Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006


Úvod
História

Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster


5.3. 2006 – 1. pôstna nedeľa

Piesne: 210, 83, 86; Antifóna: 26, piesne k VP: 326, 327, 453;
Starozmluvný text: 1. Mojžišova 3, 1-7
Text: Lukáš 4,1-13

Milí: bratia a sestry!          

Tohoročný pôst začíname od Adama. My všetci sme tým Adamom – človekom, ktorý znovu a znovu sklame, zlyháva. Ak je na svete veľa utrpenia a bolesti, ak je aj v našom žití nemálo problémov, potom sa nemôžeme vyhovárať, že nespravodlivo trpíme pre Adamov pád v raji. My sme tým Adamom – veď všetci sa voči Pánu Bohu i blížnym prehrešujeme.  

Z úvodných stránok Biblie (1M 3,1-7) sme čítali o pokušení, v ktorom človek (Adam) podľahol. A v úvode pôstu počujeme o novom Adamovi – Ježišovi Kristovi, ktorý v pokušení obstál. Čo nás prekvapí, azda až šokuje, že Ježiša na miesto pokušenia vedie Duch – Duch Boží – Duch Svätý. Bolo nevyhnutné, aby sa Ježiš stretol – stretával s pokušením?  Ak áno, prečo? – Aby si ty aj ja vedel, že Ježiš nám rozumie. On sám viackrát vo svojom pozemskom žití zápasil o to, aby nezišiel z pravej cesty, aby neprestal konať, čo mu Pán Boh zveril.

Ježiš rozumie ľudskému zápasu o požehnaný – Bohu verný život. Svoje poslanie Pán Ježiš verne splnil. Prišiel, aby svojou smrťou zrušil rozsudok večnej smrti, ktorý nám za naše previnenia právom patril. Nedal sa ničím odradiť. Príbeh o diabolskom pokúšaní ukazuje, že byť – zostať verným Bohu nebola ani pre Božieho Syna pohodlná záležitosť. Bol to zápas. Zápas, ktorý aj my musíme bojovať. A Ježiš zápasí s pokušiteľom, aby nám dal príklad – aby sme nasledovali Jeho šľapaje (1Pt 2,21). Zápasí, aby sme vedeli, že rozumie aj našim bojom so zlom, že nás v nich posilňuje a inšpiruje.    

Čím nás inšpiruje? – Tým, že vždy znovu a znovu hovorí „áno“ k svojmu poslaniu. Nie preto, že by naivne dúfal, že nakoniec všetko dobre dopadne. – Nedopadlo. Ukrižovali Ho. On nevinný zomrel pre naše viny hroznou smrťou. Ježiš sa odvažuje povedať „áno“ vernosti Bohu, lebo dôveruje, že nebeský Otec zostane s Ním, prizná sa k Nemu. A On sa k Ježišovi vskutku priznal, keď Ho vzkriesil z mŕtvych, keď sľúbil, že pri tých, ktorí zápasia o vernosť Bohu ako Ježiš, smrť nebude mať posledné slovo.

Pôstne obdobie trvá 40 dní. V skutočnosti viac, no nedele sa do tohto čísla nezapočítavajú. Každá nedeľa je totiž akási „mini Veľká noc“ – Veľká noc v malom. – Oslava toho, že neveríme v mŕtveho hrdinu, ale v živého Pána Ježiša Krista. Nedeľa je dňom, keď Pán Boh prichádza k nám vo svojom slove, keď nás štedro zahŕňa svojou odpúšťajúcou láskou prostredníctvom sviatostí. Nedeľa je dňom, keď pri speve duchovných piesní máme možnosť prejaviť Bohu vďaku a chváliť Ho. – Zamerať sa na Spasiteľa, prijať nové uistenie o tom, že Pán Boh ma  - nás má rád, i silu nasledovať Ho.

Pred poldruha mesiacom sme sa v Martine rozlúčili s jednou z najvýraznejších osobností našej súčasnej ev. cirkvi, bratom farárom Jánom Bohdanom Hroboňom. On hovorieval, že nedeľa je tým najpotrebnejším parkoviskom v zhone a rýchlej jazde celého týždňa. Parkoviskom, na ktorom sa môžeme zorientovať, nájsť správny smer života a verne ním ísť.

Príbeh o pokúšaní Ježiša je jednej scénou v troch obrazoch. Ide v ňom tiež o správny smer života. To, čím Ježiš prechádzal v rôznych etapách života bol zápas, aby nezišiel z Božej cesty. V onom príbehu nešlo iba o hlad, o akési víťazstvo asketizmu, ale o víťazstvo nad pokušiteľom, ktorý  doliehal na Ježiša, aby zišiel z pravej cesty. Izraelci verili, že keď príde Mesiáš, tak cez Neho Boh zázračne nasýti ľud, ako kedysi na púšti cestou z Egypta do Kanaánu. Diabol pokúša Ježiša: Požiadaj o to Boha! Hneď teraz! Bude to senzačné. Budú ťa oslavovať. No Pán Ježiš vedel, že to by znamenalo skrížiť Boží plán. Opustiť cestu, ktorú mu pripravil Boh. Porušiť Božiu vôľu, Božie prianie, aby Ježiš pracoval v skrytosti života. Nezísť z Božej cesty, kráčať verne po nej – tak by sme mohli nadpísať Ježišov život. A je, má sa to stať aj životným mottom, úlohou všetkých nás, ktorí sme pokrstení v Kristovo meno.

I v tom ďalšom pokušení ide o snahu, aby Ježiš opustil Boží smer. Stačí sa upísať diablovi – ohováračovi, spochybňovačovi Pána Boha. Stačí uznať, že vonkoncom nie je nevýhodné, čo  zlý ponúka a za čo sľubuje slávu. Ježiš nestojí o slávu a výhody sveta. S láskou k nám ide až na Golgotu a tam, po potupnej smrti - pri vzkriesení, sa ukáže Jeho pravá sláva.  Toto je veľmi dôležité aj pre nás. Koľko ráz sa v ťažkostiach a skúškach života nazdávame: aké by to bolo pre Boha jednoduché - stačilo by, keby trochu chcel, a z koľkých problémov by sme vybŕdli? A keď nepomáha, „nefunguje“ Boh, tak si pomôžeme sami, alebo vtedy je dobrá aj pomoc tých, ktorí spochybňujú, ohovárajú Boha. Veď ak sa to javí ako výhodné, prečo nie?...

Ježiš nás učí čomusi radikálne odlišnému od spomínaného zmýšľania. Celá Jeho sláva – i naša sláva, je iba v spojení s Bohom. Ak s Ním žijeme, s Ním budeme aj oslávení.

Posledné pokušenia – adrenalínový skok z nástrešia chrámu – diabol líči ako možnosť preukázať dôveru v Boha. Veď je napísané (v Biblii): Anjelom svojim prikáže o Tebe, aby Ťa chránili, a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň (L 4,10-11; por. Ž 91,11-12). No Ježiš diablov zámer prekukol. Nešlo v ňom o dôveru v Božie slovo, ale o pokúšanie Pána Boha. Keby Ježiš skočil, znamenalo by to dostať Boha do situácie, v ktorej by Boh nemal inú voľbu, len zasiahnuť, aby zostal  verný svojmu slovu. To by však znamenalo zameniť rolu človeka a Boha, Syna a Otca. Ježiš diablovi nenaletel, nesadol mu na lep jeho „výhodných“ ponúk, ako kedysi Adam a Eva v záhrade Éden. Ježiš ukázal, že je poslušným, dôverujúcim Božím Synom, že si máme všímať nielen čo sa hovorí, ale tiež kto to hovorí. Odmietol nátlak na Boha. Verí Božiemu slovu: Nebudeš pokúšať Pána svojho Boha! Tým nás učí: Boh tu nie je preto, aby sme Ho skúšali – pokúšali, ale preto, aby sme verili tomu, čo nám hovorí vo svojom slove (por. Žid 1, 1-3).

Preto denne čítajme Bibliu a aplikujme ju do svojich životov. Tak budeme mať zbraň proti tomu, kto Boha ohovára, kto spochybňuje či svojvoľne vysvetľuje Božie slovo, proti diablovi. On čaká na svoju príležitosť. Aj od Ježiša odišiel na čas (L 4,13), aby časom zaútočil opäť. Tak, ako napriek očakávaniu príchodu jari teraz opätovne zaútočila zima, tak pokračujú útoky zlého zbagatelizovať, spochybniť nám pravdu Božieho slova, odviesť nás od neho. Diablovou snahou je, aby sme jazdili životom bez potrebného zastavenia a zorientovania sa na bezplatnom parkovisku, ktoré nám Boh ponúka. Nedajme sa zlému oklamať!  

Dajme sa posilniť Ježišom Kristom. On nám je blízky a miluje nás až po obeť vlastného života. Nie je iba akousi božskou bytosťou, ktorá na seba na chvíľku vezme plášť ľudskosti a príde na krátku zdvorilostnú návštevu na zem. Ježiš nám rozumie. Žil  rovnakých podmienkach ako my, prechádzal zápasmi so zlým, ktorým sme i my vystavení. Kým my sme podľahli, Ježiš Kristus - nový Adam – nad diablom zvíťazil a otvoril nám budúcnosť Božích dcéra a synov. Keď povieme „Boží syn“ – základnou charakteristikou tohto pojmu je dôveryplná poslušnosť nebeskému Otcovi. Nej sa učme od Ježiša - z Božieho slova.  K nej nech sa nechajme posilniť i darmi Večere Pánovej, prijímať ktoré nás Pán Ježiš Kristus pozýva. Nezísť z Božej cesty, kráčať verne po nej – nech ej aj naším životným cieľom. Amen.

Pramene:
Miloslav Máša: Homilie /6. neděle postní  A/ (vyd. Síť, Praha 1996);
David Gooding: Lukášovo evangelium (vyd. Návrat domů, Praha 1994);
Kol. autorov: Průvodce životem – Lukáš (vyd. IBS & Luxpress Praha 1995)
   

späť