ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
29.3.2009 - Smrtná nedeľa

Kázňový text: 1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď kráľ Cidkija poslal k nemu Pašchúra, syna Malkijovho, a kňaza Cefanju, syna Maaseju, s odkazom: 2 Dopýtajte sa Hospodina ohľadne nás, lebo babylonský kráľ Nebúkadnecar vedie vojnu proti nám; azda Hospodin naloží s nami podľa svojich doterajších zázračných skutkov, a on odtiahne od nás.

3 Nato im Jeremiáš povedal: Takto povedzte Cidkijovi: 4 Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Ajhľa, obrátim zbrane, ktoré máte v ruke a ktorými bojujete proti babylonskému kráľovi a proti Chaldejcom, ktorí vás obliehajú z vonkajšej strany hradieb, a uvediem ich húfom do tohto mesta.

5 Ja sám budem bojovať proti vám s vystretou rukou a mocným ramenom, s hnevom, zlosťou a veľkou prchkosťou. 6 A pobijem obyvateľov tohto mesta, ľudí i zvieratá; pomrú na veľký mor. 7 Potom - znie výrok Hospodinov - vydám judského kráľa Cidkiju, jeho sluhov i ľud, aj tých, ktorí prežijú v tomto meste mor, meč a hlad, do rúk babylonského kráľa Nebúkadnecara a do rúk nepriateľov, ktorí im siahajú na život. Pobije ich ostrím meča bez ľútosti, súcitu a bez milosrdenstva. Jer 21, 1-10


Milí bratia a drahé sestry v Kristu!

Tie slová, ktoré sme si práve prečítali znejú  ako poplašná správa, ktorá nás má vystrašiť. Podobne sa v poslednom období na internetových stránkach objavili správy o tom, že podľa istých indícii sa blíži koniec sveta. V roku 2012 sa totiž končí kalendár Mayskej civilizácie a aj to nasvedčuje tomu, že dejiny nebudú ďalej pokračovať. Možno ste si aj vy prečítali viaceré scenáre, ako sa to má stať. Ak si  však spomenieme na Ježišové slová „o tom dni nevie nikto“ a tiež na množstvo dátumov, ktoré mali byť koncom, môžeme sa pousmiať a s kľudom si vydýchnuť.

Čo sa týka prečítanej správy pre Jeruzalem, táto správa nebola ľudskou špekuláciou, ale Božie slovo do konkrétnej situácie. A ako to už s Božím slovom býva, hoci môže vyzerať nepravdepodobne, býva pravdivé.

Toto proroctvo bolo odpoveďou na otázku izraelského kráľa Cidkiju. Kráľ posiela posla s otázkou : dopýtajže sa Hospodina ohľadom nás, lebo...

…azda naloží s nami Hospodin podľa doterajších zázračných skutkov. A všetko dobre dopadne.

Odpoveď je veľmi jednoznačná, tvrdá až šokujúca. Boh odpovedá: Ja budem bojovať proti vám, svoju prchkosť obrátim na vás…

Pre Kráľa a Jeruzalem bola odpoveď nepochopiteľná.  Bolo nepredstaviteľné, že by sa Boh obrátil proti svojmu mestu. V Jeruzaleme bol veľkolepý Šalamúnov chrám. Tento chrám bol zárukou Božej prítomnosti.

Kto by bojoval proti Jeruzalemu, bojoval by aj proti Bohu. História 6. storočia pred Kristom však týmto slovám dáva za pravdu.

Historici píšu, že keď Babylončania prenikli múrmi Jeruzalema a tiahli na chrám, tak mnohí z  izraelitov ešte stále verili, že vo chvíli, keď pôjdu na jeruzalemský chrám, vtedy Boh zasiahne so svojou mocou. Ale nič sa nestalo, Boh nezasiahol. Jeruzalem bol porazený a chrám zničený. Až vtedy si pravdepodobne so všetkou vážnosťou uvedomili Jeremiášove slová.
    
Pre izraelský národ to vyzeralo, akoby ich Boh bol  podrazil a zradil. Tak boli zaslepení, že nevideli to, že to boli oni, ktorí prví odišli od Hospodina, ktorí Ním opovrhli. Pretože Ho nebrali vážne, nemilovali a nehľadali Jeho vôľu. Boží zákon si prispôsobovali a  prekrúcali…  Boh preto odvrátil svoju tvár a dokonca sa postavil na stranu ich nepriateľa.

Boh im spolu s Jeruzalemom zbúral aj ich falošnú istotu. ISTOTU, v ktorej hrdo hovorili:  sme potomkovia Abraháma, Izáka a Jákoba, veľkého proroka Mojžiša, kráľa Dávida a Šalamúna. Bola to však falošná istota.
    
Drahé sestra a bratia, pozrime sa na svoje istoty, na ktorých staviame v duchovnom živote. Aj my zvykneme hovoriť: Patrím do cirkvi,  bol som v nej pokrstený, konfirmovaný i sobášený. Aj keď to môže byť  pekné  svedectvo vernosti svojej cirkvi, ak je to však všetko, čo môžeme povedať o svojom duchovnom živote, o svojom vzťahu s Pánom Bohom, je to málo. Ak sme sa  uspokojili s formálnou príslušnosťou k cirkvi, buďme pripravení, že skôr, či neskôr nám Pán Boh túto našu falošnú istotu zbúra, ako to spravil Izraelu.

Aj izraeliti sa upínali na Jeruzalem, odvolávali sa na ich Boha, ale v skutočnosti ho nectili, nestáli o Neho. Zostali verní sebe a svojej falošnej istote. Už Luther učil, že formálna príslušnosť k cirkvi nie je samospasiteľná. Boh, aby im zbúral túto istotu, obrátil sa sám proti Jeruzalemu.
    
Ak prejdeme asi šesť storočí ďalej, nájdeme tam v niečom podobnú situáciu. Na golgotskom kríži zomiera Ježiš. Opustený Bohom aj ľuďmi. Učeníci sa z ďaleka prizerajú. Aj oni prežívajú obrovský šok. Ich majster, Boží Syn, o ktorého moci sa mali možnosť presvedčiť – ten zomiera ako zločinec – je pribitý o drevo na kríži. Učeníci a mnohí ďalší takéto niečo vonkoncom nečakali.. Teraz počúvajú posmech na Ježišovu adresu.

Učeníci do poslednej chvíle čakajú, že Boh zasiahne. Podobne ako kedysi Židia v Jeruzaleme, keď kráľ Nebukadnecar vtrhol do Jeruzalema. Ale nič z toho, čo čakali, sa neudialo. Ježiš plný bolesti vykríkne „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil!“ a zomiera. Bože, prečo si nás opustil – to bol výkrik mnohých Židov, keď sa pozerali na horiaci chrám. V obidvoch prípadoch to bol Boží súd nad hriechom. Na druhej strane s obrovským rozdielom – Ježiš bol bez hriechu a predsa Boh na Neho vylial prchkosť a svoj súd. Dôvod, prečo sa tak stalo asi všetci poznáme. Môj a tvoj hriech. V starej zmluve je viackrát predstavovaný izraelský národ, ako SYN.

AJ Ježiš Kristus bol pravým a skutočným Božím Synom. On – nevinný prežíva skutočnú smrť – nie smrť, ktorá je vykúpením z bolesti, ale tú strašnú smrť, v ktorej by sme boli my navždy opustení Bohom. Na Neho boli položené hriechy človeka a na ňom boli potrestané. To je pravda, ktorú by sme mali mať v pôste namaľovanú pred očami. Tento ukrižovaný Ježiš je v našom hriechu našou jedinou istotou.

V našom texte je výzva k opusteniu Jeruzalema. Opustiť mesto znamenalo záchranu života. Bratia a sestry, je to obraz aj pre náš život. Opusťme „ náš Jeruzalem“, to miesto falošných istôt. Poddajme sa Bohu, a Jemu odovzdajme svoj život. Amen!

Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok