Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006


Úvod
História

Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster


1.10.2006 – 16. nedeľa po Sv. Trojici - Poďakovanie za úrody zeme

Piesne: 363, 336, 364; Antifóna: 76;
Piesne k VP: 297, 460, 445, 354, 490;  
Žalm: 67,
Kázňový text: Lukáš 12, 15-21.

Milí: bratia a sestry!          

Na otázku: Z čoho žijeme? – sa odpoveď zdá byť jednoduchou: Z peňazí. Ak sme deti, žijeme z peňazí, ktoré prinesú domov naši rodičia. Ak sme dospelí, žijeme z toho, čo si zarobíme. A keď sme penzisti, žijeme z dôchodku, ktorý nám poukážu na účet, alebo nám ho prinesie poštárka (čo je milá návšteva).

Na otázku: Z čoho žijeme? – je odpoveďou tiež: Z potravín. A za potraviny vďačíme zemi a práci tých, ktorí obrábajú pôdu a starajú sa o sady a záhrady tak, aby bolo čo žať, čo zberať. Keď je čo žať, resp. keď máme viac peňazí, môžeme si všeličo dopriať. Ak niet čo žať, ak máme málo financií, sú zrejme naše životné pomery v materiálnom ohľade menej pekné. V porovnaní s väčšinou krajín južnej pologule sa nám, navzdory sociálnym problémom našej krajiny, darí ešte veľmi dobre. Avšak práve dnešný sviatok poďakovania za úrody zeme nám pripomína, že nikto nežije len z toho, čo má na účte alebo v komore.

Prv, ako sa sústredíme na zmysel Ježišovho podobenstva, všimnime si, čo nie je jeho zmyslom, o čo v ňom nejde: Pán Ježiš nekritizuje roľníkov ako takých a nekritizuje ani úspech. Naopak, aj my, kresťania, žijeme z práce tých, ktorí dorábajú denný chlieb a produkujú potraviny. Potrebujeme ich úspech, aj pre nás je dobré, aby sa poľnohospodárom darilo, lebo inak by sme mali núdzu.

To, o čo v podobenstve ide, by možno Ježiš vysvetlil na inom príklade. Napr. na tomto: Jeden muž mal veľký diár, veľký termínový – plánovací kalendár. Povedal si: „Už som si poznačil všetky termíny, avšak ešte som nenaplánoval termín tohto obchodného rokovania, tejto naliehavej cesty, tamtej dôležitej porady... No kam ich mám zapísať?“ A kúpil si ešte väčší a podrobnejší diár, v ktorom bolo možné plánovať aj nočné hodiny. Zadelil si všetky zvyšné termíny a povedal si: „Buď pokojná duša, všetko máš dobre naplánované, nič ti neujde, všetko stihneš!“ Čím viac stihol, tým sa chlapíkovi dostávalo väčšieho spoločenského obdivu a bol zvolený ešte do takej dozornej rady a do onakého výboru... Najprv ako prvý podpredseda, neskôr ako predseda... Až jedného dňa mu povedal Boh: „Ty blázon, tejto noci si zapísaný v mojom diári ty, tejto noci zomrieš!“

Táto aktualizácia Ježišovho podobenstva ukazuje, ako veľmi má ono čo povedať nie len roľníkom, nie iba podnikateľom, ale všetkým nám. Varuje nás pred tým, aby sme žili iba z toho, čo máme na účte, či v komore – len z našich ľudských zdrojov a výkonov; z našich pozícií. Nabáda nás, aby sme nežili podľa svojich meradiel, ale podľa Božích. Deň poďakovanie za úrody nás vždy nanovo upomína, aby sme nestratili z očú Božie meradlá.

Čo vlastne robil bohatý gazda nesprávne? Bolo chybou jeho bohatstvo? V žiadnom prípade! Byť bohatý nie je ani chybou, ani hriechom. Naproti tomu, chudoba nie je čosi hodnotné, niečo, o čo sa máme snažiť; chudoba je neraz ťažkým zaťažením ľudského života. Predsa, každý z nás tu nechá všetko.

Keď zomrel istý milionár, medzi ľuďmi bola živou otázka, koľko tu zanechal. Jedna prostá žena odvetila: Všetko! Vskutku, nik z nás si nemôže zobrať svoj majetok na poslednú cestu. V truhle, do ktorej raz vložia naše mŕtve telo, niet priestoru na batožinu, na to, aby sme si čosi zobrali so sebou. Necháme tu všetko. Áno, príde deň, keď bude všetko bezcenné a bez hodnoty; deň, keď pôjde len o nás samých, o to, či poznáme Toho, z požehnania ktorého žijeme (por. J 17,3).

Ježiš nekritizuje bohatstvo, ale ako dôležitejšie kritérium, než je prosperita, úspech, hmotné bohatstvo, stavia dôležitosť byť bohatý v Bohu. Boh sám chce byť naším vlastným a nezameniteľným bohatstvom. – Tým, na kom pevne postavíme svoj život. Iba keď to v našom žití bude platiť, len vtedy  neskončí naša celoživotná práca v krachu. Kto dovolí, aby sa mu Boh – Ježiš Kristus stal najvyššou hodnotou, ten sa nemusí obávať bohatstva, prosperity, úspechu. Vie totiž, že nežije iba z peňazí, z potravín, len z toho, čo má na bankovom účte alebo v komore, ale z Božieho požehnania.

Božie požehnanie je bez konkurencie. Božie požehnanie nepotrebuje a nemá konkurenciu. Niet ničoho v našom žití, čo by ho predčilo. Nikdy nás nestavia proti blížnym. Božie požehnanie nás učí vidieť blížneho ako človeka, ktorého Kristus miluje práve tak, ako aj nás, za ktorého Ježiš položil z lásky svoj život rovnako ako za nás.

Kto vie: žijem z Božieho požehnania, tomu ani úspech, ani hojnosť, ani dobrá úroda, ani prosperita nezatemnia oči. Ten nestratí z očú Božie meradlá. Taký človek nebude vravieť iba: „Ja chcem, ja potrebujem, ja plánujem...“, ale bude sa odlišovať od tých, ktorí takto (sebastredne) žijú v dvoch veciach:

I.) bude vďačný Bohu za všetko, lebo rozumie: žijem z Božieho požehnania, ktorému v mojom žití nič nekonkuruje, nič ho nemôže predčiť.

II.) bude z toho, čo prijal, čo z Božieho požehnania nadobudol, slúžiť ľuďom. Nezabudne, že každý deň zomiera vo svete hladom 40.000 detí; nepovie: „To nie je môj problém!“ Nezabudne, že jedna miliarda obyvateľov našej zeme žije v absolútnej chudobe, ktorej znakmi sú enormný nedostatok potravy chýbajúca základná lekárska starostlivosť a analfabetizmus.

Kto je bohatý v Bohu, ten sa vie podeliť o to, čo od Pána prijal, s tými, ktorí sú núdzni. Pre toho poďakovanie za úrody nie je sviatkom, ktorý už vyšiel z módy a môže zaujímať akurát poľnohospodárov, ale novým podnetom na premýšľanie: ako málo vlastne potrebujem, aby som mohol zmysluplne žiť. – Z čoho všetkého sa môžem tešiť. – Čím a ako môžem byť nápomocný tým, ktorým sa žije ťažšie ako nám.

Žiť z Božieho požehnania, z bohatstva Božej lásky, to znamená denne sa nechať obdarovať Kristom, slovom Jeho lásky a pravdy; byť Mu vďačným a ochotným podeliť sa s druhými.

Sme pozvaní k Pánovej Večeri. V nej nás chce Kristus obdarovať. Dať nám seba samého.

Možno, kde kto sa pýta, ako môže  byť Večera Pánova  pre nás obohatením? – Tak, že vo Večeri Pánovej prijímame, čo nemôžeme kúpiť za nijaké peniaze: Odpustenie hriechov, očistenie od prílišnej zameranosti na seba, nový pohľad na život, silu slúžiť blížnym; uistenie, že žijeme z Božieho požehnania, že Božie požehnanie – Kristova láska nemá v našom žití nijakú konkurenciu.

Z čoho žijeme? – Nie z toho, že vidíme iba seba, svoje plány, svoje problémy, ale z Božieho požehnania. – Z toho, že sme Bohom obdarovaní a milovaní. Z toho, že On nás neopustí ani vtedy, keď všetko pominuteľné stratí svoju hodnotu. Kiež toto vedomie, že sme Bohom milovaní, že nás nič nemôže odlúčiť od Jeho lásky, v nás rozhojňuje vďačnosť k Bohu a lásku k blížnym. Amen.

S použitím myšlienok:
Martina Bödekera, Thomasa Rödera, Gottfrieda Hänischa.
   

späť