ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
14.12.2008 - 3. nedeľa adventná

Piesne: 21, 454, 4, 20, A - 4
Epištolický text: Filipským 3, 17-21
Kázňový text: Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci; v mnohej trpezlivosti, súženiach, nedostatkoch, úzkostiach, ranách, väzeniach, nepokojoch, námahách, bdeniach, pôstoch, čistote, známosti, zhovievavosti, dobrote, Duchu Svätom, nepokryteckej láske, slove pravdy, moci Božej, zbroji spravodlivosti napravo aj naľavo, sláve aj potupe, zlej i dobrej povesti; ako zvodcovia, a predsa pravdiví; ako neznámi, a predsa dobre známi; ako umierajúci, a ajhľa, žijeme; ako karhaní, a predsa neumorení; ako smutní, ale vždy veselí; ako chudobní, a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci. 2. Kor 6, 4-10

Drahé sestry a bratia!

Existujú niektoré cirkevné aj štátne sviatky, na ktoré ľudia zvyknú zabudnúť. Toto však neplatí o Vianociach. Vianoce nemôže nikto prehliadnuť. Média robia masívnu reklamnú kampaň Vianociam i výrobkom,  ktoré s Vianocami súvisia. Vŕtajú do nášho svedomia s výzvou, aby sme  vzhľadom na blížiace sa Vianoce  so sebou aj svojou peňaženkou niečo konečne urobili.

Neviem, či ste si to všimli, ale deti si tento rok  namiesto vianočných piesní  pospevujú reklamné popevky. Napríklad:  Vianoce heja-hou, internet beriem so sebou... Keď si všímam deti, ktoré si komerciu od Vianoc oddeliť nevedia, rozmýšľam nad tým, či sa im táto reklamná liturgia v ich hlavičkách navždy nespojí s Vianocami ich detstva. Neviem, či je to dobré, alebo zlé, ale taká je adventná realita.

Mám dojem, že toto adventné obdobie a Vianoce sú už dávno kúpené obchodníkmi,  ale čo je ešte horšie, že práve v tomto období predávame aj svoju skutočnú identitu  a posúvame sa viac do pozície spotrebiteľov a zákazníkov ako do pozície Božích detí.
     
Je to tak, že v každej situácii máme svoju identitu. Identita - znamená to,  kým sme a za koho sa v danej situácii považujeme.

Napríklad: Ak sedíme v čakárni u lekára, sme v tej chvíli pacientmi a podľa toho sa správame. Ak sme v škole, alebo na nejakom kurze, sme žiakmi a podľa toho sa aj chováme. V tomto prípade nie je rozhodujúci vek, ale pozícia a situácia v akej sa nachádzame.

Ak stojíme v rade pred pokladňou v nákupnom  alebo v zákazníckom centre sme zákazníkmi a podľa toho sa aj správame. Zákazník má právo byť nespokojný, nahnevaný, občas i arogantný a nevšímavý voči ostatným zákazníkom. Aj taká je v tomto predvianočnom období  naša identita.
 
Ale pýtajme sa: Je dobré, aby som sa väčšinu času pohyboval v roli spotrebiteľa a zákazníka? Nemali by sme si predovšetkým v adventnom čase viac ako inokedy uvedomovať, že som Božím dieťaťom, že som objektom Božieho záujmu a nielen zákazníkom? Žiaľ predvianočný zhon nám pripomína viac to, čo máme a môžeme si dovoliť, než to, kým skutočne v Božích očiach sme.

Zabúdame na našu skutočnú identitu. Pavol nám ju však v tom dnešnom epištolickom texte pripomenul, keď hovorí: Naša otčina je v nebesiach... Sme deťmi Otca, ktorý prebýva v nebesiach, kde je aj naša skutočná vlasť. Ako kresťania sme skutočne zvláštnymi jedincami. Sme nebešťania s prechodným bydliskom na Zemi.

Pán Ježiš vyjadruje túto našu dvojakosť  vo svojej modlitbe za nás /J 17,15/: Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
Pavol to tiež svojsky vyjadruje v tom dnešnom prečítanom texte.

Hovorí, že bez ohľadu na okolnosti v ktorých sa nachádza,  bez ohľadu na to, za koho ho druhí považujú a čo si o ňom myslia, on vie kým skutočne je v Kristovi. Pavlove vyjadrenia sú plné paradoxov:

...ako zvodcovia a predsa pravdiví, ako neznámi a predsa dobre známi; ako umierajúci a hľa žijeme; ako káraní a predsa neumorení; ako smutní ale vždy veselí; ako chudobní a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci a predsa všetko v moci majúci.

Tieto výroky sú tak protichodné, ako je protichodný pohľad  sveta v porovnaní s Božím pohľadom na človaka. Tam, kde sa kresťan svetu javí ako smutný, tam Pán Boh vidí vnútornú radosť. Tam, kde svet vidí človeka ako stratového kvôli svojej službe, tam Boh vidí duchovného boháča. Kresťan je naozaj takýmto „čudným jedincom“. Vo svete tiesnený a predsa triumfujúci. Pavol hovorí: Každý deň sa nad nami vznáša smrť, ale nikdy sme nežili plnšie a zmysluplnejšie!
Na jednej strane sme ako kresťania často nepovšimnutí ľuďmi okolo nás, a predsa sme pod drobnohľadom spoločnosti.

Do cirkvi obvykle vstupovala chudobnejšia vrstva. Preto mnohí majú aj dnes pocit, že cirkev im nemá čo ponúknuť. Pavol hovorí: Na prvý pohľad sme chudobní a predsa rozdávame poklady nesmiernej ceny, ktorými môžeme druhých obohatiť.

K našej kresťanskej identite by malo patriť aj zdravé kresťanské sebavedomie, ktoré sa odvíja nie od toho, čo a koľko máme, ale kým sme v Kristovi  a čo nám Boh daroval. Dnes, v tretiu adventnú nedeľu si pripomíname toho zvláštneho a pokorného muža púšte, pozemského pútnika s nebeským životným štýlom - Jána Krstiteľa.

Tento muž nemal žiaden majetok, a napriek tomu sa nepovažoval za chudobného. Ľudia vyhľadávali jeho spoločnosť, pretože cítili, že ním môžu byť obohatení. On vedel, že má od Boha hodnotu, ktorou môže obohatiť druhých ľudí - slovo pravdy a realitu nového života.  

Pavol hovorí: Nemáme nič a predsa nám všetko patrí. Na inom mieste hovorí: Ten, ktorý neušetril svojho jediného syna, ako by nám s ním nedaroval všetko? Nenechajme si, bratia a sestry, v tomto predvianočnom čase vziať našu pravú identitu, ktorú sme prijali od Boha. Nevymeňme tento drahý poklad za trblietavé pozlátko.

Pripomínajme ľuďom ten najväčší dar adventu a Vianoc -  Ježiša Krista. Aj to, že sa narodil ako  dieťa, ako syn človeka, aby sme  my ľudia, zúfalo hľadajúci svoju hodnotu, mohli seba vidieť nie ako nás vidí tento svet, ale akí sme v Božích očiach. Aby sme svoju hodnotu nemuseli hľadať vo veciach, ktorými sa obklopujeme, ale mohli sme svoju identitu nájsť v Božom náručí. Amen!

David Bázlik - zborový farár
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok