Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


30.9.2007 – 17. nedeľa po sv. Trojici

Piesne: 193, 233, 200, 250, A - 54;

Modlitba

My sme len pútnici.
Cesta hrboľatá, kamenie bodľačie.
Túžime vedieť kde bol začiatok
a kam sa život vlečie.
Čosi nepoznané stiera nám hranice.
Začiatok koncom býva
a koniec začína sa,
až je to všetko zamotané
a my sa kamsi prepadáme.
Voláme: Zachyť nás, Pane!
A v našej putujúcej biede, ktorá ľaká
Ty svetlá zažíhaš do majáka.
Majáka bezpečných brehov.

Milí bratia a sestry!

Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Toto slovo Kríž má množstvo významov. Ako dar sme raz dostali krásnu knihu s názvom Kríž, v ktorej je podrobne opísaná celá jeho história, rôzne druhy krížov, množstvo zaujímavostí. Ale Keď Pán Ježiš povedal túto vetu, nemyslel tým na drevený kríž na Golgote, ktorý si neskôr niesol sám, a nemyslel tým dokonca ani bežné komplikácie a nepríjemnosti, ktoré bežný život prináša.

Hovorí o niečom oveľa väčšom a dôležitejšom. Hovorí o nasledovaní človeka, ktorý sa mnohého vzdáva, ktorý musí mnohé obetovať, ktorý musí milovať Boha celou svojou dušou, celým svojím srdcom, svojím myslením i celou svojou silou. Ježiš v týchto slovách hovorí o veľkom rozhodnutí.

Prečo Pán Ježiš tým, ktorí išli za ním hovoril o podmienkach nasledovania? Pretože v rozhodnutí ísť za Ježišom Kristom nejde o žiadne „ak“, či „Inokedy“ alebo „z časti“.

Ježiš  aj vo svojej blízkosti videl ľudí, ktorí sa rozhodli podľa svojho pohodlia, takých, ktorí sa trúfalo len prizerali a mysleli si, že to je nasledovanie, takých, ktorí sa nadchli pre danú chvíľu, ale za pár týždňov, možno aj rokov ich nadšenie ochladlo.

Ale videl i takých, ktorí sa rozhodli vzdať sa úplne všetkého pre Ježiša, svojho domova, svojej rodiny, svojho zamestnania, svojich peňazí. Videl tých, ktorí celým životom chceli Bohu ukázať, že za svojím rozhodnutím si stoja, nech by to malo stáť čokoľvek.

Takýto obraz má Pán Ježiš pred sebou aj teraz. Sú rôzni ľudia a veľa je tých, ktorí si vravia kresťania, a dokonca je dosť aj tých, ktorí hovoria, že sú dobrí kresťania, nasledovatelia Ježišových slov. Ale len málo je tých, ktorí sa rozhodli niečoho, aspoň niečoho sa zriecť. Niečoho, čo je príjemné pre ich život, niečoho, čo im dopomáha k pohodliu a takej - ľudskej spokojnosti.

Tá otázka v očiach Pána Ježiša je tu aj teraz aj dnes a bude tu pre nás možno aj zajtra, dokiaľ budeme na tomto svete: Čo si ochotný kvôli mne stratiť? Čo si schopný obetovať? Čoho sa chceš vzdať preto, aby si bol bližšie pri mne, aby si sa mohol viac postaviť do služby pre mňa?

Neradi počúvame takúto konkrétnu otázku. Potrebujeme dnes vlastne nasledovať Ježiša? Prečo?

Ak aj nejakým spôsobom žijeme vieru v Boha, nie je to len tradícia? Možno nejaký strach? Len povinnosť?

Každý človek niečomu svoj život obetuje. Niekto rodine, iný práci, úspechu, niekto mnoho obetuje pre svoju záľubu. Sú to dôležité veci, poviete.

Je to tak, mnoho je v živote dôležitého, ale nie všetko má trvalú hodnotu, nie všetko, pre čo mnohé obetujeme, má zmysel pre život. Každý z nás má konkrétnu úlohu na konkrétnom mieste, každého život by mal mať zmysel, pre ktorý ho žijeme. A Ježiš prišiel preto, aby každý z nás ten zmysel svojho života mohol nájsť, aj ho naplniť. Prišiel, aby minulosť nám bola odpustená, prítomnosť dostala zmysel a budúcnosť bola bezpečná v Bohu.

To, čo mi ponúka Pán Ježiš má hodnotu, ktorá nikdy nestratí na cene a má zmysel kvôli tomu niečo obetovať, dokonca ako vraví Ježiš, má zmysel všetko stratiť, len aby som získal to, čo mi On chce dať.

Tí, čo celým životom nasledujú Ježiša sú si vedomí, že ich to bude stáť osobnú ujmu: niekedy prácu, inokedy rodinu, možno priateľov, musia byť pripravení odsunúť na druhé miesto všetko a všetkých aj samého seba, aby v každom dni, v každej situácii bol na prvom mieste Kristus.

To závažné rozhodnutie: ísť v živote po Božej ceste, to neznamená vylúčiť zo svojej lásky všetkých a všetko, ale znamená to dať Bohu prvé miesto. Nie preto, že si On na to robí nárok, ale preto, lebo On mi ponúka život v novej perspektíve.

Ježiš svoje rozprávanie dopĺňa dvomi prirovnaniami. Človek, ktorý sa rozhodol postaviť vežu a kráľ, ktorý má tiahnuť do boja. Obidvaja musia mať spoločné jedno: rozvážnosť, múdrosť, musia mať dobre zrátané, čo to všetko bude obnášať. Zváženie svojich možností, to neznamená vypočítavosť, ale uvedomenie si toho, čo ma to nasledovanie bude stáť. Kde a kedy sa budem musieť zaprieť, že to nemá byť len na chvíľu, bez hlbokého uváženia.

Tak ako staviteľ, či spomínaný kráľ sa musím zastaviť a preskúmať, či to, pre čo som sa rozhodol aj dokonám. Či sa budem vedieť spoľahnúť na Boha a dostavať, či budem mať dosť síl brániť to, čo staviam.

Ak si staviteľ nespočíta dobre náklady, môže sa stať, že jeho budova zostane nedostavaná.

Chceš vybudovať svoj kresťanský život len do polovice a potom ho opustíš, pretože si si nevyrátal cenu za nasledovanie Ježiša????.

Tá cena je pre človeka dosť vysoká: Môžeš prísť o svoje postavenie, majetok, nebudeš môcť rozhodovať o svojom čase vo svoj prospech, možno ťa niektorí ľudia budú nenávidieť, zriekne sa ťa rodina, možno niekto bude musieť kvôli Ježišovi trpieť násilie. Žiť s Ježišom neznamená život bez problémov. Musíš si spočítať, čo to bude stáť, aby si vedel do čoho ideš.

Pán Ježiš nám dnes jednoznačne hovorí:  Zamysli sa a dobre si to rozmysli. Ak nie si v nasledovaní dôsledný, ale len povrchný, buď choď hlbšie a vzdaj sa toho, čo ťa vzďaľuje odo mňa, alebo nechoď za mnou vôbec.

A tak, nikto z nás sa nemôže stať Ježišovým učeníkom, kým si dobre nerozváži, čoho by sa musel pre Ježiša vzdať. Amen.

Ilona Bázliková - zborová kaplánka
   

späť