Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007


Úvod
História

Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster


1.1.2007 – Nový rok 

Piesne: 68; 73; 35; 235; Antifóna: 24; 
Žalm: 121; 

Evanjelium:  L 2,21
Kázňový text: Izaiáš 43,19: (Takto vraví Hospodin:) “Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to?“

Milí bratia, milé sestry! 

“Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to?“ - Nie, nebadáme! Nič nové, nič prekvapivé, nič osobitne špecifické nevidíme! – Tak máme chuť odpovedať na otázku zaznievajúcu z textu Písma. Slová z Izaiáša 43,19 sú biblickým citátom – tzv. heslom – pre rok 2007. Vy, ktorí čítavate Bibliu s pomôckou zvanou „Tesnou bránou“, to viete.

A hoci vždy nevidíme to nové, čo koná Pán Boh, musíme uznať, že slová z Izaiášovej knihy znejú veľmi naliehavo, nástojčivo. Sťa by nás ktosi poklepal po ramene, priam nami zatriasol, hovoriac: „Pozri, všimni si to!“ Mnohým to môže pripadať až príliš – až neprimerane nástojčivé. Veď je v našom svete je toľko biedy. Toľko chorôb, nezamestnanosti, chudoby, nespravodlivosti, hladu, vojen, násilia. Je toľko ľudí, ktorí sú utečencami, bývajú iba kdesi v provizóriu, v stanových táboroch či sú iným spôsobom bez domova. V svete, v ktorom žijeme je toľko núdze, toľko smrti! A nie pár dní či mesiacov, ale už roky! Nevidno zmeny. Čo je teda to nové, čo raší?  Čo máme badať?   

Pre to, že Pán Boh tvorí nové uprostred života, že pôsobí nové v našom svete, je predsa dosť príkladov. Povedzme: šťastné medziľudské vzťahy. Tí, ktorí žijeme v šťastných rodinách, ktorí máme dobrých spolupracovníkov, milých susedov, by sme vedeli dlho rozprávať, čo znamená šťastie vo vzťahoch medzi ľuďmi. K novému, ktoré Hospodin tvorí, patrí aj pravé – múdre, potešujúce, napomínajúce i varujúce – slovo, povedané v pravý čas.  Patria k tomu tiež správne dôležité rozhodnutia, ktoré majú ďalekosiahle dôsledky. Podobne nečakané uzdravenie, viditeľné, markantné zlepšovanie sa zdravotného stavu, poskytnutie hmotnej či inej pomoci núdznym. Určite aj každoročné jarné prebúdzanie sa prírody po nevľúdnej zime. Veď kto by nemal rád jar! K novému, čo Hospodin pôsobí, nepochybne patrí aj každé narodenie bábätka. Reformátor kresťanskej cirkvi Dr. Martin Luther hovoril, o novonarodenom dieťati, že tam je Boh sviežo, čerstvo pri čine. On je pri čine i tam, kde človek zoberie vážne veci viery, keď žije vo viere v Ježiša Krista, v láske a v nádeji. – I to patrí k novému, čo tvorí Boh. 

Nechoďme ďaleko. Spomeňme, čo nové koná Pán Boh našom cirkevnom zbore: Máme nového brata kaplána. Zvýšil sa počet detí na besiedke. Po nedobrovoľnej pauze (od januára – polovice októbra 2006) sa obnovilo stretávanie mládeže. Nové sú i okná na fare. – Sú to iba niektoré príklady toho, že Hospodin pôsobí – tvorí medzi nami nové. 

Istá postaršia pani, ktorá už nechodila medzi ľudí a v izbičke žila len s húfikom svojich obľúbených mačiek, raz dostala návštevu. Dávnu známu. Tá sa spýtala domácej: Ako sa máte? Starká sa jej na všeličo posťažovala, najmä na počasie, že je vždy nevľúdne, pod mrakom, čo ju deprimuje. Návštevu to prekvapilo, umyla starej panej okno a tá zistila, že s počasím to vonkoncom nie je až také zlé... . 

Nezriedka pre to, aby sme videli a tešili sa z nového, čo tvorí  Boh, potrebujeme mať umyté okno svojej duše. „Očistené okuliare.“ – Potom vidíme lepšie. – Aj v kríži, v starostiach.

Pri návštevách nemocnici – v liečebni dlhodobo chorých v Štiavničke, zvyknem – bez úmyslu lacno šíriť falošné pozitívne myslenie – povzbudiť ľudí, aby navzdory ťažkostiam, ktoré práve prežívajú, skúsili objaviť denne aspoň 2-3 veci, za ktoré smú byť vďační. Spravidla ich nájdu.  Keď je okno našej  duše umyté, potom vieme aj v kríži a problémoch zbadať nové, ktoré pôsobí Boh, nachádzať aspoň niečo, čo je pre nás dôvodom k vďačnosti.  

Hospodinovo slovo: “Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to?“ (Iz 43,19) pôvodne zaznelo Božiemu ľudu izraelskému. Jeho veľká časť sa v onej dobe nachádzala v zajatí – v Babylónii. Navonok sa im nevodilo zle. Avšak najmä generácia tých, ktorí osobne zažili deportáciu, túžila po domovine, po návrate do vlasti, po jeruzalemskom chráme, ktorý nepriatelia zničili a nezostal z neho kameň na kameni. Pán Boh im cez svojho proroka Izaiáša pripomínal, že v dejinách už spôsobil záchranu pre svoj ľud (čítaj verše 16. a 17. z Iz 43. kap.). Vyviedol ho z otroctva v Egypte. Vtedy Hospodinovi ani more, ani dravé vody, ani vojnová moc armády Egypťanov, ktorá bola v neporovnateľnej prevahe voči Izraelcom, nemohli byť prekážkou. A na základe toho Božiemu ľudu v zajatí prorok zvestuje, že ani Božiemu vyslobodeniu z Babylónie nebude môcť nikto a nič zabrániť. Udalosti sa však nebudú opakovať rovnakým spôsobom ako kedysi v Egypte (čítaj Iz 43,18). Hospodin tvorí vždy čosi nové. On zostáva so svojím ľudom aj v cudzej krajine i v zajatí sa ho zastane. 

“Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to?“ V situácii vyhnanstva neboli tieto slová pre Izraelcov samozrejmosťou. Zneli skôr ako provokácia. Ako výzva k revolučnej zmene vo vnímaní vecí, k revolučnej zmene ich skleslej viery. To, čo Hospodin zvestoval, sa podobalo nečakanému rašeniu nového mládnika zo starého zoťatého pňa alebo krehkému kvietku, ktorý sa práve začína predierať zo zeme a ktorého kališné lupienky sa ešte nerozvinuli. 

V r. 538 pred Kristom sa, po 50 ročnom exile – vyhnanstve, ľud izraelský vrátil do svojej starej vlasti. V r. 515 bol v Jeruzaleme posvätený znovu vybudovaný chrám. Ak nemáme zašpinené okno duše, tak budeme vidieť určitú podobnosť medzi pádom mocných štátov či politických systémov v minulom storočí, ktoré trvali 40 či až 70 rokov. Keď nemáme zašpinené okno duše,  môžeme vidieť najmä to, že skrze Pána Ježiša Krista smieme byť aj my súčasťou
Božieho ľudu. I my si môžeme vierou privlastniť Božie sľuby, prijímať z nich potešenie, povzbudenie, nádej. Práve k nádeji chcel kedysi Izaiáš prebúdzať Boží ľud. Či sa mu to podarilo? 

To hlavné a potešujúce, oná dobrá správa, ktorá znie i nám je, že Pán Boh koná svoje dielo, že pôsobí – tvorí nové nezávisle na tom, či to vidíme, alebo nie. On nespája konanie dobra v náš prospech s podmienkou, že to musíme vidieť. Veľkosť Božej lásky k nám je práve v tom, že je nepodmienená, že nakladie podmienky. Boh koná v náš prospech bez ohľadu na to, či to badáme, alebo nie. Konal pre naše dobro v jasliach v Betleheme, na golgotskom kríži kde za nás obetoval Pán Ježiš svoj nevinný život i pri Kristovom prázdnom hrobe. Hospodin sa zasadzuje o naše dobro bez ohľadu na to, či sme v stave rozpoznať to, alebo nie. – To nám zvestuje biblické heslo pre Pánov rok 2007. 

Keby nám žiaľ, utrpenie, starosti aj zastreli zrak pre to, čo Boh tvorí, On predsa koná. I v našom živote (čítaj ES, pieseň č. 54,2. verš). Koná presne tak, ako hovorí Jeho slovo z proroka Izaiáša (43,19). To nám dáva odvahu pre všetko, čo príde v novom roku. Kiež v jeho priebehu, či prinajmenšom na jeho konci, aj my rozpoznáme všeličo z dobrého a pekného, čo Pán Boh koná. Buďme na to Božie nové zvedaví a za to vďační! Prosme, aby Hospodin obnovoval náš život viery, aby to, čo je mŕtve v nás a medzi nami, v našom cirkevnom zbore i celej cirkvi, vzkriesil Pán k novému životu. Amen. 

Pramene:  
Kol. autorov: Výklady ke Starému zákonu IV. (vyd. Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1998);    
Dr. Armin Wenz:  Feste-Burg-Kalender 2007 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2006);    
hrsg. von der Herrnhuter Brüdergemeinde: Losungen 2007 - Geleitwort (Herrnhut 2006);
s použítím myšlienok Norberta Stahla a Manfreda Günthera.
    

späť