Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006


Úvod
História

Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster


17.12.2006  - 3. nedeľa adventná

Piesne: 18; 6; 291; 295; Antifóna: 9;
Epištola: 1K 4,1-5;
Evanjelium: Mt 11,2-10,
Kázňový text: Matúš 3,1-12 s dôrazom na verš 8:  „Vydávajte teda ovocie hodné pokánia.“

Milí bratia, milé sestry, vážení rodičia, krstní rodičia a príbuzní, milá Magdalénka!

Kto niekedy bol na koncerte svetovo známej kapely vie, že pred jej vystúpením hrá tzv. predskokan. Je to skupina s menej zvučným menom, ktorá otvára koncert a jej úlohou je pripraviť publikum na hlavný program.

Ján Krstiteľ, o ktorom sme čítali, bol tiež takým predskokanom. Pripravoval ľudí na „hlavný program“ – na stretnutie s Ježišom Kristom. Robil to veľmi názorne –  tým, že krstil ľudí v rieke Jordán. Pre nás je Jordán iba nejaká voda – potok sem, potok tam... Pre Izraelcov však Jordán nebol len hocijakou riekou. Jordán im pripomínal dejiny ich národa  –  prechod Božieho ľudu zo starého života do nového života. Keď Pán  Boh vyslobodil Izraelcov z otroctva v Egypte, Boží ľud putoval púšťou a keď po dlhom putovaní prekročil rieku Jordán, vstúpil do krajiny, ktorú mu Hospodin zasľúbil (Joz 3. a 4. kap.). Krst v Jordáne bol názorným pripomenutím toho, že ide o nový život, o nový spôsob života.  

K Jánovi prichádzali tí, ktorí mu dôverovali a očakávali nové nasmerovanie pre svoj život. A hoci Jánov krst nebol kresťanským krstom, nebol krstom, ktorý ustanovil Kristus a ktorým bude o chvíľu pokrstená aj vaša Magdalénka, predsa má (Jánov krst) čo povedať i nám. Upriamme našu pozornosť na niekoľko dôrazov z tejto zvesti:

(1) Jánov krst bol znamením odpustenia hriechov.

Prijímali ho tí, ktorí vyjadrili svoju ľútosť nad vlastnými hriechmi – ktorí chápali: za svoje previnenia si zaslúžime Boží trest – odsúdenie. Ochota dať sa pokrstiť Jánovi  (dialo sa to ponorením do Jordánu) bola vlastne prosbou k Bohu. Prosbou, ktorú môžeme zhrnúť do slov: „Pane Bože, prosíme Ťa, odpusť nám. Tak, ako voda umýva špinu, tak nás Ty očisti od všetkých našich vín.“

Keď ľudia po krste vystupovali z vody, tešili sa, že budú môcť žiť novým životom v kráľovstve prichádzajúceho Spasiteľa.

(2) Ján volal k pokániu. Činiť pokánie znamená úplne - celým srdcom sa obrátiť k Pánu Bohu a poslúchať – zachovávať Božie slovo.

(3) Pokánie nestačí predstierať. Ján videl, že k nemu prichádzajú aj ľudia, ktorí si mysleli: Stačí, keď si vypočujeme Jánovu kázeň a dáme sa pokrstiť. Ján im vraví: To nestačí. Hovoril to veľmi ostro. Nazval týchto ľudí: „Vreteničie plemä!“ (Vy hady). Sotva by sme dnes túžili, aby nás kazateľ takto oslovoval... Ján však i takto prízvukoval, že hrať divadielko, predstierať pokánie, z toho nemôže mať nik úžitok. Ľudí možno oklamať, avšak Pána Boha určite nie. Ani krstom nemôžeme robiť na Neho nátlak. Hoci sú vonkajšie prejavy pokánia (akým bol aj Jánov krst) potrebné, zostať iba pri nich nestačí. Záleží na celom živote. Nejde len o vyznanie previnení navonok, ale o nový život v dôvere a poslušnosti Pánu Bohu.

(4) Nestačí odvolávať sa na svoju dobrú tradíciu (čítaj: Mt 3,9). Nestačí mať plné ústa Abraháma – otca viery; v našom prípade mať plné ústa Husa, Komenského, Tranovského, Hurbana, Čobrdu či Luthera. Odvolávať sa na nich, ak sa o vernosť Bohu neusilujeme i my. Je nepostačujúce a opovážlivé odvolávať sa na zásluhy veľkých postáv histórie, utešovať sa, že kvôli tomu, že patríme do rovnakej cirkvi ako ony, na súde pri nás Pán Boh  prižmúri oko, stratí cit pre spravodlivosť. Kto tak zmýšľa, podobá sa kráľovnej z rozprávky o Snehulienke, ktorá chcela od zrkadielka o sebe počuť vždy to najlepšie – to, že je najkrajšia, hoci to nebola pravda.

(5) Ďalším momentom Jánovej zvesti je súd. Ján vraví, že súd je tak blízky, ako interval medzi odkrytým koreňom stromu a úderom, ktorým bude planý strom vyťatý. Kvôli mnohým zlyhaniam ľudských súdov a ich zneužívaniu na potláčanie ľudských práv v minulej ére, nám slovo súd znie negatívne.

Súd je však dôležitá inštancia. Ján má na mysli Boží súd, ktorý je garantom spravodlivosti, predpokladom odlíšenia správneho od nesprávneho, práva od zlých činov. Súd – v tomto biblickom ponímaní – pomáha rozlíšiť v srdci človeka i medzi ľuďmi pravdu od lži, vinu od neviny, skutočnú vieru od divadielka pretvárky.

(6) Ide o nový život. – O to, aby sme v živote prinášali dobré ovocie a ako pokrstení – zaštepení do vínneho kmeňa Ježia Krista –  sme neboli ratolesťou so síce peknou - živou zelenou farbou navonok, no bez ovocia, či dokonca suchou ratolesťou. Ide o to, aby sme prinášali ovocie Ducha, ktorým je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť (G 5,22-23a). To je úloha nás všetkých – v Krista pokrstených. To je úloha a záväzok aj pre vás, milí rodičia, krstní rodičia, pri vedení vašej dcérky vo viere v Ježiša.

Nie ste – nie sme na to sami. Vedomie, že sme pokrstení v Krista, nechce a nemá byť falošným – lacným spoliehaním sa na obrad, ale vzácnou pomocou: Máme zdroj lásky a pomoci – Pána Ježiša Krista, z ktorého smieme denne čerpať novú silu. Keď On v nás žije, ak neuhášame to, čo chce On v mojom/našom žití pôsobiť, potom sa nový život prejaví. Potom nebudeme hľadať falošné opory, ale Kristus nám bude oporou.

Dali ste svojej dcérke meno Magdaléna. Hebrejské slovo „magdala“ znamená „veža“. Vám, najbližším dieťatka prajeme, aby vaša Magdalénka bola vo viere v Ježiša Krista a v láske k ľuďom pevná ako veža. A to si prajeme – o to Pána Boha prosme i pre seba navzájom. Amen.

Pramene:
kol. autorov: Katechetická příloha 1998-99 /VIII. ročník, 3. díl/ (vyd. Syn. rada ČCE, Praha 1998);
kol. autorov: Katechetická příloha 2000-2001 /X. ročník, 1. díl/ (vyd. Syn. rada  ČCE, Praha 2000);
zost. Mirjam Doležalová, Marta Kocnová, Jan Trusina: Cesta Božího lidu - NZ  (vyd. Syn. rada  ČCE prostredníctvom vyd. Kalich, Praha v ENA, 1991).
   

späť