Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007


Úvod
História

Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster


20.5.2007 - Nedeľa diakonie

Piesne: 164, 159, 158, 549; Antifóna: 40;  
Epištola: 1. Petra 4,7-11; Evanjelium: Matúš 25, 34-46;
Kázňový text: Ján 15, 12-17

„To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Nikto nemôže väčšmi milovať ako keď položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem. Nenazývam vás viac sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo, tak, aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho. Prikazujem vám aby ste sa milovali!“

Milosť Vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen.

Bratia a sestry!

Dnešná nedeľa je venovaná diakonii. Slovo má grécky pôvod a znamená službu, poskytovanie pomoci. V Biblii sa stretávame s diakoniou vo forme obsluhovania pri stole, službe chudobným a chorým. Povolanie do diakonickej služby je podobné ako povolanie do farárskej služby, len cieľ služby je rozdielny. Tak ako existuje úrad farára, tak existuje aj úrad diakona. Najznámejším diakonom bol Štefan. Diakonia dnes je definovaná ako pomocná služba kresťanov vo všetkých oblastiach života, v ktorých sa prejavuje núdza. Diakonická služba je zvláštnou príležitosťou ako niesť evanjelium aj tam, kde sú inak dvere úplne zatvorené. Jedná sa o pomoc pri zabezpečení  základných  fyziologických potrieb človeka. Krásne to máme vysvetlené v dnešnom spievanom evanjeliu.

Kresťania majú skrze diakoniu pomáhať ľuďom, ktorých trápi hlad, smäd, bezdomovectvo, nahota, choroba, väzenie... Niekedy máme možnosť stretnúť ľudí v takejto núdzi a pomôcť im. V našom zbore sa snažíme pomôcť ľuďom, ktorí prídu a potrebujú najesť či napiť. Zo zásady im však nedávame peniaze, lebo zo skúseností vieme, že len málokedy ich použijú skutočne na tie potreby, na ktoré si ich pýtajú. Veľmi jednoducho si overíte pravdovravnosť človeka v takomto prípade tým, že keď potrebuje peniaze na cestu, na lístok, je dobré ísť s ním na stanicu priamo ku okienku a kúpiť mu tento lístok. Ešte sa mi nestalo, aby to niektorý z nich vydržal a rýchlo si nevymyslel dôvod, prečo mu ten lístok už netreba alebo mi dokonca nevynadal, že on chce len peniaze. Na druhej strane aj takýchto ľudí rád pozvem na polievku, hot-dog a podobne.

Náš zbor ale nemôže robiť diakonickú prácu vo všetkých oblastiach, aj keby sme boli radi. V rámci Evanjelickej diakonie existujú domovy dôchodcov, detský domov rodinného typu a mnohé iné aktivity. Hoci v našom zbore sa do takejto práce nemôžeme zapojiť, znamená to snáď, že túto prácu nemôžeme nijako podporiť? Dnes už nemusíme robiť všetko sami osobne, môžeme podporiť tých, ktorí sa takejto práci aj v našej cirkvi venujú. Aj v jeruzalemskom zbore si vyvolili niektorých bratov, ktorí mali na zodpovednosti práve diakonickú starostlivosť. Tak aj v našej cirkvi sú takíto poverení pracovníci. Podať pohár vody, dať najesť, starať sa o chorých a nevládnych sa môžeme prostredníctvom ich rúk. A práve preto je dnes vyhlásená zbierka venovaná diakonii. Keď budeme dávať svoj milodar alebo svoju oferu myslime na to, že toto je možno náš jediný spôsob ako môžeme prispieť a pomôcť. Aj pre nás platia Ježišove slová: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Podporou evanjelickej diakonie môžeme objať človeka, ktorého sme nikdy nevideli, ale on to objatie potrebuje viac ako ktokoľvek, koho poznáme.  

Bratia a sestry, aj náš text hovorí o láske. O láske medzi priateľmi. Pán Ježiš nám hovorí ako sa staneme jeho priateľmi, totiž ak budeme poslúchať jeho prikázania. Ak naplníme Jeho príkaz, už viacej nebudeme sluhami, ale budeme Jeho priateľmi. Rozdiel medzi sluhom a priateľom je veľmi zásadný. Sluha len poslúcha, čo mu je povedané, nemusí mať k svojmu pánovi žiaden vzťah, nejakým spôsobom je za svoju službu odmeňovaný. Sluha všetko, čo robí, robí preto, lebo musí - sluha je ten ktorý musí slúžiť a musí byť poddaný svojmu pánovi. Na rozdiel od sluhu s priateľmi sa rozprávame ako so seberovnými, prezrádzame im aj tajné myšlienky nášho srdca. Priateľ je človek, ktorý mi rozumie a moje srdce mu dôveruje. Skutočné priateľstvo je založené na porozumení, dôvere a láske. Priateľstvo zo svojej podstaty nemôže byť chladným vzťahom. Tu Pán Ježiš hovorí, že najvyšším dôkazom priateľskej lásky je, keď je človek ochotný obetovať pre priateľov aj svoj život. A my vieme, že Kristova láska bola takýmto spôsobom dokázaná. Teda, keď Pán Ježiš hovorí o láske ku priateľom, teda k nám, tak nehovorí len nejaké milé rečičky alebo zdvorilostné frázy, ale hovorí o skutočnosti, ktorá sa už stala.

Druhá časť nášho textu hovorí o tom, že priateľov si vyberáme. Ono sa aj hovorí, že rodinu si nevyberieš, ale priateľov áno.  Priateľstvo sa nedá nijako nanútiť. Nikto ma nemôže donútiť, aby som niekomu inému bol priateľom. Veď to by sme sa dostali do úlohy sluhu a podstata priateľstva by bola úplne stratená. Tak je to aj s Pánom Ježišom. My ako ľudia nemáme možnosť donútiť ho, aby bol naším priateľom. A to nech by sme robili čokoľvek. Nedá sa to medzi nami ľuďmi, tak medzi človekom a Bohom je to už úplne nemožné.

Pán Ježiš si vyvolil nás a práve na tomto základe je možné naše priateľstvo. On si nás vyvolil, On si nás vybral. Teraz to možno znie, že niektorých si vybral a niektorých nie. Ale to by bola veľmi nesprávna myšlienka. On si vybral každého jedného človeka alebo inak povedané, On si vybral človeka ako takého. Ale hoci On si vybral každého človeka, nie všetci ľudia sú Jeho priateľmi. Teda my nemôžeme dať znamienko rovná sa medzi človeka a Ježišovho priateľa. Nefunguje to automaticky. A my sme už čítali, ako sa stávame Ježišovými priateľmi. Stávame sa Jeho priateľmi ak konáme, čo nám prikazuje. A to je opäť len dobrovoľná záležitosť. Teda priateľstvo medzi Ježišom Kristom a ktorýmkoľvek človekom je obojstranne založené na dobrovoľnosti. Kristus si nás vyvolil za priateľov a my toto Jeho ponúknuté priateľstvo môžeme ale nemusíme prijať. Ježiš priateľstvo voči tebe už dokázal, a čo ty?

Ako Ježišovi priatelia máme u Jeho otca protekciu. A teraz to nemyslím v nijakom hanlivom zmysle. On totiž hovorí: O čokoľvek by ste prosili v mojom mene, dá vám. Opäť sa v tom odrážajú akoby ľudské vzťahy. Keď viem, že toto je veľmi dobrý priateľ môjho syna a môžem mu pomôcť, tak to pre lásku k svojmu synovu urobím. Teda aspoň takto sa mi to zdá logické. Tomuto sa nechcem viacej venovať, tak len prijmite povzbudenie: Modlime sa k Bohu v mene Ježiša Krista a máme zasľúbené, že naša prosba bude vyslyšaná.

To posledné, čo ma v tomto texte oslovilo je skutočnosť, že jedno slovo sa tu opakuje až 3 krát. A pravdupovediac  v súvislosti s láskou mi to nie celkom ide dohromady.  Pamätám si rozhovory s rodičmi a jeden z mojich  argumentov bol, že srdcu nerozkážeš. A práve slovo prikázanie, prikazujem vám je tým slovom, ktoré sa nám tu opakuje. A toto je to zvláštne. Prečítajme si ich ešte raz: To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali! Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem. Prikazujem vám, aby ste sa milovali. Láska k blížnemu je teda prikázaním. Nie je to možnosť alebo dobrá rada do života. Je to príkaz.

My sa nerozhodujeme, či niekoho budeme milovať alebo nie. My to máme príkazom. Nezávisí to od toho či nám je ten človek sympatický a milý alebo nie. Nezávisí to ani od toho, či nám ten človek ublížil alebo sa k nám zachoval veľmi škaredo. Tu nemáme napísané: Prikazujem vám, aby ste sa milovali, teda ak vám to vyhovuje. Aj medzi veriacimi ľuďmi nie vždy vládne láska, ale prebiehajú skôr malé vojny, nepriateľstvo a ohováranie. Akoby sme mali pocit, že milovať nemusíme, iba keď chceme. Ale je to rovnaké prikázanie ako nezabiješ a o jeho platnosti nikto z nás nepolemizuje. To berieme tak, ako je. Nikto z nás si nevyberá, na koho sa to prikázanie vzťahuje a na koho nie. Teda, že týchto môžeme zabiť a týchto už nie. A predsa, pri prikázaní milovať, to tak robíme. Milujeme tých, ktorí sa nám hodia a tých, ktorí sa nám nehodia, tých tu akosi iba trpíme. Ale toto nie je Božia vôľa! Nenaplnenie tohto prikázania je rovnakým hriechom ako keď zabijeme, ukradneme, oklameme...

Na záver zhrniem dnešnú kázeň: Pán Ježiš nám prikazuje milovať sa navzájom. Naplnenie tohto prikázania nás robí priateľmi samého Boha. Ak sa nám nedarí milovať svojich blížnych, môžeme prosiť nášho nebeského Otca v Ježišovom mene a máme zasľúbenie, že On nám dá lásku do nášho srdca. Pán Ježiš hovorí: To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval! Práve láska k blížnemu je základným motívom pre diakonickú prácu. Práve ľudia, ktorým pri diakonii slúžia sú tými maličkými, ktorým keď pomôžeme, pomôžeme samému Pánu Ježišovi a naopak, keď pomôcť odmietneme, alebo nám to bude jedno, odmietneme pomôcť Ježišovi Kristovi.  

Amen.

Miroslav Kerekréty - zborový kaplán
    

späť