ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
8.2.2009 - nedeľa Deviatnik

Piesne: 209, 233, 237, 628  A - 86
Kázňový text: 29 Len čo vyšli zo synagógy, prišli s Jakubom a Jánom do domu Šimonovho a Ondrejovho. 30 Šimonova testiná ležala v horúčke, a hneď Mu povedali o nej. 31 (Ježiš) pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zodvihol. Horúčka jej prestala a ona im posluhovala. Mk 1, 29-39

Milí bratia a sestry!

Choroba je okolnosť, ktorá často proti našej vôli  zmení kvalitu nášho života. Niekedy na pár dní,  týždňov,  ale veľa krát aj na dlhé obdobie, neraz dokonca na celý život. Aj teraz sa nachádzame v chrípkovom období, kedy „obyčajná chrípka“ dokáže aktívneho človeka vyradiť z normálneho života a položiť do postele na niekoľko dní. Jedna malá zlúčenina  dokáže preprogramovať celý organizmus, a nebyť obranných mechanizmov, ktoré do nášho tela Boh vložil, tento maličký vírus by naše telo zničil. Z tohto pohľadu je aj obyčajná chrípka udalosťou, v ktorej nám ide o život.

Mojou úlohou dnes však nie je vás strašiť chrípkovými vírusmi, ale poukázať na Toho, ktorý rieši aj také praktické veci ľudského života, ako je napríklad choroba. Na Ježiša Krista, ktorý má vo svojej moci  makrosvet – vesmír,  rovnako ako aj každú bunku nášho tela. Dnešná biblická stať predstavuje Ježiša ako veľmi všímavého a praktického človeka, ktorý o Božej moci nielen rozpráva, ale v tejto moci aj koná a rieši bežné problémy obyčajných ľudí, akými je aj choroba.

Ak by sme čítali celú kapitolu, dočítali by sme sa o  celej škále  chorôb a neduhov, v četne posadnutosti zlými duchmi, ktoré Ježiš riešil. V prečítanom odseku máme spomenutú  horúčku u Petrovej svokry, z ktorej ju Ježiš uzdravuje. V súvislosti s touto udalosťou uzdravenia som počul  aj jedno neštandardné vysvetlenie toho, prečo Peter 3x zaprel Pána Ježiša. Vraj preto, že mu uzdravil testinú.

Ale poďme teraz k veci. Čítali sme, že  po tom, ako Ježiš vychádza zo synagógy, vstupuje do domu Petra a Ondreja, do domácnosti, v ktorej sa nachádza aj Petrova testiná. Táto  ležala v horúčke. Keďže vtedy pisatelia evanjelií o chorobách veľké vedomosti nemali, a o vírusoch ani nechyrovali, viac sa o diagnóze Petrovej testinej nedozvedáme. Ak sa však pozrieme na tento príbeh aj vo svetle vtedajších zvyklostí a kontextu doby, niečo sa predsa dozvieme.

V tejto domácnosti čosi nehrá. Pre nás nie je  asi ničím čudné, že táto žena bývala u svojho zaťa. No pre Palestínca tej doby to bolo dosť neobvyklé. Čosi tam nebolo v poriadku. Petrova svokra  mala pravdepodobne väčší problém, než len obyčajnú horúčku.

Čo to bolo? Pravidlom bolo, že žena sa po svadbe vždy presťahovala do domu manželovej rodiny. Naopak ženích vždy zostával žiť so svojim otcom. Tým sa samozrejme nemyslí, že žili v jednej izbe. V otcovej domácnosti mali synovia so svojimi manželkami vyhradené svoje vlastné miesto.

V oriente bolo tiež pravidlom, že žena potrebovala v každej etape svojho života ochrancu v podobe muža. Žena bola bez muža ničím. Pred sobášom bol jej ochrancom  otec (a bratia). Po sobáši manžel a synovia. Ak by jej manžel zomrel, starostlivosť prechádza na synov. Ak by  zomreli aj jej  synovia, žena sa musela vrátiť k svojej pôvodnej rodine, ktorá by sa o ňu postarala. Takýto stav bol považovaný na blízkom východe za veľmi potupný, za horší než akákoľvek choroba.

Vdovami takéhoto údelu sa vo vtedajšej Palestíne pohŕdalo, lebo ich údel bol vraj znakom toho, že Boh sa od nich odvrátil. Na základe tejto interpretácie sa k nim ľudia potom aj správali. (Ak sa Boh od nich odvrátil, prečo by sme sa, teda, mali o ne starať my?)

Petrova svokra bola uzdravená z niečoho omnoho komplikovanejšieho, než bola jej horúčka. Bola viac chorá na inú nemoc, a to na stratu hodnoty a zmyslu života, ktorá ju deptala. To, že žila v dome svojho zaťa, znamenalo nielen to, že nemala už manžela, ani syna. Ale, že nemala ani rodinu, ku ktorej by sa mohla vrátiť. Ak by mala, bola by to určite urobila. Musela teda v tejto situácii poníženosti ostať u zaťa a tak mu byť  na obtiaž. Tým, že teraz bola chorá, už bola celkom znemožnená, cítila, že mu je len na  príťaž.

Pán Ježiš tým, že si ju všimol a k nej sa sklonil, uzdravuje nielen fyzickú chorobu, ale zároveň ju uzdravuje z toho všetkého, čo ju deptalo.

Aj dnes zvykneme hovoriť: „Lekár lieči, Boh uzdravuje!" Týmto príslovím vyjadrujeme jednoduchý fakt, že zdravie, či uzdravenie je komplexná vec.  Ak Ježiš uzdravuje, tak  nielen vonkajšie choroby, ale vždy  aj vnútornú príčinu choroby. Napokon  aj lekári a odborníci, ktorí sa zaoberajú ľudským zdravím dnes často hovoria o tom, že niektoré druhy chorôb sa omnoho častejšie vyskytujú u ľudí, ktorí sú nešťastný, vnútorne rozorvaný, teda vnútorne chorí. Často lekári úspešne vyliečia aj ťažkú chorobu človeka, ale jeho vnútorná nemoc / pocit rozorvanosti a prázdnoty/ tá veľakrát zostáva.

My všetci potrebujeme aj Božie uzdravenie nášho života, uzdravenie našich zranení, nenaplnených túžob, našej prázdnoty, úzkosti a depresií. Okrem pozemských lekárov, všetci potrebujeme aj Božie uzdravenie.

Jedna z charakteristík Ježišovej služby je, že ľuďom, ktorých uzdravuje, vracia nielen fyzické zdravie, ale im aj umožní vrátiť sa do pôvodného spoločenského postavenia, na miesto, aké mali v spoločnosti pred tým, než ochoreli. Teda lieči ľudí komplexne. Malomocní, ktorí boli prehlásení za zdravých, sa vracajú do svojho spoločenstva, z ktorého boli kvôli chorobe vylúčení.

V dnešnom evanjeliu Ježiš chytí Petrovu svokru za ruku a pomôže jej postaviť sa, doslova ju dvíha. Toto slovo zároveň vyjadruje to,  čo pre ňu vykonal. Ježiš Petrovu svokru zdvihol z jej poníženia a potupy.

To, že Petrova svokra Ježišovi a jeho učeníkom okamžite posluhovala svedčí o tom, že Ježiš ju naozaj uzdravil. Je dosť silná na to, aby znova zaujala svoj status a mohla normálne fungovať v dome. Ježiš jej životu vrátil zmysel. Táto epizóda nás upriamuje smerom k otázke, ako to je s naším zdravím, kedy je človek úplne naozaj zdravý!?

Milý brat, milá sestra, ak momentálne máš telesné zdravie, rozmýšľaj, či nepotrebuješ aj uzdravenie duchovné?

Alebo naopak, je možné, že aj napriek tomu, že vás trápi nejaká  fyzická choroba, ste v skutočnosti zdravší, ako mnohí, ktorí sú navonok v dobrej kondícii, ale niečo podstatné im chýba - duchovné uzdravenie – uzdravenie vzťahu s Bohom so sebou samým i s ľuďmi...

Ak si uvedomujete, čo je tou vašou vnútornou nemocou, ktorá potrebuje byť uzdravená, neváhajte prísť ku Kristovi. Pre Neho  žiadna nemoc nie je neliečiteľná.

Možno máte vo svojom okolí niekoho, kto sa vnútorne trápi, apoštol Jakub nám radí, aby sme si navzájom vyznávali svoje hriechy a modlili sa jeden za druhého, aby sme mohli byť uzdravení. Bez ohľadu na to,  v akej situácii sa nachádzame, nech nás aj to dnešné slovo nasmeruje ku Kristovi, ktorému žiadna naša nemoc nie je ľahostajná. Amen!

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok