Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


2.12. 2007 - 1. nedeľa adventná

Kázňový text: Izaiáš 1, 10-18;
Piesne: 15, 3, 6,  A 7

Prvá nedeľa adventná je začiatkom nového cirkevného roka. Uzatvára sa jedno obdobie a začína sa nové, podobné a  predsa iné. Niektorí si možno povzdychnú – aspoň dúfajme, že iné.

Začiatky bývajú občas ťažké, a ten prečítaný text nám to neuľahčuje. Je to ťažký a vážny text, ale na druhej strane je užitočné ho počuť práve na začiatku nového obdobia v cirkvi. Tak ako cirk. rok plynie, sú nám pripomínané udalosti, ktoré Boh vykonal aj pre nás.

V priebehu dejín si kresťania utvorili spôsob – formu, ako uctievať Boha, ako si pripomínať Jeho skutky lásky. Cirkevný rok je určitá forma.

Je dobré, že cirkev má určitú formu a spôsoby. Veď žijeme v priestore a čase a  všetko, čo sa deje má určitú formu. Zaužívané sviatky, ktoré svätíme v určitých obdobiach a tešíme sa na ne sú pre nás  často pomocou, sú kostrou nášho duchovného života. Pomáhajú nám uvedomovať si Božie skutky a pravdy, na ktoré by sme niekedy aj zabudli.

Na druhej strane zabehané kresťanské formy a tradície sa  mnohokrát v  dejinách  stali pascou pre kresťanov. Z tých prečítaných slov si môžeme uvedomiť, čo sa stalo v izraelskom národe.

Bol to Pán Boh, ktorý prostredníctvom Mojžiša dal svojmu vyvolenému národu zákon a usmernenia, ako majú uctievať Boha, ako majú duchovne žiť.

Základom bohoslužobného života boli obete – prostredníctvom obetí si ľudia uvedomovali vážnosť hriechu. Mali svoj systém sviatkov, ktoré im pripomínali  Božie skutky – ako Boh zasahoval do ich dejín (napr.: vyvedenie z Egypta). Mali chrám -miesto, ktoré mali navštevovať, kde mali Boha uctievať, aby čo najviac prebývali v Božej prítomnosti.

Ako je to možné, že o niekoľko storočí hovorí Boh prostredníctvom proroka takéto nepochopiteľné a poburujúce slová?

Načo mi množstvo vašich obetí? Kto vás žiadal, aby ste sa chodili ukazovať predo mnou.
Neznášam neprávosť rovnako ako vaše slávnostné zhromaždenia.
Vaše sviatky z tej duše nenávidím.
Vystierate ruky ku mne a ja si zakrývam oči pred vami.
Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam.

Z akého dôvodu Boh hovorí takéto slová? Na prvý pohľad akoby si protirečil.

Chybu však  treba opäť hľadať v nás ľuďoch. V našich postojoch a v ľudských srdciach. Boh v dejinách zachraňoval národ Izraelský, a tento národ mohol spoznať Božiu lásku, milosť a vernosť. V každom čase hľadá Boh vzťah s človekom. Bohoslužba, sviatky, obete – to všetko malo budovať vzťah. Ale v skutočnosti čo sa z toho stalo? Mŕtve náboženstvo, namiesto vzťahu, namiesto lásky a dôvery zostali len chladné ceremónie a obrady. Boli určite pompézne  honosné, ale Bohu ohavné.

Ohavné preto, že sa stratilo to veľké a hlavné prikázanie – milovať Boha celým srdcom… a blížneho ako seba samého.

Verše: 16 – 17. Keď človek nevidí veľkosť Božieho odpustenia a Jeho lásky, nie je schopný milovať druhých. Namiesto lásky k Bohu zostávajú len mŕtve ceremónie, namiesto lásky k blížnym – zostáva zahľadenosť do seba, sebectvo, neprávosť a pýcha. Namiesto modlitby, ktorá mala byť úprimným rozhovorom s Bohom, vyliatím svojho srdca pred Bohom, ako to nachádzame napríklad v žalmoch, sa modlitba stala len mechanickým verklikovaním slov, ktoré ľudia považovali za dôležitý znak zbožnosti.

Boh im musel adresovať tieto tvrdé slová, aby pochopili ako veľmi sú mimo.

A myslíte, že to väčšina pochopila, že zobrali Izaiášove slová vážne?  Vôbec nie!!! Božích poslov prenasledovali. Preto aj Pán Ježiš musel povedať svoje beda...beda pokrytci /doslovne herci/. Ktorí ste ako obielené hroby – zvonku krásni ale vo vnútri plní hniloby.

Toto je historická pravda o jednom výnimočnom národe. Tieto slová však znejú po niekoľkých tisícročiach nie náhodou aj nám.

Aj dnes sa dá prejsť cirk. rokom chladne a formálne, bez Božieho dotyku. Aj dnes sa dá skrývať za formalizmus. Preto je tento adventný čas vhodným časom, aby sme skúmali svoje srdcia, postoje a vieru. Z  Božej strany sa toho veľa nezmenilo: Boh nás volá do vzťahu. My  k tomu všetkému poznáme Pána Boha omnoho dôvernejšie ako Izrael. A to vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi. Boh nás volá k vzťahu – ako mu dnes odpovieme? Mnohokrát možno odpovedáme formálnymi modlitbami a vyznaniami.

Verím, že Pán Boh sa nezmenil a chce aj nám dnes povedať: Dieťa moje, o jedno Ťa prosím - neskrývaj sa za formálne kresťanstvo.

Mnohokrát si myslíme, že Pán Boh by to neprežil bez našich bohoslužieb, vyznaní a piesní. Máme pocit, že On nás potrebuje a svojimi duchovnými výkonmi mu robíme službu.

Boh hovorí niečo iné. Kto vám kázal šliapať po chrámových nádvoriach??? Formálne navštevovať bohoslužby. Boh nepotrebuje, aby sme tu raz týždenne zohriali kostolné lavice.

On nám ponúka seba, pretože vie, že bez Neho sme stratení – naveky stratení. Preto prichádza úplne blízko k nám a v Ježišovi Kristovi za nás všetko vytrpí. Vie, že bez Neho nemáme v duchovnom boji šancu. Bez Neho svoj život prehráme.

Môžeme byť bohatí, úspešní, talentovaní. Bez Neho svoj život stratíme.

Keď k nám znejú z Božej strany tvrdé slová, tak nie preto, aby  sme boli zdeptaní. Pán Boh popri tvrdej pravde má vždy pripravené východisko(VERŠ 18b).

V prípade, že sa nebudeme pred Bohom prikrášľovať a zakrývať svoje viny, Boh nás chce očistiť. Jeho obeť má moc a vplyv, aby očistila a vybielila to, čo je v našom živote špinavé a krikľavé. Ak sme sa pristihli pri formalizme, vystúpme z neho – Pán Boh nám ponúka vzťah. Toto všetko môžeme prežiť aj dnes pri Pánovom stole.

Toto je Božia výzva k nám na začiatku cirkevného roka. Amen!

David Bázlik – zborový farár
   

späť