Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006


Úvod
História

Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster


2.4.2006 – 5. pôstna nedeľa (Smrtná)

Piesne: z Pašií
4. Mojžišova 21,4-9

Milí: bratia a sestry!

V jednej z gréckych bájí sedí hrdina Perseus s krásnou Andromedou na svadobnej hostine. Dvere sály sa otvoria a v nich sa zjaví iný kráľ, ktorý chce Andromedu ukoristiť. Vzplanie zúrivý boj. Mnohí v ňom padnú a sám Perseus sa dostáva do úzkych, lebo nepriatelia sú v presile. Tu Perseus siahne do torby, ktorá visí po jeho boku a zvolá: „Odvráť svoju tvár, kto je mojím priateľom!“ Z torby vytiahne desivú hlavu medúzy a vysoko ju zdvihne. Namiesto vlasov sú na hlave medúzy hady. Kto sa na  príšeru pozrie, premení sa na kameň. Pohľad na medúzu naveky zahubí Perseových nepriateľov.  

Biblia – a to už nie je nijaká bájka – hovorí opak. Rozpráva o hlave, pohľadom na ktorú dostávame dar večného života. Ide o pohľad viery na ukrižovaného Božieho Syna. Pavel Gerhard o Ňom spieva: „Ó, Hlava ubolená, ranami pokrytá a na posmech zdobená, tŕňami obvitá“ (ES 102; Pašie str. 85). State Písma Svätého, ktoré sme počúvali v dnešnú predpašiovú nedeľu nás chceli pripraviť na význam toho, čo budeme počuť v pašiách o trpiacom a na kríži umierajúcom Kristovi. Náš kázňový text hovorí o Božom ľude. Putuje púšťou do zasľúbenej krajiny, znáša útrapy púšte. Je však už slobodný a Hospodin kráča s ním. Dáva mu vodu i chlieb. Namiesto, aby sa ľud s vďakou a dôverou spoľahol na Božiu starostlivosť, počujeme o nevďačnosti, vzbure, netrpezlivosti a reptaní Izraelcov proti Bohu a proti Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď niet ani chleba ani vody a tento biedny pokrm sa nám oškliví“ (4M 21,5). I v tejto trpkej výčitke Izrael uznáva, že má denný chlieb – manu, ktorou Boh zachováva jeho život. Je pravdou, že Boží ľud to nemá ľahké, no rozhodne nie je Bohom opustený či zabudnutý.

Dnešná 5. pôstna nedeľa má latinské meno Judika. - Značí: „Prisúď mi právo“. Prisúď nám právo, Mojžiš! – To je postoj nespokojných Izraelcov. Postoj, ktorým tlačia na Boha, aby im – v prenesenom slova zmysle – „navaril to, čo si práve zmyslia.“ Boží ľud vraví: Biedny je život, ktorý nám, Hospodine, ponúkaš.  

Takýto prístup k Bohu nie je ani nám, súčasným ľuďom vzdialený. Predsa, chráňme sa tohto počínania. - Nie je poctivé ani pravdivé. Spôsobuje, že  zabúdame, ako nás Boh nás neraz vyviedol z ťažkostí, zabúdame, že Hospodin nám je blízkym a otvára nám nové cesty. Mal by sa vari Pán Boh tešiť, keď je našou témou len šomranie a kvôli namrzenosti a reptaniu už nie sme schopní vďačnosti, nie sme v stave vidieť množstvo dobra, pomoci a lásky, ktoré nám Boh preukazuje?

To, že zabúdať na Božiu pomoc a ochranu je nepoctivé, dal Hospodin Izrealu pocítiť. Poslal ohnivé hady, serafov a tie smrteľne štípali ľud. Deje sa to, s čím Izrael, a zdá sa ani my, už nepočítame: Boh sa bráni. Nedovolí, aby sme Ho k čomukoľvek nútili. Ani modlitbou nie. Tento príbeh i pôstna doba, v ktorej si pripomíname aj Ježišovu modlitbu v Getsemane (Mt 26,39), nám stavajú pred oči: modlitba nie je – nemôže byť nátlakom na Boha – zoznamom Hospodinových povinností, ktoré Bohu predkladáme. Modlitba je a má zostať kristovským zápasom, dôveryplnou prosbou, aby sa pri nás diala Tvoja vôľa, nebeský Otče – i keby nás to bolelo.

Život mnohokrát bolí. I v dnešnom svete je nemálo bolesti a volania: „Prisúď nám právo, Bože!“ A Hospodin dáva záchranu. Neraz však iným spôsobom, akým si predstavujeme. Boh zasahuje keď prežívame súženie, vypočúva naše modlitby, nie však podľa našej, ale podľa svojej vôle. Verme, že Jeho vôľa s nami je vždy dobrá (R 8,28).

Ani životné podmienky Izrealcov sa obratom nezlepšili. Hady zostávajú. Avšak uprostred trápenia,  ktoré si ľudia privodili nevďačnosťou voči Bohu, dáva Hospodin možnosť žiť. - Nepodľahnúť v onom nebezpečnom, jedovatom prostredí. Žijeme uprostred toho, čoho sa bojíme, z čoho máme strach. Bolesť, utrpenie, choroby, smrť, tu zostávajú. Pán Boh nám však ukazuje možnosť, ako sa tým nedať zničiť. Izraelcom dal Hospodin znamenie: hada na stĺpe. Pohľadom viery naň, bola darovaná záchrana. Had, ktorý na začiatku Biblie (1M 3 kap.) symbolizuje pokušiteľa, sa v našom príbehu stal znamením spásy. Podobná zmena sa udiala s krížom. V čase vlády Rimanov bolo ukrižovanie potupným spôsobom smrti pre otrokov, kriminálnikov a politických rebelov. Nevinný Ježiš bol ukrižovaný s 2-mi zločincami. Aj pre tento potupný význam kríža dávali v počiatku dejín cirkvi kresťania prednosť symbolu ryby pred symbolom kríža.

Grécke slovo „ryba“ („ichthys“) bolo skratkou vyznania: Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ (Iesús Christos, Theú Hyios, Sóter). Až neskôr sa kríž stal symbolom požívajúcim v kresťanskom svete všeobecnú úctu. Vo všetkých našich prosbách o právo a spravodlivosť sme pozvaní pozerať sa na kríž – na za nás ukrižovaného Krista. Veď kríž pripomína znamienko plus. Keď s dôverou prichádzame s našimi otázkami i previneniami k Ježišovi – k Pánovej Večeri, Kristus nám odpúšťa a žehná nás. Škrtá mínusy nášho žitia a robí z nich vo svojej láske kríž – znamenie plus pre náš život. Neprestaňme byť za to vďační! Amen.

Pramene:
Wilhelm Busch: Spuren zum Kreuz
(Aussaat- und Schriftenmissions- Verlag GmbH., Neukirchen-Vluyn 1988);
Rolf Sauerzapf – Andacht /2.4./ in: Feste-Burg-Kalender 2006
(Freimund Verlag, Neuendettelsau 2005;
Harald Pepel: kázeň in: Das Homiletisch – Liturgische Korrespondenzblatt Neue Folge,
roč. 23, č. 85; 2006 (Flacius – Verlag Fürth/Bayern 2006).
   

späť