ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
28.3.2010 - Kvetná nedeľa

Text: Mk 14, 26-31
Piesne: Pašie

Milí bratia a sestry v Kristu!

Dnes v mnohých kostoloch  a modlitebniach zaznievajú melódie a slová piesní. Pretože piesňou sa vieme tešiť, piesňou vieme plakať, piesňou vieme ďakovať i prosiť, vieme ňou oslavovať. Niektoré, ktoré dnes zazneli i v našom kostole spievalo už mnoho generácií pred nami. Tie isté melódie ako dnes zneli pred štyristo rokmi so slovami biblickej češtiny, ktorú si mnohí ešte pamätáme...
   
Aj učeníci s Ježišom spievali. Judáš odchádza, narúša rodinnú atmosféru večere. Pán Ježiš nerozpráva už ďalej o svojom zradcovi, nesťažuje sa  na to, čo ho čaká, ale urobí niečo v tej situácii pre nás zvláštne. Spieva. Spieva spolu so svojimi učeníkmi chválospev Bohu, ktorý sa spieva už storočia.  Podľa tradícií okrem iných židia spievajú 115 a 118 žalm. 
   
Zo súženia som vzýval Hospodina. Hospodin vyslyšal ma, keď mi uľavil.
Hospodin je pri mne, nebudem sa báť, čo mi urobí človek? Lepšie je utiekať sa k Hospodinu ako dúfať v človeka.
Milujeme Hospodina, lebo On počuje moje pokorné prosby.
Obkľúčili ma bolesti smrti a úzkosti hrobu sa ma zmocnili, utrápená bola moja duša.
Ale ja som vzýval meno Hospodinovo.
Bol som ubiedený, ale Boh mi pomohol. Lebo vytrhol moju dušu zo smrti.
Moja sila  a moja pieseň je Hospodin, On sa mi stal záchranou!
Nezomriem, ale žiť budem.
Potrestal ma, ale smrti ma nevydal.
Oslavovať ťa budem, lebo si ma vyslyšal a bol si mi spasením.
   
Pán Ježiš spieval. Spieval piesne a posilňoval si dušu. Nikto ten večer tak neprežíval ich slová ako On.
   
Nás veľakrát cesta utrpenia robí neschopnými spievať chválospevy. My obyčajne nevieme ísť do tej svojej Getsemane so spevom, na takej ceste strácame chuť i silu.
   
Ešte so známou melódiou v ušiach Pán Ježiš vykročí do tmavej noci so svojimi učeníkmi. Začína sa Via dolorosa – cesta utrpenia.

Možno aj vás napadla otázka: A prečo vlastne Ježiš neutiekol? Mohol si to namieriť rovno  cez Olivový vrch ďalej do Judska. Tam by sa ľahko stratil z dohľadu veľkňazovej stráži. Veď koľko kráľov pred ním našlo útočisko v judských vrchoch! Ježiš Nazaretský kráľ židovský to tak neurobil.
   
Hospodin je pri mne, nebudem sa báť, čo mi urobí človek? Bol som ubiedený, ale Boh mi pomohol, vytrhol moju dušu zo smrti... Kráča spolu s ostatnými na vrch. Musí byť verný svojmu poslaniu. Veď toto si želal, aby človek napriek všetkým svojim úzkostiam, sa spoliehal na Hospodina.
   
Keď vyšli na vrch, povedal im proroctvo: Všetci sa pohoršíte na mne, pretože je napísané: Biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce... Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley.

Zvláštna dohoda. Ježiš vie, že ho všetci opustia, že sa rozpŕchnu a predsa v jeho slovách cítiť ako sa spolieha na Hospodina, na Boha, ktorý vytrhuje dušu zo smrti. A uisťuje svojich priateľov: napriek tomu čo sa stane, uvidíme sa po mojom vzkriesení v Galiley.
   
Peter – Skala nechce veriť že by odpadli, že by sa rozpŕchli. A až príliš pyšne reaguje: Keby sa aj ostatní pohoršili, Pane, ja to nebudem, ja nie! Tak málo sa Peter poznal! Tak príliš precenil svoju silu!

Veď ešte pred chvíľou, tam u večere, si nebol nikto z nich až taký istý. A na Ježišove slová: jeden z vás ma zradí, sa všetci začali pýtať: Či som to ja Pane, Či som to ja? A zrazu si je Peter taký istý. A Petrom sa nechali strhnúť aj ostatní, že budú Ježišovi verní až na smrť.

Pán Ježiš nevedel len o zrade, ale vedel aj o zmätku a o strachu svojich jedenásti priateľov. Aj Petra, ktorého v tento večer oslovuje znovu starým menom: Šimon.

On vie aj o našom strachu  a zmätku. A vie aj to, že aj my chceme občas prekričať svoju neistotu a presvedčiť samých seba, že tú viu dolorosu zvládneme. Vie o tom. A je ochotný odpustiť nám tak ako Šimonovi, naše zlyhania.

Ale dnes je predsa niečo inak ako vtedy. Napriek tomu, že je päť dní pred veľkým piatkom, už je po vzkriesení. A preto, keď kráčame tou svojou cestou trápenia, náš Pán od nás očakáva dôveru, spoľahnutie sa na Neho, vo všetkom, očakáva odvahu a lásku v srdci, očakáva chválospev, aj keď sme na ceste problémov. Možno preto, aby sme v takých chvíľach - s piesňou v srdci vyšli aj my - na vrch - modliť sa. Amen.

Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok