ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
21.3.2008 - Veľký piatok

Text: Lk 23, 44-49, Pašiové Služby

Milí bratia a sestry,


Kedykoľvek dochádza k nezvyklým prírodným úkazom a udalostiam, ľudia pociťujú neistotu. A práve tá naša neistota nás usvedčuje akí sme malí a aký veľký je náš Boh. Toto poznanie našej malosti a Božej veľkosti v nás vyvoláva vedomie viny. A my to môžeme prežívať práve v tento deň, vo Veľký piatok, v ktorom si pripomíname smrť Božieho Syna na potupnom dreve kríža Golgoty.


V dnešný deň by sme mali byť srdcom i mysľou, citom i vôľou upretí k jednému bodu, ku krížu Krista. Veď smrť Pána Ježiša neoslovila aby ľudí stojacich na Golgote, ale jeho smrť oslovuje i nás dnes. Možno tak ako oslovila vtedy ich: „A všetky zástupy, ktoré sa zbehli na to divadlo, keď sme videli, čo sa stalo, bili sa v prsia a tak sa vracali domov.“

Pre zástupy to bolo divadlo, ktoré na vrchu Golgota videli na vlastné oči. Všetky popravy, ktoré sa diali počas celých dejín ľudstva boli akýmisi divadlami pre ľudí. Ale táto poprava na Golgote bola nadmieru zvláštna. Lukáš píše: „A bolo už okolo šiestej hodiny“, to znamená podľa nášho času okolo dvanástej na obed. „Tma nastala po celej zemi..., slnko sa zatmelo a chrámová opona sa roztrhla na dvoje...“ Matúš dodáva: „...zem sa triasla, skaly pukali, hroby sa otvárali....“ Pre Židov, ktorí sa pripravovali na pokojnú Veľkú noc, to bolo naozaj divadlo. No nebolo to divadlo pre pobavenie, ale divadlo hrôzy, strachu. Najmä vtedy, keď spoznali, že tými slovami, ktoré kričali pred Pilátom: „Ukrižuj Ho!“ Spoznali, že práve týmito slovami odsúdili nevinného človeka, dokonca nevinného Syna svojho Boha. A práve preto tak reagovali ako reagovali: „bili sa v prsia a tak sa vracali domov.“

My bratia a sestry sme nestáli na Golgote, pod nami sa netriasla zem, my sme nekričali: Ukrižuj. Ale práve tak ako tí ľudia v Jeruzaleme, aj my sme odsúdili Ježiša. Odsúdili sme ho a pribili na kríž, svojimi vinami, myšlienkami, slovami a činmi. A bolo ich mnoho, nie jeden ale mnoho klincov sme vbili do Ježišových rúk a nôh. A preto nielen kvôli tým židom, ale i kvôli nám tiekla krv Ježiša po dreve kríža, po Jeho tvári, keď koruna z tŕnia lemovala Jeho čelo. To kvôli nám i našim hriechom musel Pán Ježiš zvolať silným hlasom: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.

Predstavme si, že aj my stojíme na Golgotskom vrchu, hľadíme na Krista a vidíme Jeho bolesť. Nielen bolesť tela, ale aj bolesť duše. Pozeráme na Neho a vidíme ako trpí – kvôli nám. Odišli by sme inak ako tí židia vtedy z Golgoty? Bili by sme sa do pŕs a tak odchádzali odtiaľ? Dá sa odísť aj inak. So slzami nad sebou a so slovami: Ďakujem, Ježiši.

Kríž postavili na Golgote!
Jediná cesta ku slobode
Sú ruky Pána, Jeho kríž.
Jediná cesta ku slobode
Je utrpenie Kráľa neba,
Čo za nás hriešnych vydal seba.

Brat a sestra, či to pochopíš? Amen.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok