďaka Ježišovmu milosrdenstvu - zažívať zachraňujúcu Božiu blízkosť, uzdravujúcu prítomnosť nášho Pána. On k nám prichádza skrytý v Božom slove, v sviatostiach – chlebe a víne Večere Pánovej. Napomína i potešuje nás. Bez toho, aby sme v Ježišovi nachádzali Mesiáša – Záchrancu z našich previnení i  zanedbaní dobra, Adventom len prejdeme, namiesto aby Advent prešiel nami. Bez toho, aby sme v Ježišovi nachádzali Mesiáša - Lekára  našich zlomených duší i myslí, Advent pre nás nebude posvätnou  dobou – svätými dňami; zostane iba dňami uponáhľanými. Naopak, keď vieme s Ondrejom vyznať: „Našli sme Mesiáša“, potom môžeme ísť životom naplnení Božou útechou, silou a dôverou – aj vtedy, keď na nás doľahnú kríž a utrpenie.

III. To tretie, čo sa má v Advente udiať, je naplnenie zvesti proroka Ezechiela (37,26b-28). Totiž, že Boh chce bývať uprostred nás. Mať medzi nami - v nás - svoj príbytok. Advent nechce zostať iba časom blikotu sviec a ďalších milých svetiel, časom príjemnej vône medovníkov a ihličia adventných vencov či vianočných stromčekov. Advent i s ním spojené Vianoce sú časom, keď sme najradšej doma, s blízkymi. No je to tiež čas, keď Pán Boh chce byť doma u nás.

Prorok vraví: (Božia) svätyňa, Jeho príbytok bude uprostred nich. - Áno, naše príbytky, naše domácnosti, život každého z nás sa, má stať Božím príbytkom. Veď „Advent“ doslova značí „príchod“. Pán Boh chce prísť k nám, byť pri nás – svojom ľude, svojej cirkvi – v našich životoch.

Čo znamená, že Boh prichádza k nám? – To, že Ho vezmeme vážne. - Zoberieme vážne Jeho slovo. Tak vážne, že Boha nebudeme považovať iba za dočasného hosťa, ale že Mu venujeme celú našu pozornosť, naše myšlienky, slová, činy, celý náš spôsob života. Brať Pána Boha vážne znamená, že sa pri svojom zmýšľaní, hovorení i konaní budeme pýtať: Čo na to - ako uvažujem, hovorím i konám - vraví Boh?

Pán Boh chce medzi nami bývať. Prečo? – Aby aj národy – myslí sa pohanské národy – dnes by sme povedali: aby aj ľudia, ktorí zatiaľ neveria Hospodinovi – spoznali, že On je Pán.

V našom vzťahu k Bohu i ľuďom sa má stať čitateľným, že sa tešíme z blízkosti Ježiša Krista – že ako On je trpezlivý s nami,  pravdivý k nám a má voči nám otvorené srdce, sme aj my trpezliví s blížnymi, pravdivými k nim, máme voči ľuďom otvorené srdce.

Advent nás podnecuje, motivuje, aby sme sa v láske skláňali k ľuďom, ako sa k nám s láskou sklonil náš Pán. Rozpráva o tom nasledujúci príbeh z Afriky. Veľký chlapec a pýta malého: „Koľko rokov má tvoj brat?“ – „Neviem“. „Ako to, že nevieš? Aký vysoký je tvoj brat?“ – „Neviem.“ „Keď sa s ním rozprávaš, dívaš sa mu predsa do tváre, či nie?“ „Nie, keď sa s ním rozprávam, môj brat ma chytí za ruku a vždy sa on skloní ku mne.“  

Je to podobenstvo: Doba Adventu a Vianoc hovorí, že Boh sa sklonil v Ježišovi Kristovi k nám. – Prišiel k nám, aby býval medzi nami, aby nás Božia láska motivovala skláňať sa k iným, darovať im teplo prijatia, uznania, priateľstva a odpustenia – tak veľmi potrebné pre zlomené duše a ubité mysle. Boh sa k nám sklonil v Ježišovi Kristovi, aby nás teplo Božej lásky motivovalo, podnecovalo skláňať sa k blížnym – zvlášť k tým, ktorí zatiaľ nevedia, kým pre nich Ježiš môže byť, čo všetko On pre nás znamená.  Boh  nás v tom požehnaj. Amen.

Pramene:
Willi Hoffsümmer: 365 x Rueckwind (Matthias – Gruenewald – Verlag, Mainz 2000);
Frank-Georg Gozdek  – Andacht /30.11./ in: Feste-Burg-Kalender 2004 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2003);
John W. Siegmund  – Andacht /3.12./ in: Feste-Burg-Kalender 2004 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2003).
  

späť