ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
13.4.2008 - 3. nedeľa po Veľkej noci

Kázňový text: 1. Tes 1, 6-8

Včera  bol v Pribyline seniorálny konvent LOS, na ktorom si vždy vypočujeme v seniorskej správe zhodnotenie duchovného života zborov  seniorátu. Úvod seniorskej správy nebol veľmi optimistický – sestra seniorka prečítala zopár štatistických čísel.

Napr. o tom, že tento seniorát stratil za posledných 50 rokov 10 000 členov, a čo sa týka rastu cirkvi, sme spomedzi ostatných cirkví na poslednom mieste. Mne osobne sa to nepočúvalo veľmi dobre a nedokázal som sa utešiť ani  pripomenutím pravdy, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita. Tieto čísla naozaj z časti vyjadrujú realitu, že niekde uprostred života cirkvi robíme chybu a zabúdame na niečo kľúčové.


Tieto prečítané slová apoštola Pavla sú takmer opakom našej seniorskej kňazskej správy – sú naopak veľkým povzbudením. Sú svedectvom o tom, že misia, rast cikvi môže fungovať  veľmi prirodzene.  Rast a život cirkvi nie je až tak závislý od originálnych foriem a spôsobov ani od politických a ekonomických okolností. Platí však to, že len život rodí ďalší život - to je zákonitosť biologická aj duchovná. V Tesalonikách žili duchovným životom a plodili nový život. A to tak, že:

1.Stali sa napodobňovateľmi  apoštolov a tým aj Pána Ježiša Krista
2.Tým sa aj oni sami stali vzorom(typom) pre iných
3.Ich viera takýmto spôsobom  prenikla do ostatných končín, takže apoštoli nemuseli tak veľa kázať a svedčiť. Život kresťanov bol veľavravným svedectvom pre neveriacich.

Nie vždy potrebujeme v dnešnom svete, ktorý nazývame postmoderný, vymyslieť novú relevantnú formu zvestovania evanjelia – dokonca niekedy netreba ani hovoriť – to sa nám farárom až zle počúva. Či bude cirkev rásť nie závislé až tak veľmi od toho, čo dnes na kazateľni poviem, ale od toho ako budeme my všetci už zajtra žiť svoj kresťanský život.

Je užitočné hľadať nové formy, organizovať podujatia, ktoré môžu ľudí zastaviť a priviesť bližšie k Bohu a do cirkvi, ale určite robme najskôr to, čo veriaci v Tesalonikách. Žime pravdivo a dôsledne náš kresťanský život. Prinesie to ovocie.

My sa mnohokrát tak húževnato snažíme pritiahnuť hľadajúcich a vzdialených novými formami do kostola. A keď ich tam dostaneme,  často nám nezostane dosť energie k tomu, aby sme im  dali to, čo potrebujú a hľadajú. Príklad kresťanského života, ktorý je tou dobrou alternatívou pre život. A oni potom mnohokrát sklamaní odchádzajú. To, čo  ľudí priťahuje je duchovný život v praxi, pozitívny vzor  pre život.
       
Keď Pavol hovorí o tom, že kresťania v Tesalonikách sa stali VZOROM, použil  v gréčtine slovo – Typos, ktorý znamená predlohu alebo odliatok. Kresťania sa stali predlohou pre ostatných.
V automobilovom priemysle poznáme slovo prototyp. Je to model, ktorý je prvým – je originálom. Keď tento prototyp  konštruktéri a výrobcovia vyskúšajú a zapáči sa im, rozhodnú sa pre sériovú výrobu.

Nechcem tým povedať, že našim cieľom je vyrábať sériových kresťanov, ale to, že AK náš životný príklad – ak naša alternatíva pre život nebude zaujímavá, nebudú ju iní nasledovať. A hoci dotiahneme ľudí do kostolov, zhromaždení a mládeží, oni sa postupne  stratia.

Bolo to pred niekoľkými storočiami, keď sa kráľ Edward I. rozhodol, že všetko zlato a striebro v jeho krajine musí byť pred tým, než bude ponúknuté na predaj,  preverené a schválené skúsenými majstrami. A tak všetci remeselníci, ktorí spracúvali drahé kovy boli povinný priniesť svoj tovar na určené miesto, kde boli výrobky preverené.

Ak tovar pri preskúmaní obstál, mohol byť ďalej predávaný. Takýto tovar dostal zvláštnu pečať, ktorá potvrdzovala dobrú kvalitu tovaru. Túto pečať nazvali puncom. Zlaté výrobky ho majú dodnes.   


Pomocou puncu sa dá veľmi ľahko rozlíšiť kvalitné zlato od nekvalitného. Nielen zlato je opatrené puncom aj kresťania majú a mali by mať punc. Čo je tým puncom? Je to kresťanský život, ovocie Ducha. Čítame si o ňom v liste  Gal 5,22. Nie je to krása chvál, ani krásny kostol a v ňom zaujímavý program, ale autentický kresťanský život, ktorý môže byť tou pozitívnou alternatívou pre život.

Tak ako je v predaji stále množstvo nekvalitného zlata bez puncu, podobne je množstvo ľudí, ktorí sa síce nazývajú kresťanmi , ale  punc – značka kvality im chýba. Pavol o tomto type kresťanov hovorí takto: budú sa  síce tváriť pobožne, ale silu pobožnosti budú svojimi skutkami popierať. (2.Tim 3,5).  To je dôvod, preto často nefunguje to, o čom čítame v liste Tesalonickým. Preto tak často konštatujeme v našich správach a štatistikách úbytok a minimálny rast.


Rozmýšľajme, ako je to s nami, kde by nás v tejto chvíli zaradil ten nebeský majster? Dnes je medzi nami  a pred Ním nie je nič skryté. On je ten, ktorý skúma kvalitu?

Vložme sa dnes v pokání do Jeho rúk. On dokáže urobiť s našimi životmi urobiť to, čo my nikdy nedokážeme. Duch Svätý koná dielo v nás – On nás nahreje a tak môžeme byť Bohom formovaní. Duch Svätý nám potom vtláča ten punc kresťanského života. Dajme Bohu možnosť, aby toto dielo v nás konal, aby sme neboli tým nekvalitným zlatom, alebo dokonca falzifikátom kresťana. Ale tým kvalitným kovom - prototypom a dobrým vzorom, skrze ktorý budú mnohí  pritiahnutí do blízkosti Pána Ježiša Krista. Amen!   

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok