Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


22.4.2007 – Kázeň pri 300. výročí Ružomberskej synody, Ružomberok

Žalm 105,1-8;
Evanjelium: Matúš 5,13-16;
Piesne: 366, 260, 203, 259, 263, 1-2

Kázňový text: 5. Mojžišova 5, 32 - 33: „Dbajte, aby ste hovorili, ako vám prikázal Hospodin, váš Boh, neodbočujte ani napravo, ani naľavo! Vo všetkom budete kráčať tou cestou, ktorú vám vyznačil Hospodin váš , váš Boh, aby ste mohli žiť“. Amen.

Obsah celej 5M je spracovaný vo forme Mojžišovej reči  na rozlúčku. 40 rokov viedol ľud (5M 1,3). Mojžiš vo svojej reči spomína na putovanie púšťou i na neposlušnosť Izraela a Božiu trpezlivosť i odpúšťajúcu milosť. Nebolo to ľahké viesť taký národ. Ale Hospodin mu pomáhal a sám viedol svoj ľud do zasľúbenej zeme.

Aj my dnes spomíname. Vieme, že história je učiteľkou života, preto sa chceme dnes aj my z nej učiť. Pripomíname si udalosti zo začiatku 18. storočia.

Vo februári 1707 sa v Rožňave rozhodlo o zvolaní generálnej národnej synody. Ružomberok bol v strede krajiny, preto tu rokovala synoda od 3. do 10. apríla 1707, pod predsedníctvom superintendenta Jakuba Zablera, a generála Štefana Petröczyho. Hybnou dušou synody bol Daniel Krman, vtedy evanjelický farár v Žiline a superintendent (od roku 1706). Za základ synodálnych prác slúžila ním vypracovaná úvaha o smutnom stave evanjelických cirkví a o spôsobe jeho odstránenia. Synodáli sa venovali predovšetkým bohoslužobným veciam. Veľkým úspechom bolo rozhodnutie o vydaní chrámovej Agendy pre cirkev. Rokovali o potrebe vlastnej cirkevnej tlačiarne, o založení archívu cirkevných dejín, o šírení cirkevnej literatúry, o kníhkupectvách. Osobitnú pozornosť venovali cirkevnému školstvu, najmä Prešovskému kolégiu. Organizačne zriadili 4 dištrikty a zvolili superintendentov (Daniel Krman, Štefan Pilárik, Jakub Zabler a Ondrej Bodó). Táto tzv. revolučná synoda zhrnula svoje uznesenia do 25 kánonov. Z hľadiska historického sa stal najznámejší pridaný článok: „articulus separatus“. Krman tušil, že po krátkej prestávke cez Rákoczyho povstanie, bude prenasledovanie evanjelikov pokračovať a že cirkev k svojmu udržaniu a obrane potrebuje síce zbožný život, ale aj duchovnú jednotu, čisté učenie a pevnú cirkevnú organizáciu.

Z nášho biblického textu sme počuli ako Mojžiš, z Božieho poverenia, hovoril Izraelcom: „Dbajte, aby ste hovorili, ako vám prikázal Hospodin, váš Boh, neodbočujte ani napravo, ani naľavo!“

Tak ako Pán Boh postavil evanjelikov v minulosti, tak aj nás postavil do tohto sveta a preto je potrebné, aby sme sa vedeli správne orientovať na cestách života, aby sme nezblúdili z Božej cesty, ktorá je svätá, na cestu bezbožných, ktorá vedie do záhuby (Ž 1,6), aby sme bezpečne došli do cieľa svojej viery, spasenia duší.

1. Chceme dôjsť bezpečne do cieľa? Neodbočujme ani napravo, ani naľavo z cesty, ktorú nám vyznačil náš Boh.

„Dbajte, aby ste hovorili, ako vám prikázal Hospodin, váš Boh, neodbočujte ani napravo, ani naľavo! Vo všetkom budete kráčať tou cestou, ktorú vám vyznačil Hospodin váš, váš Boh, aby ste mohli žiť“,  tak napomína Boží muž Mojžiš Izraelcov. Sami sa mohli presvedčiť, ako im Hospodin vyznačoval cestu, keď ich viedol na púšti vo dne tmavým a v noci jasným oblakovým stĺpom, aby došli do zasľúbenej zeme. Sám im na tejto ceste vyznačil „dopravné značky“ vo svojich prikázaniach z vrchu Sínaja, ktoré ich usmerňovali ako nezblúdiť, ako majú zmýšľať a konať, aby sa nepoškvrnili modlami, aby boli blahoslaveným ľudom, ktorý očakáva na Neho. Neodbočujte z priamej cesty bázne pred Hospodinom a lásky k Nemu, od zachovávania Jeho prikázaní. Kedykoľvek Izraelci z tejto cesty svojvoľne odbočili, vždy na to doplatili. Je to prastará skúsenosť, osvedčená v živote jednotlivcov aj národov: Každé odbočenie od Bohom vyznačenej cesty  znamená haváriu jednotlivca aj celej spoločnosti. Preto aj dnes dbajme na Boží zákon, ktorého obsah, suma je vyjadrená v známych slovách: „milovať budeš Pána... a svojho blížneho ako seba samého“. Ak máme aj v našom súčasnom, či už osobnom, rodinnom, alebo spoločenskom živote mnoho problémov, príčinou toho sú odbočenia z Božej cesty a náš Boh zasľubuje aj našej súčasnosti slovami žalmistu: „Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej kráčať máš“ (Ž 32,8). Preto neprestávajme prosiť: „Ó Hospodine, daj mi poznať svoje cesty, vyuč ma svojim chodníkom“ (Ž 25, 4). Pridŕžajme  sa pravdy Božieho slova, choďme v Jeho svetle a tak neodbočíme ani napravo, ani naľavo, ale povieme: Bože môj, „po Tvojich cestách pevne kráčam a tak sa neklátia moje kroky“ (Ž 17,5). Aj keď sa nám často zdajú byť Božie cesty nepochopiteľné, s dôverou „Bohu zver svoje cesty...“ (ES 503,1). Neodbočujme z nich ani napravo, ani naľavo.

2. Chceme dôjsť bezpečne do cieľa? Neodbočujme ani napravo, ani naľavo z cesty, ktorou nás vedie naša cirkev.

Neodbočujme z cesty, ktorou je naša cirkev. Nakoľko základnou smernicou učenia našej cirkvi je Písmo sväté dôsledne sa ho pridŕžajme a nevybočujme z Jeho medzí. Lebo nielen v apoštolskej dobe „mnohí falošní proroci vyšli do sveta“ (1J 4,1). Apoštol Peter píše: „Aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí uvedú skazonostné sektárstvo... a mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a potupia cestu pravdy“ (2Pt 2,1-2). Mnohí falošní učitelia využívajú duchovnú prázdnotu, ktorá nastala u nás dôsledkom násilnej ateizácie a viacerí v snahe zaplniť túto prázdnotu sa nechávajú zviesť. Neznalosť Písma svätého a neznalosť učenia našej cirkvi, ako aj nesúlad života kresťanov s učením cirkvi pomýlia aj niektorých evanjelikov, aby odbočili či už doprava, alebo doľava, pridajú sa k falošnému učeniu, alebo sa dajú na cestu nevery. Aby sme vytrvali na ceste pravdy, poznávajme pravdy Božieho slova, čítajme a počúvajme Božie slovo. Pán dával našej cirkvi svedkov, ktorí udržiavali našich predkov na ceste nasledovania šľapají Pána Ježiša Krista - Juraj Tranovský, Daniel Krman, J.M. Hurban, Jur Janoška, farár vášho cirkevného zboru, senior a napokon biskup a generálny biskup Vladimír Pavel Čobrda (v r. 2007: 40 rokov od jeho úmrtia), ktorý vo svojej programovej reči pri inštalácii za biskupa v tomto chráme Božom 10. septembra 1930, medzi iným vyznal: „Stojím na stanovisku nášho Augsburského vyznania, ako najvernejšieho vysvetľovania slova Božieho, najdokonalejšieho chápania kresťanstva a najideálnejšieho svetového názoru na život a svet vôbec, na časnosť i večnosť. Pri tomto vyznaní ... ide mi o ducha, ktorý obživuje; o ducha, ktorý živil a udržal našu cirkev v ohni vyše 300 - ročného útisku, potupovania prenasledovania, a ktorý jedine môže ju obživiť a udržať i dnes proti novým i starým vnútorným i vonkajším nepriateľom z prava i z ľava.“ takže obstáli vo viere a nestratili cieľ spred očí, vytrvali v behu za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.

Aj dnes našej cirkvi v prvom rade záleží na tom, aby sme hovorili tak ako nám prikázal Hospodin, náš Boh, aby sme neodbočovali ani napravo, ani naľavo! Vo všetkom chceme kráčať tou cestou, ktorú nám vyznačil Hospodin, náš Boh. Záleží nám na skutočnej zbožnosti jednotlivcov i spoločenstiev. Je dôležité, aby sme  sa každodenne vrúcne modlili, čítali a vážne sa zamýšľali nad Božím slovom, aby sme činili pokánie a často prijímali Večeru Pánovu, aktívne kresťansky žili v rodinách, v cirkevných zboroch, na pracovisku i v spoločnosti. Nehanbime sa za Kristovo evanjelium, vyznávajme slovami i ústami, že sme kresťania evanjelici! Nedajme sa pomýliť vo viere rôznymi falošnými prorokmi našej doby, ktorí robia misiu v našej spoločnosti, a pre nás cudzím náboženstvami získavajú ľudí neistých vo viere, alebo tých, čo žijú v duchovnej prázdnote. Keď sa stretávame s ľuďmi, ktorí hľadajú správnu orientáciu v živote, oslovme ich svojim svedectvom o Pánovi Ježišovi Kristovi.

3. Chceme dôjsť bezpečne do cieľa? Neodbočujme ani napravo, ani naľavo z cesty ktorou je sám Boží Syn, Ježiš Kristus.

Pán Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych a vstúpil na nebesá, aby nám tam pripravil miesto v sláve Otca nebeského, nielen že nám ukázal cieľ našej cesty, ale sám o sebe povedal „Ja som cesta...“ (J 14,6). Tak neodbočujme ani napravo, ani naľavo z tej cesty, ktorou je On sám. Áno, sme vo „svete hriechu, bludu, žalosti a trudu“ (ES 480,1). A človek slabý, poddaný pokušeniam hriechu nájde odpoveď na otázky: „Kto ma z tejto cudziny /šťastne vyviesť môže? / Kto do nebies otčiny / vovedie ma, ktože? / Kto mi kroky upraví / do svätého mesta, / tam, kde pokoj je pravý? / Ty, Jezu, si cesta!“ (EF 34,1). Teda vieme, kto nám ukazuje cestu do neba, kto nám ju vydláždil svojou milosťou, kto nás cestou pokánia a viery privedie do cieľa. Vieme, na koho sa máme spoliehať, komu máme dôverovať, na koho máme zamerať svoj život, aby sme ostali verní až do konca, aby sme žili lepšie a krajšie v rodinách, v cirkvi aj v národe. Jedine Ježiš Kristus! „On je kráľov Kráľ, On je pánov Pán, / On Prvý a Posledný, Ježiš jediný!/ On pripravil nám miesto v nebi, / zo všetkých strán tam vedie verných, Ježiš jediný!“ (ES 630,1).

Tak sa môžeme správne orientovať. Ako sa orientujú námorníci na mori, letci vo vzduchu, na križovatkách ciest, v neznámych mestách aj na horských trasách. Naša orientácia je na Ježiša Krista. „Ježiši, Ty sám cestu kliesni nám ...“ (ES 456,1).

Duchovným odkazom Ružomberskej synody spred 300 rokov je volanie k jednote cirkvi v Pánovi Ježišovi Kristovi, k vernosti našej evanjelickej cirkvi, nášmu učeniu tak ako ho poznáme zo Symbolických kníh Ježiš Kristus je cesta, pravda i život. Neodbočujme z cesty za Ním. Jeho evanjelium je večná pravda. Nasledujme Jeho príklad. Mojžiš aj nás napomína k vernosti na ceste, ktorú nám vyznačil Hospodin, náš Boh svojimi prikázaniami a smer tejto cesty odôvodňuje takto: „aby ste mohli žiť“. Žiť v tejto podobe života, aby sa nám dobre vodilo, ale najmä, aby sme mohli žiť v Božom kráľovstve, pre zásluhy Pána Ježiša Krista. Vzkriesený a naveky živý Ježiš Kristus, je našim životom.“ Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“, takto povedal sám Pán Ježiš. Preto na ceste života kráčajme cestou, ktorú nám vyznačil Boh - Otec a tá cesta vedie vždy za Pánom Ježišom Kristom. Amen.

Modlitba: Všemohúci, svätý náš Bože a Otče! Ďakujem Ti z úprimnosti svojich sŕdc, ako len my hriešni ľudia ďakovať vieme, že si obetoval pre našu záchranu svojho jediného Syna Pána Ježiša Krista. Pane Ježiši Kriste, oslavujem Ťa že si nás miloval i miluješ láskou, ktorá nepozná hraníc. Ďakujem ti za život a nádej večnej radosti v Kráľovstve nebeskom. Ďakujem Ti za Tvoju stálu prítomnosť s nami a s celou kresťanskou cirkvou. Duchu Svätý, prosíme Ťa, v ťažkostiach a neúspechoch života posilňuj nás vo viere, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady Božej všetky veci slúžia k dobrému. Požehnávaj, Pane, našu statočnú prácu. Požehnávaj všetky dobré snahy. daj, aby sme v ničom nemali nedostatku. Buď vždy s nami, chráň nás, naše rodiny, našu cirkev. Zachovávaj nás všetkých pri dobrom zdraví. Daj nám múdrosti, aby sme vedeli v každej chvíli života Tebe vo vernosti zostávať a o Tvojej láske ľuďom svedčiť. Vypočuj naše prosby pre Ježiša Krista, svojho Pána nášho Spasiteľa. Amen.

Miloš Klátik, generálny biskup ECAV na Slovensku
   

späť