Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006


Úvod
História

Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster


12.3. 2006 – 2. pôstna nedeľa

Piesne: 366, 648, 82, 633; Antifóna: 63
Starozmluvný text: 2. Mojžišova  18,13-26; Evanjelium: Matúš: 21,28-31a
Text kázne: 2. Mojžišova 3,1-4.17
Téma kázne: NAŠE VÝHOVORKY (Mojžiš: povolanie a odmietnutie)  

Milí: bratia a sestry!

Ako by ste sa cítili, keby k vám prišiel jeden z najbohatších mužov sveta, Bill Gates a povedal: „Počúvaj, mám rozrobené nejaké veci. Nechcel by si pre mňa pracovať?“ To by bolo super, však? Mojžiš, o ktorom dnes chceme rozprávať, dostal ešte lepšiu ponuku. Od koho? Od Boha, Tvorcu neba i zeme. Môže existovať ešte nejaká vyššia výsada, vznešenejšie poslanie? Ale ukazuje sa, že Mojžiš z toho vôbec nebol nadšený. Taká ponuka a on cúva. Veď to je životná šanca či nie?

Mojžiš nebol žiadne béčko, jemu záležalo na izraelskom národe, ktorý žil v tom čase v egyptskom otroctve. Trpel, keď videl ako nespravodlivo s ním zaobchádzali, ale on že má vyviesť Izrael z otroctva? To sa mu už zdalo prisilné „kafé“. Raz sa už pokúsil bojovať za spravodlivosť, keď videl ako Egypťan nespravodlivo trestá Izraelca, ale skončilo to tým, že musel na 40 rokov utiecť. V spravodlivom rozhorčení totiž Egypťana zabil a to by mu len tak neprešlo. Možno aj preto je opatrný. Nie je to s tebou podobne? Počul si o tom, že aj teba Boh volá do služby ale vravíš si: Ja by som mal nejako slúžiť Bohu? Alebo už aj máš za sebou nejaký konkrétny pokus o službu, ale nedopadlo to dobre. A tak sa radšej vyhováraš. Náš dnešný hrdina je vo vyhováraní priam majster sveta. V texte, ktorý sme čítali, môžeme nájsť 5 výhovoriek na Božie volanie a 5 Božích odpovedí. Boh Mojžišovi trpezlivo vysvetľuje a neberie jeho námietky naľahko. My ľudia by sme to asi nevydržali, po 1. výhovorke by sme mávli rukou a povedali: Kašlem naňho. Pozrime sa na tie výhovorky bližšie.

1. Kto som ja, aby som šiel? Ja, Pane? Veď ja som taký bezvýznamný. Ja som taký nikto. Veď ja som len obyčajný Mojžiš. Ja mám robiť takú veľkú vec? Ja mám ísť pred faraóna a vyviesť Izraelcov z Egypta? A my dnešný kresťania sa pýtame: „Ja mám svedčiť o Kristu neveriacim? Ja mám rozprávať iným o Bohu? Ja zvestovať evanjelium? To myslíš vážne?“

A čo na to Boh? „Ja budem s tebou.“ Tie isté slová sú aktuálne pre Mojžiša, aj  pre nás. Ja budem s tebou. Nie sú to ľudské prednosti, naša výnimočnosť, pre ktorú nás Boh povoláva. Jediné tajomstvo úspechu je: „Ja budem s tebou.“ Nie ja som ten silný, nie ty si ten silný, ale Boh je silný, ktorý môže konať. Potrebuje však človeka, potrebuje aj tvoje áno. Potrebuje naše ústa, ktoré by hovorili Jeho myšlienky, potrebuje naše ruky, aby pomáhali, kde treba, potrebuje naše nohy, aby išli, kde treba. Kristus môže všetko a ja v Ňom. Ináč nie.

2. Mojžiš však prechádza k ďalšej výhovorke: „A aké je Tvoje meno? A čo im poviem?“ Božie meno to bolo niečo veľmi významné. Dnes by sme sa asi spýtali: „Kto si, Bože? Aký si vlastne? Veď ja ťa vlastne sám nepoznám.“ Aké je tvoje meno – to nie je zlá otázka. Má svoje opodstatnenie, ale pozor! Beda, ak sa nám správna otázka stane výhovorkou.

Ako Boh odpovedá? SOM, KTORÝ SOM. Je to jedno z mála miest Starej zmluvy, kde Boh zjavuje svoje meno. V podstate to znamená: „Som večný Boh, vždy som bol a vždy budem.“ Boh sa nám dáva spoznať. Všetko, čo o Ňom vieme nám zjavil On sám. Najjasnejšie sa nám vyjavil v Ježišovi. Vďaka tomu, že Ježiš žil tu na tejto zemi, vieme aký je Boh. Vieme, že je láskavý, spravodlivý, múdry, mocný, vieme, že Mu na nás záleží. Ak chceme Bohu slúžiť, musíme Ho poznať, musíme poznať Jeho zámery.

3. A Mojžiš vyťahuje ďalšiu výhovorku: „Neuveria, nepočúvnu.“ Prechádza od seba k Izraelcom, od zvestovateľa k poslucháčom. A my dnes vravíme v podstate to isté: „Načo mu budem hovoriť o Bohu? On to aj tak nebude počúvať. On aj tak nepríde.“ Koľko šancí sme už takto premrhali! Dopredu povieme: neuveria, nepočúvnu. Je to pohodlné vyhovárať sa na druhých, aby sme my nemuseli nič urobiť. Pohodlné možno, ale nie kresťanské. Veď my iným ani nechceme dať šancu! Bojíme sa ich reakcie, výsmechu, odmietnutia. Ale ozaj ti viac záleží na uznaní a priateľstve iných ako na ich spasení?

Božia odpoveď pre Mojžiša sa nám asi páči. Boh mu dáva moc konať zázraky. Ale čo my? Prečo by ľudia mali veriť mne, ja žiadny zázrak nedokážem urobiť. Čo je však zaujímavé, zázraky málokedy majú takú moc, ako by sme čakali. Snáď najlepšie to vidno na živote Ježiša. Zázraky ľudí možno ohúrili, ale nemali moc vzbudiť vieru. Väčšinou je to tak, že kto nedokáže veriť bez zázrakov, nedokáže veriť ani keď sa dejú. V Ježiša Jeho súčasníci neuverili, aj keď tie zázraky videli a ani dnes Mu neuveria všetci. Ježiš o tom hovorí: „Nie je učeník väčší ako jeho Pán. Ako mňa prenasledovali, budú aj vás.“ Nie veľmi lákavá predstava, však? Aj napriek tomu však máme ísť, veď sme vyzbrojený mocou z výsosti– máme Ducha Svätého, ktorý koná zázraky v ľudských srdciach. A nakoniec, ani Mojžiš nepadol pri Božích slovách na zadok a nepovedal: „Keď mám moc konať zázraky, tak idem.“ On sa vyhovára ďalej.

4. „Ach, Pane, nebol som výrečným mužom, ani prv, ani odvtedy, ako si hovoril so svojím služobníkom, lebo mám ťažkopádne ústa a ťažkopádny jazyk.“ Mojžiš zase hľadí na seba, a to väčšinou nedopadne dobre. Ja neviem rozprávať. Nie som taký výrečný ako niekto, ja to neviem tak pekne povedať. To si ozaj myslíš, že Boh potrebuje rodených rečníkov? „Kto dal ústa človeku, alebo kto robil nemým alebo hluchým, alebo vidiacim, alebo slepým- či nie ja, Hospodin? Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť.“ Všetky ľudské schopnosti a talenty sú Božím darom, nemáme nič, čo by nebolo od Boha. Prečo Mu potom nechceme dať k dispozícii to, čo je darom od Neho? Či On žiada od nás niečo, čo by nám sám nebol dal? Aj ústa tichého a plachého človeka môže Boh naplniť svojím Slovom, nie je to preňho prekážkou. Ale Mojžiš sa nechce dať presvedčiť. Aj keď mu už dochádzajú argumenty, stále sa vzpiera.

5. „Ach, Pane, pošli niekoho iného, koho chceš poslať.“ Nečudo, že tu sa už aj Boh nahneval.

Vlastne všetky jeho výhovorky boli o tom istom – ja nie, Bože. Pošli niekoho iného. Pošli, Pane, koho chceš, len mňa nie. Vari niet v našom zbore niekoho iného? Nie, každý človek je dôležitý. Je to Božia milosť, že Boh si nás  chce použiť aj napriek tomu, že my nechceme. On sa nás tak ľahko nevzdáva. Aj ty si pre Boha vzácny a nenechá sa len tak odbiť. Miluje ťa, hoci Ho tvoje výhovorky poriadne hnevajú.

Vo veršoch 14– 18 Boh opakuje svoje požiadavky, ale predsa pristupuje na Mojžišove výhrady – dáva mu rečníka. Dáva mu brata, ktorý mu má byť oporou pri jeho poslaní. To je jediný kompromis. Teraz hovorí ako autorita – ja som Boh. Možno preto sa už Mojžiš neodvažuje protirečiť. Mnohí pristúpia na Božie požiadavky až ako na poslednú možnosť, až vtedy, keď ich Boh pritlačí k múru. Koľko času však takto premárnime! Koľko času premrháme výhovorkami, namiesto toho, aby sme slúžili Bohu a blížnym! Nenechaj sa prosiť, rozhodni sa Bohu slúžiť už teraz, nie keď budeš starší, nie až zajtra. Rozhodni sa dnes. Veď je toľko práce! Je toľko ľudí, ktorí o Bohu ešte nerozmýšľali alebo aj o Ňom počuli, ale ešte neprijali Jeho pozvanie. Je toľko ľudí, ktorý potrebujú pomoc. Je toľko práce aj v tvojom zbore Nenechaj sa prosiť, Boh ťa potrebuje. Aj teba volá: „Poď pracovať pre mňa.“ Amen.   

(Marek Cingeľ – konsenior Liptovsko – oravského seniorátu, t. č. poverený jeho vedením).
   

späť