ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
24.8.2008 - 14. nedeľa po sv. Trojici

Piesne: 316, 466, 203, 625, A - 60

Kázňový text: Všetko je dovolené, ale nie všetko prospešné. Všetko je dovolené, ale nie všetko buduje.  24 Nech nikto nehľadá, čo jemu prospeje, ale čo prospeje inému.  25 Všetko, čo sa predáva v jatkách, jedzte a na nič sa nevypytujte pre svedomie.  26 Lebo: Pánova je zem aj to, čo ju napĺňa.  27 Ak vás niekto z neveriacich volá, a chcete ísť, všetko, čo vám predložia, jedzte a na nič sa nevypytujte pre svedomie!  28 Ale ak vám niekto povie: Toto je modlám obetované! nejedzte kvôli tomu, čo vás na to upozornil, ale kvôli svedomiu.  29 Nehovorím o vašom svedomí, ale o svedomí toho druhého, lebo prečo má svedomie iného súdiť moju slobodu?  30 Keď ja s vďakou požívam niečo, prečo ma niekto má tupiť pre to, za čo ja ďakujem? 31 Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu! 1.Kor 10, 23-33

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Apoštol Pavol hovorí o probléme, ktorý musíme riešiť každý z nás, či sme kresťan alebo nekresťan. Čo so slobodou? Ako ďaleko vo svojej slobode môžem zájsť?

Boh nám dal úžasný dar, slobodu v rozhodovaní. Samozrejme nie vždy si ten potenciál slobody vieme uvedomiť a radovať sa z neho. Napríklad, keď ráno o šiestej vstanete a musíte ísť do práce alebo školy, vtedy slobodu veľmi nevnímame. Máme skôr pocit, že náš život je predurčený určitými koľajami, v ktorých sa musíme pohybovať. V skutočnosti však máme obrovský balík slobody.

Slobodne si môžeme vybrať školu a zamestnanie,  je len na nás akého partnera si zvolíme. Je len na nás akých priateľov si vyberieme a  s kým budeme tráviť svoj čas.

Sloboda je niečo, v čom sa podobáme Bohu. Sloboda je časťou Božieho obrazu v nás. Veď Boh je absolútne slobodný. On sa v svojej slobode  rozhodol stvoriť náš svet, slobodne sa rozhodol stať sa človekom. Slobodne sa rozhodol urobiť veci, ktoré vôbec urobiť nemusel. Nemusel nám dať ani dar slobodnej vôle. To všetko však urobil preto,že nás v slobode miluje. A chce, aby sme aj my mohli milovať. Aj my k tomu potrebujeme slobodu.

Láska bez slobody neexistuje a nie je láskou. Boh chce, aby sloboda bola aj našou výbavou. Hoci vedel, že tým spôsobíme veľa problémov a budeme počas celých dejín zápasiť s otázkou: Ako mám narábať so svojou slobodou? Sloboda vždy bola pre človeka problémovým miestom. Celými dejinami sa tiahne boj za slobodu na jednej strane, ale aj túžba zotročiť a obrať druhého o jeho slobodu na strane druhej. To, ako používame svoju slobodu, robí náš život na jednej strane pekným a zaujímavým a na druhej strane prináša mnoho konfliktov.

Chcem vám predstaviť dvoch mladých ľudí. Prvým z nich je Katka. Sebavedomé mladé dievča, ktorá má svoj štýl vo vystupovaní aj v obliekaní. Je to na prvý pohľad vidno (piercing, extravagantné oblečenie). Napriek tomu, že vie, čo od nej rodičia a učitelia očakávajú, ona sama si určuje svoj smer. Chce byť sama sebou. Má túžbu robiť veci po svojom a robiť to, čo považuje za správne. Chce si žiť svoj život  a nechce brať stále ohľad na to, čo od nej očakáva jej okolie.  Je typom, ktorý môžeme nazvať pozitívnym rebelom.

Tým druhým je Roman. Citlivý a empatický mladý muž, obľúbený v rodine aj medzi svojimi priateľmi. Vie sa vcítiť do situácie druhých, preto je obľúbený ako priateľ aj spoločník. Snaží sa, aby nevyvolal zbytočné konflikty a tak radšej vyhovie svojim rodičom, učiteľom aj priateľom. Aj on má svoje vízie a vie čo v živote chce, čo sa mu páči a čo je správne, ale často urobí to, o čo ho žiada jeho okolie. Robí veci o ktorých vie, že druhí ich od neho očakávajú. Nechce svojimi rozhodnutiami ublížiť druhým ľuďom. Ktorá postava vám je bližšia, s ktorou by ste sa skôr stotožnili?

Možno teraz čakáte, že vám poviem,  kto z tých dvoch má pravdu – koho životný štýl je lepší. To však neurobím, pretože sa to ani nedá. Tieto dve postavy sú ako dva brehy, medzi ktorými sa pohybujeme aj my v rôznych situáciách. Je to spôsob ako žijeme, ako ideme za svojimi cieľmi a ako tvoríme vzťahy.

Pavol vo svojom liste rieši jeden zvláštny problém, ktorý sa pre nás zdá až exotický. V pohanskom veľkomeste Korint, kde žil aj zbor kresťanov bolo bežné, že na trhu ste kúpili mäso, ktoré bolo zo zvieraťa, ktoré bolo obetované na pohanskom oltári.  Problém nebol v tom, že by bolo zdravotne závadné, ako občas v našich hypermarketoch, ale ako sa s tým vysporiada svedomie.

Niektorí kresťania to vyriešili slobodne ako Pavol:  Nelámte si hlavu s tým odkiaľ je to mäso. Veď predsa celý vesmír aj zem so všetkým, čo je na nej sú Božie, a tak s vďakou môžeme prijímať  aj toto jedlo ako Boží dar.    

Mnohí s tým však mali problém. Povedali: ak to bolo obetované modlám a my to vieme, nemali by sme to jesť. Preto Pavol vedomý si svojej slobody, ale aj zodpovednosti za svedomie druhého hovorí toto: Ak ťa tvoj brat upozorní na to, že konkrétne mäso bolo na pohanskom oltári a viete, že by sa to dotklo jeho svedomia, nejedzte to. Nie kvôli sebe, ale kvôli svedomiu toho druhého.

Tieto problémy sa nám zdajú dosť vzdialené, my totiž žijeme inými. Ale v princípe  mnohokrát riešime podobné veci. Jednou oblasťou, ktorá spôsobuje  v cirkvi konflikty je napríklad hudba. Keď v 93. roku vyšiel nový spevník zdvihla sa vlna nespokojnosti. počuli sme hovoriť: Prečo zmenili tie staré dobré nápevy, ktoré sme spievali od mladosti, ktoré spievali už naši rodičia a starí rodičia? A kto to videl v kostole tak rýchlo spievať?

Chcem sa dnes s vami podeliť o jeden problém, ktorý sme pred pár rokmi riešili na východnom Slovensku v Gelnici. Pred niekoľkými rokmi začala fungovať mládežnícka kapela. Tvorili ju dve gitary, basová gitara, klávesy, bicie a flauta. Hudba, ktorú hrali bol kresťanský pop. Nazývame ju aj gospelová hudba. Mládežníci hrali na niekoľkých hudobných večeroch určených pre verejnosť a na mládežníckych festivaloch. Problém vznikol, keď niekoľko krát zahrali na domácich Službách Božích.

Oni síce hrali s radosťou, s nasadením a úprimne spievali Bohu na chválu, ale vyslúžili si skôr kritiku a napomenutie. Táto hudba bola totiž hlasnejšia a odlišná od tej, na ktorú sú  ľudia v kostole zvyknutí. Aj hudobné nástroje neboli typicky sakrálne. Hoci vieme, že v Žalme 150 sme vyzývaní, aby sme Pána Boha chválili: harfou, gitarou, bubnom, strunami aj píšťalou, pre mnohých bratov a sestry bola táto hudba neodmysliteľne spojená s pódiami, diskotékami a  s ľuďmi, ktorí sú od Boha na míle vzdialení. A tak tvrdili, že takáto hudba do kostola nepatrí, alebo aspoň nie v takom prevedení.

Problém podobný korintskému. Teda podobnosť nie náhodná. V Gelnici nešlo o mäso obetované modlám, ale o hudbu, ktorá pôvodne nemala s oslavou Boha veľa spoločného.

Vráťme sa teraz ku tým dvom mladým ľuďom, ktorých sme si pred chvíľou predstavili - ku Katke a Romanovi. Ako by problém riešila Katka? Možno by povedala: Hudba nie je ani dobrá ani zlá, podobne ako umenie nie je ani kresťanské ani nekresťanské. Záleží len na tom, aký obsah tomu dáme. Ak oslavuje Boha, tak je to v poriadku a do kostola sa to hodí. Ak sa vám milí bratia a sestry nepáči, tak si počas hudby  dajte štuple do uší. Takto by možno zareagovala Katka.

Čo by povedal Roman? Riešenie sa predsa musí nájsť. Niečo sa dá urobiť s hlasitosťou hudby, nie všetky nástroje musia v kostole hrať. A možno bude lepšie ak bude táto kapela hrať len na podujatiach venovaných mládeži. Veď predsa chceme, aby sme mali radosť z oslavy Boha všetci. Ktorý z tých postojov je lepší to už nechám na vás.

Chcem však na záver povedať slová, ktoré povedal jeden múdry muž, vedený Božím Duchom - apoštol Pavol: Boh nám dal slobodu, aby sme sa z nej mohli radovať, mohli sme ho v slobode oslavovať. Ale rovnako chce, aby si v svojej slobode nevzali radosť druhým, aby sme druhých zámerne nezraňovali a nepohoršovali.

A to sa dá len jedným spôsobom: aby jeden z hlavných cieľov bolo dobro a prospech ostatných.
Milí brat a sestra, pri všetkom si polož otázku: Oslavujem svojim konaním Boha? Konal by tak Ježiš, ak by bol na mojom mieste?

Nech nás Duch Boží vedie, keď budeme hľadať odpovede na tieto otázky.  Amen! 

David Bázlik – zborový farár
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok