ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2009
Úvod
História
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
7.6.2009 - 1. slávnosť Svätého Ducha

Piesne: 165, 177, 169, 175, A 42
Kázňový text: Rim 8, 29

Milí bratia a drahé sestry!

Chcem sa poďakovať spevokolu za dnešnú službu, za ktorou je samozrejme veľa hodín driny a zároveň vám chcem o našom  spevokole aj niečo prezradiť.

O každom spevokole platí, že ak chce spevokol kvalitne spievať, sú k tomu potrebné dve veci:
-  aby každý jednotlivec mal zvládnutý svoj hlas
- aby každý sledoval a podriaďoval sa dirigentovi, ktorý spevokol vedie, ovplyvňuje tempo i dynamiku spevu.

Myslím si, že sme dnes dobre spievali, a to práve preto, že sme obe tieto oblasti zvládli. Ale nie vždy je tomu tak. Nezriedka sa stáva, že skúšame trpezlivosť našej sestry dirigentky tým, že ju ignorujeme a ona sa vtedy márne snaží s nami pohnúť. Hovorím to dnes aj preto, že aj cirkev je ako spevokol. Každý, kto do nej patrí by mal Ježiša Krista nielen sledovať, ale riadiť sa Jeho vôľou a pokynmi.

Tak ako dirigent formuje spev spevokolu, tak chce Kristus formovať náš osobný život i život cirkvi. Veľmi často sa v cirkvi  stáva to, čo sa stáva i nám na spevokole. Ignorujeme dirigenta. A tak namiesto krásnej harmónie a jednotného tempa sme často svedkami rozladeného a kostrbaté spoločenstva.
   
Dovoľme preto aj dnes, aby nás ten Nebeský Dirigent cez svoje slovo a Ducha formoval a mohli sme ho oslavovať krásnou piesňou.

Vypočujeme si teraz odsek z listu apoštola Pavla Rímskym z 8. kap. 29. verš. Hneď v prvej kapitole knihy Genezis sa dozvedáme, že sme boli stvorení na Boží obraz. Veľa krát sme to už počuli,  a napriek tomu vždy nám to dodáva dávku hrdosti. Treba  tiež povedať aj to, že mnohí si nevedia predstaviť, čo to konkrétne znamená, a čo si máme pod týmto obrazom predstaviť.

Trochu viacej tomu rozumieme, keď z Božieho sova počúvame:  Ježiš Kristus je obrazom neviditeľného Boha. Ježiš  je dokonalým Božím obrazom - ako dokonalé zrkadlo odráža Boží obraz – Boží charakter. Ak hovoríme o Božom obraze v nás, viac ako  o vonkajší obraz, ide o  to, čo je vo vnútri – naše postoje a konanie.

Boh nám dáva Ducha svätého, aby sme sa aj my podobali Jeho synovi a teda Bohu samotnému. Sme určení k tomu,  aby sme mali podobný charakter, ako Ježiš. A je len jediný spôsob ako byť podobný Kristovi -  prijať jeho Ducha. Ono sa to dobre počúva i rozpráva, ale realita je mnohokrát taká, že i neveriace okolie  vidí rozpor medzi slovami a konaním kresťanov.
   
Kresťania sú niekedy nazývaní druhotriednymi hercami, ktorí v nedeľu niečo odohrajú, ale ich život sa točí okolo iných veci  - nie okolo Boha. Ježiš to nazýva  pokrytectvom. Žiaľ niekedy nie sú ďaleko od pravdy.  Namiesto toho, aby sme svoj život otvorili Bohu a dovolili Jemu, aby v nás kraľoval, namiesto toho sa snažíme napodobňovať, kopírovať kresťanské správanie Ježišových nasledovníkov.

Chcem vám  povedať jednu historku, ktorá sa traduje o zoologickej záhrade v Edimburgu. Bolo to v čase ekonomickej krízy, keď v tejto zoo zomrela gorila. Bolo to na začiatku sezóny. O pár dní neskôr sa prišiel jeden nezamestnaný muž spýtať na prácu. Riaditeľ mu veľmi stručne oznámil, že prácu pre neho nemajú. Ale ako dobrý manažér si po chvíli uvedomil, že niečo by sa predsa našlo. A tak odchádzajúceho muža zastavil a povedal mu: Jedna možnosť by tu predsa bola, môžete robiť gorilu. Potom, čo mu riaditeľ vysvetlil jeho úlohu, mladý muž, ktorý veľa možností nemal, súhlasil. Zoo bude mať gorilu a on prácu.

Riaditeľ mu zohnal aj gorilí kostým. Mladý muž sa postupne naučil chodiť i správať sa ako gorila. Jedného dňa, keď sa jedna skupina detí približovala k jeho klietke zhostil sa z nasadením svojej úlohy. Vyskočil na húpačku, ktorú v klietke mal poriadne sa rozhúpal. počas húpania sa snažil meniť pozície, ako to opice majú vo zvyku. V jednej chvíli sa mu šmykla ruka a milí gorilí muž preletel do vedľajšej klietky. Tam si  práve po obedňajšej sieste pretieral oči lev. Keď si mladý muž v opičom kostýme uvedomil svoju zúfalú situáciu, začal kričať o pomoc. V tom začul tlmený hlas, ktorý k nemu prichádzal od ležiaceho leva. Ten hlas mu hovoril: Buď už ticho, inak obaja prídeme o prácu!

Neviem povedať, či sa ten príbeh skutočne stal, alebo sa rozpráva ako ilustrácia škótskej  šetrnosti. Bez ohľadu na to, ako to naozaj bolo, táto historka nás vedie k jednoduchej otázke: Čo robí gorilu gorilou a taktiež sa dnes môžeme spýtať, čo robí  kresťana kresťanom? Sú to naučené spôsoby správania a rečí? Je to nedeľné doobedie? Ako vyzeráme po ostatné dni?

Hoci máme naučené mnohé kresťanské pózy a frázy, často nám chýba  Boží Duch, ktorý by nás zvnútra menil. A tak sa z nás stávajú lepší a inokedy horší kresťanskí herci. Napr. keď sa modlíme Otče náš, uvedomíme si, že my pravými synmi nie sme, pretože hoci sa modlíme – nech sa stane Tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi - pravdou je, že naša vôľa nie je zajedno s Otcom. Naopak, robíme, čo sa nám chce a čo je pre nás výhodné. Sme kôpkou pochybností, strachu, žiadostí, žiarlivostí a nadutosti. Byť podobní Ježišovi neznamená len vedieť jeho modlitbu, znamená to nechať sa naplniť tým istým Duchom, ktorý z Ježiša Krista urobil dokonalého človeka a konať Jeho vôľu.  Len tak sa z nás stanú autentický kresťania pred Bohom aj ľuďmi.

Chcem to priblížiť na jednom príklade: Keď som bol na vysokej škole, hral som v jednom kresťanskom hudobno-dramatickom súbore. Súčasťou koncertov boli aj dramatické scénky. Raz ma nahovorili, aby som hral aj v dramatickej skupine a to  zaľúbeného študenta, ktorý mal dávať svojej milej komplimenty. Na skúške bola z toho poriadna paródia. Doma pred zrkadlom som potom pracne cvičil svoju hereckú úlohu, ale aj  napriek tomu to nakoniec nebol žiaden herecký skvost.
   
Prišiel však čas, keď som sám prežíval náklonnosť a lásku k jednému dievčaťu - k mojej budúcej manželke. A treba povedať, že sám seba som nespoznával, kde sa vo mne  berú toľké poetické  slová. Tie som dovtedy vo svoje výbave nemal.

Rozdiel bol v tom, že to už nebola hra, ale niečo, čo vyvieralo zvnútra môjho srdca, a čo premieňalo aj moje vonkajšie  spôsoby. Ak budeme ako Kristovi nasledovníci iba kopírovať Ježišove spôsoby, málokto nás bude brať vážne. Je treba napodobniť Ježiša len v jednej veci a to v tom, ako sa On otváral pôsobeniu Božieho Ducha. Ako otváral svoje srdce v modlitbe svojmu Otcovi na osamelých miestach.

Nikdy sa nám nepodarí napodobniť Ježišovu dokonalosť. V najlepšom prípade sa staneme  len dobrými hercami. To však nie je Božia túžba s nami. On nás chce svojim  Duchom naplniť a inšpirovať, aby sme v našich každodenných situáciách  žili a konali tak, ako by konal On. Povedané biblickou rečou: On chce žiť v nás a skrze nás. Svojim Duchom chce zmeniť naše chovanie zvnútra, aby už nebolo pokrytectvom. Tak sa staneme  skutočne  podobnými Pánovi Ježišovi Kristovi a tiež použiteľní v Jeho cirkvi. Len tak dokážeme milovať ako on miloval.

Napokon je potrebné povedať, že aj keď Duch Boží prebýva v našom vnútri, zvyčajne sa zmeny v našom živote nedejú zo dňa na deň. Preto, milí brat, sestra, nebuď sklamaný, že zmeny v našom živote idú pomaly.  Kým žijeme na tomto svete, všetci sme polotovarom, na ktorom Boh stále pracuje. Preto dovoľme  Mu to.

Práca na našom charaktere tu na zemi nikdy nebude zavŕšená. Máme však zasľúbenie, ktoré hovorí: Vieme však, keď sa On zjaví, budeme mu podobní... Nech je to pre nás všetkých povzbudením aj napriek našej  terajšej nedokonalosti. Amen!

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok