ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2008
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
31.12.2008 - Starý rok

Piesne: 355, 67, 439, A - 20 a 24
Kázňový text: 41 Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom.  42 Lebo hladný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť;  43 prišiel som ako cudzinec, a neprijali ste ma; bol som nemocný a vo väzení, a nenavštívili ste ma.  44 Vtedy odvetia aj títo: Pane, kedy sme Ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca alebo nahého, alebo nemocného alebo vo väzení, a neposlúžili sme Ti?  45 Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! Mat 25, 41-45

Milí bratia a sestry! Aj keď slová čas, hodiny, minúty a sekundy používame v každodennej konverzácii pomerne často, predsa si plynutie času v bežné dni neuvedomujeme tak reálne ako v posledný deň roka.

Keď hovorí Biblia o čase, používa na to v gréčtine dve slová. Tým prvým je grécke slovko CHRONOS. Na mieste, kde je použité toto slovo je reč o čase ako plynúcej veličine, idúcou z minulosti do budúcnosti naprieč dejinami rovnakou rýchlosťou. Chronos  je ako budík, ktorý na začiatku dejín Boh natiahol a dodnes tiká.

Táto veličina nám spôsobuje bolenie hlavy a rôzne druhy  problémov. Nevieme s ňou totiž hospodáriť. Vo svojej konverzácii hovoríme o čase, asi najčastejšie v spojení: Nemám čas! Pri tom si však neuvedomujeme, že nehovoríme celkom pravdu. Kým totiž žijeme, čas ešte stále máme. Skôr je to  tak, že nemáme čas pre určitú činnosť, ku ktorej sme druhými vyzývaní. Nemáme čas ísť na návštevu, nemáme čas rozprávať sa s inými ľuďmi, nemáme čas vypočuť alebo pomôcť.

Sú chvíle, keď s časom mrháme. V priestore a čase  za nami zostávajú hodiny i  dni, ktoré zívajú prázdnotou. Na druhej strane sú v našom živote  chvíle, ktoré sme prepchali  rôznymi činnosťami, ale  najdôležitejšie a zmysluplné veci nám unikli. Chceme toho toľko urobiť a stihnúť bez toho, aby sme si položili otázku, čo je naozaj zmysluplné.
   
Doktor Anthony Campolo urobil sociologickú štúdiu v ktorej päťdesiatim ľuďom starším ako 95 rokov položil otázku: Keby ste mali svoj život žiť ešte raz, čo by ste urobili inak? Starčekovia a starenky na túto otázku odpovedali rôzne, predsa však sa opakovali tri odpovede viac ako ostatné a tie určili výsledok štúdie.

Boli to tieto:
- viac by som nad všetkým premýšľal
- viac by som riskoval, a teda prijal by som výzvy, ktorých som sa zľakol
- urobil by som viac vecí, ktoré by tu zostali aj po mojej smrti(mnohí mali na mysli vzťahy, ktoré zanedbali kvôli práci)

Nie je teda dôležité, koľko sme toho v tomto roku stihli, ale či to, čo sme urobili, bolo zmysluplné.

Druhé slovíčko, ktoré označuje v gréčtine čas je KAIROS. Označuje výnimočné okamihy, alebo príležitosti v živote človeka. Čas určený pre konkrétnu  vec. Čas, ktorý môže byť naplnený výnimočným obsahom, čas pre zmeny v našom živote, ktorý sa už nemusí opakovať.

Keď Pán Ježiš zaplakal nad Jeruzalemom a opisuje jeho zničenie slovami: a zrovnajú ťa so zemou aj tvoje deti, pretože si nepoznalo čas, tvojho navštívenia, keď sa  k tebe Boh sklonil. Je tu  použité slovo KAIROS - na označenie príležitosti, ktorá sa už nebude opakovať.  Keď apoštol Pavol hovorí/2. K 6,2/: Teraz je čas veľmi príhodný, teraz je deň spasenia, používa slovo kairos. Keď vyzýva /v Ef 5, 16/,  aby sme vykupovali čas, pretože dni sú zlé, opäť používa slovo KAIROS.
   
Myslím, že všetci ako tu sedíme, by sme vedeli vymenovať zopár svojich neopakovateľných a kľúčových okamihov v roku 2008, teda niekoľko svojich kairosov, ktoré nám Pán Boh daroval, aby nás v rôznych oblastiach niečomu naučil, alebo posunul náš život dopredu.

Bol to možno okamih dôležitého rozhodnutia, ktorý ovplyvnil smer alebo kvalitu nášho života, úspech, ktorý nás priviedol k väčšej vďačnosti voči ľuďom aj Bohu. Možno to bol dôležitý rozhovor a možno i čas neúspechu, ktorý bol zase  príležitosťou klásť si bolestivé, ale zároveň ozdravujúce otázky.
   
Kairos je čas daný nám k tomu, aby sme ho využili k naplneniu Božej vôle. Na prvý pohľad sa to zdá byť nezvládnuteľný celoživotný rébus - spoznať s konkrétnom čase, čo Pán Boh od nás čaká.

Apoštol Pavol  nám však hovorí, že to nie je až také zložité. Hovorí, že Pán Boh pre nás pripravil situácie a skutky, ktoré by mali byť nami vykonané. Ale to nie je všetko. On nás uspôsobil, teda vybavil k tomu, aby sme si ich vedeli všimnúť a mohli sme sa v tých chvíľach správne zachovať a pripravené skutky aj  vykonať.
   
Na nás zostala už len jediná vec - rozhodnúť sa to vykonať. Pozrime sa teraz do nášho textu - je to úryvok zo známeho Ježišovho podobenstva.  Má názov o poslednom súde, ale mohli  by sme ho s kľudom nazvať aj podobenstvo o využitých a nevyužitých príležitostiach.

Je tu rozhovor Pána Ježiša so skupinou ľudí. Spolu rozprávajú o konkrétnych situáciách, ktoré nevyužili k službe druhým a tým aj Jemu samému.
Rozmýšľali ste už, prečo to neurobili?

Že by si tých hladných, alebo osamelých a núdznych ľudí nevšimli? To asi sotva. Pán Boh nám daroval oči i uši, aby sme nimi svoje okolie vnímali.

Skôr je pravdepodobný scenár, ktorý zažívame aj my v našom v živote, keď vidíme potreby druhých:
- Nezdá sa nám to dôležité, často máme aj inú, v tej chvíli dôležitejšiu činnosť.
- Inokedy nám zabráni lenivosť.
- Mnohokrát sa nám zdá, že nemáme dobré podmienky k tomu, aby sme druhým poslúžili, pretože sami potrebujeme  v inej oblasti pomoc. Hovoríme si: najprv sa musím dobre cítiť, až potom som schopný urobiť niečo pre Pána Boha a ľudí.

Teddy Roosevelt kedysi povedal, že 90% užitočnej práce človek urobí, keď mu nie je veľmi dobre alebo keď sa mu nechce. Väčšinu významných vecí na svete urobili  ľudia, ktorí boli buď príliš zamestnaní, alebo príliš chorí.

Bratia a sestry, ak to povieme inými slovami, v živote bude len veľmi málo chvíľ, kedy budeme môcť povedať, že sú vhodné podmienky a vhodný čas na to, aby som si napr.: vzal Božie slovo a čítal ho, aby som strávil čas s Bohom na modlitbách, alebo aby som pomohol  a poslúžil druhému. Ideálny čas na tieto druhy činností sa málokedy nájde. Pán Boh nám však daroval svojho Ducha, teda dal nám výbavu k tomu, aby sme tie dôležité okamžiky - KAIROSY -  zaregistrovali a využili. Modlime sa, aby sme boli pripravení aj ochotní ich v roku 2009 využiť.

Skúsme dnes rok 2008 ohodnotiť vo svetle  slov  Ježišovho podobenstva. Pýtajme sa: ako som využil kairos - príležitosti dané od Pána mne osobne? 
 
A rozmýšľajme aj nad tým, či dnešný Silvester, nie je mojím  kairosom daným mi od Pána, aby som prehodnotil svoje postoje  aj reakcie k Nemu i k ľuďom! Amen!

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok