ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
25.7.2010 - 8. nedeľa po Svätej Trojici

Kázňový text: 1M 39, 1-3

Milí bratia a sestry v Kristu!

Nezlomná odvaha – tak sa volá opis expedície Lewisa a Clarka, ktorí dva roky zápasili s hladom, únavou, nepriateľmi, chorobami a smrťou počas svojej cesty naprieč severnou Amerikou. Máj 1804, Lewis má 29 rokov a vydáva sa spolu s dôstojníkom Clarkom na dobrodružnú výpravu. Všetky ich informácie im hovorili, že ako náhle dosiahnu rozvodie, pol dňa prejdú k rieke Columbia a na nej sa bezpečne doplavia až do Tichého oceánu.....Ich výprava dosiahla pramene rieky Missouri. Už nemali ďaleko k tomu, aby sa stali hrdinami. Veď to najťažšie mali predsa za sebou. Mysleli si to.

Meriwether Lewis necháva zvyšok výpravy za sebou a vystupuje na útes, z ktorého mal vidieť na druhú stranu. Dúfal, že odtiaľ uvidí rieku Columbia, ktorá ich ponesie až k Tichému oceánu. Predstavte si ako sa cítil, keď namiesto toho, aby videl krásne údolie s korytom rieky, ako očakával, stal sa prvým ne-indiánom, ktorý vlastnými očami spočinul na majestátnych Skalnatých horách...

B a S, čo robíte vy, keď si myslíte, že najväčšie problémy sú už za vami a zrazu zistíte, že to bolo len zahrievacie kolo?

Lewisa sa vracia k výprave a rozmýšľa ako im podá tú správu.....Chlapci mám pre vás malé prekvapenie!...Prechod cez Skalnaté hory by bol býval vrcholným úspechom ich cesty. Bola to výzva, ktorá by z nich dostala úžasnú tvorivosť a vytrvalosť, vďaka nej by spoznali nádherné výhľady a zažili nezabudnuteľné spomienky. Keby zdolali Skalnaté hory, vedeli by, že môžu zdolať čokoľvek. Záznam z Clarkovho denníka potvrdzuje, že to nevzdali: Z decembra 1805 je tam napísané: Je to radosť, vidíme oceán! Ich úspech ocenil aj prezident Jefferson, ktorý o dva roky na to vymenoval Lewisa za guvernéra Luisiany a po ôsmich rokoch aj Clarka za guvernéra Missouri.

Najťažšie je to, že na tejto strane hôr toto nevieme, vzdávame to, pretože sme dúfali už len v pokojnú jazdu po prúde. Mysleli sme si, že tie najťažšie výstupy máme už za sebou a nečakáme ešte vyšší vrch...

V príbehu nášho života je to rovnaké. Striedajú sa dobré a zlé správy a my sa pýtame často samých seba ako sa to skončí? V každom príbehu je dôležitý posledný zvrat. Ak sa to skončí zlou správou, tak všetko dobré čo bolo, sa mení na frašku, ktorá vzbudila iba falošné nádeje. Ak sa to všetko skončí dobrou správou, príbeh je zachránený! Všetky zlé správy dokážem vidieť v inom svetle!

Príbehom o dobrých a zlých správach je aj príbeh Jozefa, syna Jákoba a Ráchel (mimochodom práve tento príbeh na nás čaká na tábore s deťmi, ktorý začíname už dnes večer!) Takže aj my dospelí budeme v obraze, čo čaká malých táborníkov.

Zlá správa, dobrá správa. Jozef je ockov miláčik – dobrá správa. Lenže jeho bratia ho nemôžu vystáť – zlá správa. Ocko mu daruje krásny pestrofarebný plášť, nie hocijaký s dlhými rukávmi – dobrá správa.

Jeho bratia mu ho roztrhajú, zmáčajú v krvi zvieraťa, predstierajú, že Jozef je mŕtvy a predajú ho do otroctva ďaleko od domova – zlá správa. Kúpi si ho Potifar, bohatý, nie príliš bystrý šéf faraónovej stráže, ktorý obľubuje voľný štýl riadenia, má Jozefa rád a tak sa z neho stane vysoký manažér  a končí ako generálny riaditeľ Potifarovej firmy, dnes by bol určite na predných stránkach popredných ekonomickým časopisov. Navyše z Jozefa vyrástol veľmi príťažlivý mladý muž, niečo ako (pre nás starších),Tom Cruis, len vyšší a krajší – dobrá správa. Páči sa Potifarovej manželke, ktorá sa ho pokúša zviesť – to je zlá správa.

Dobrá správa – Jozef odoláva. Ale žena zúri, klame svojho manžela a keďže Egypt v tom čase ešte nemal dobrú legislatívu na papyruse ohľadom obťažovania, Jozef je uvrhnutý do väzenia – to je veľmi zlá správa. Vo väzení stretáva faraónovho pohárnika, ochutnávača, vyloží mu sen, (Jozef je expert na sny), ktorý hovorí, že pohárnik bude prepustený a dojedná s ním, aby zariadil aj jeho prepustenie – to je vcelku dobrá správa. Ale pohárnik už na slobode na Jozefa zabúda a Jozef zostáva vo väzení ďalšie roky – to je dosť zlé....Ako sa to celé skončí, nemôžem prezradiť, ak by tu boli nejaké deti, ktoré sa chystajú na tábor, a vy sa záver dozviete v Biblii v 1M , v kapitolách 39 až 46.

Ale ja sa chcem vrátiť ešte na začiatok. Jozef sa vôbec nezamýšľal nad tým, či ho otec miluje. Veď mu daroval krásny plášť, dokonca s dlhými rukávmi. Mal skvelý život. Mohol sa dlhšie hrať ako jeho súrodenci, mohol byť dlhšie hore ako oni, nemusel tak veľa robiť ako jeho bratia a keď niečo vyviedol, prešlo mu to oveľa ľahšie ako im. Jednoducho bol otcov miláčik. Jeho plášť bol v rodine príčinou závisti, hnevu žiarlivosti.

Okrem toho mal aj veľmi čudné sny o snopoch a o vesmíre, z ktorých bolo jasné, že je a hlavne že raz by mal byť nad svojimi bratmi.

Mohol mať aspoň toľko rozumu, aby o nich nehovoril, ale rozhodol sa že, to nevydrží a musí im to povedať. :Raz bude slávny a dosiahne veľké veci!

To už je príliš pre jeho bratov, tí ho raz chytia na opustenom mieste, zoberú mu jeho krásny dar od otca, roztrhajú a namáčajú do krvi a Jozefa predajú okoloidúcej karaváne, ktorá ho odvlečie až do Egypta. A napriek týmto zlým okolnostiam, tejto búrke v jeho živote, napriek tomu, že toto nie je to o čom sníval a o čom sa mu snívalo, Skalnaté hory sú ešte len pred ním...

Keď sa život nevyvíja tak ako sme si to naplánovali, odhalí sa naše srdce, vykľuje sa náš charakter. Keď prežívame pokojnú hladinu a bezvetrie, môžeme si byť istí, že skôr či neskôr búrka príde – v manželstve, v rodine, v práci, v službe, v našich financiách, či v našom zdraví. A práve vtedy, keď tej búrke čelíme, objavujeme, čo je v nás a konáme rozhodnutia, ktoré ovplyvnia našu budúcnosť.

Jozef je otrokom, ďaleko od domova, odlúčený do svojho otca, zradený vlastnými bratmi, je obkolesený cudzincami, predali ho a kúpili a zasa predali a kúpili, jeho plášť  a jeho úžasný život sú už len spomienkou. Ale presne na mieste, kde Jozef zažíva búrku vo svojom živote, nájdeme pozoruhodný výrok aký kedy mohol byť vyslovený o človeku mimo domova, o zradenom otrokovi v cudzine: Hospodin bol s Jozefom.  Tento fakt a táto realita v jeho živote mu dala odvahu a sebadôveru. Mohol čeliť Skalnatým horám.! Aj keď toho veľa stratil, rodinu, lásku otca, domov, aj keď stratil slobodu, povedal si: Ja predsa nie som bezmocný!: Hospodin je so mnou.! A to že Hospoidn s Jozefom naozaj bol, nebol len jeho akýsi pocit, ako čítam v Biblie, všimol si to dokonca aj  pán Potifar.

Viera verí, že s Bohom nikdy nie som bezmocná obeť. Môj sen nemusí zomrieť, môžem sa tak ako Jozef  nevzdať. On mohol povedať: toto nie je to, čo som chcel, nebudem sa snažiť.

Ale nepovedal si to, nevzdal to a snažil sa svoju úlohu otroka robiť ako najlepšie vedel, a Potifar bol z neho celý paf! Jozef sa mu páčil, páčil sa mu Jozefov prístup k svojej situácii a urobil z neho manažéra svojho domu! Tým, že Jozef nerezignoval, dal do pohybu svoj potenciál, to čo bolo v ňom, mohlo vyrásť, napriek situácii! Jeho viera sa prehĺbila. Z vlastnej skúsenosti viem, že vzdať sa je ľahšie ako vytrvať.

Je pre mňa ľahšie dať si šľahačkový zákusok ako si dať jedno kolečko na bycykli, je pre mňa ľahšie v hneve vypochodovať z izby a buchnúť dverami ako zostať a hľadať riešenie konfliktu. Uvedomujem si, že rastiem vtedy, keď sa pred Skalnatými horami neotočím, keď sa rozhodnem zostať verná v situácii, ktorá sa mi nepáči a ktorej nerozumiem, vtedy keď to nevzdám po neúspechu. Vtedy zistím, že napriek všetkému, nie som v tom sama. Ale že je to so mnou tak ako s Jozefom,-  je so mnou Boh.

Stále to ale nie je koniec. Ešte príde v Jozefovom živote niekoľko zlých správ, ale uprostred  nich je tu stále tá známa veta: Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a v očiach správcu väzenia mu zaistil priazeň.

Nie sme bezmocní, aj v situácii, ktorá nie je v našich rukách. Je v rukách nášho Pána. On je s nami, on nám prejavuje milosť a zabezpečuje aj nemožné!

Hospodin nešetrí Jozefa od mnohých zlých správ a zlých vecí a často sa nám zdá, že ani nás príliš nešetrí, však? Ale máme istotu, že vo všetkom je s nami, aby sme v tých zlých správach našli zmysel. Pretože tak ako to bolo v Jozefovom príbehu, môže to byť aj v našom.

Skrze všetky tie zlé správy a situácie sa z rozmaznaného chlapčeka s so značkovými šatami stáva súcitný muž s odvahou a vytrvalosťou, poslušným srdom, ktorý nemá v očiach len seba, ale aj dobro iných.

Nakoniec vôbec nebolo na škodu, že Jozef strávil roky ako otrok, ako väzeň. Pretože len skrze túto Božiu školu mohol byť použitý Bohom. Ak zdoláme Skalnaté hory, naučia nás tomu, čo nás by nás nič iné nenaučilo. Keby Jozef doteraz ten plášť nosil, nikdy b y sa nedozvedel, čoho je schopný, keby nosil plášť, nikdy by nepochopil, že mať Hospodina úplne stačí, aj keď ste stratili všetko.

Keď bol doma, vôbec si nevšímal ako jeho grandiózne sny a jeho povýšené postavenie zle dopadá na jeho bratov. Všimol si to až vo väzení, keď pomáha spoluväzňom, pretože jeho problémy a trápenie mu dali oči súcitu, ktoré predtým nemal. Samozrejme, tým že pomohol spoluväzňovi, jeho situácia sa ešte nezlepšila. Stále musel zdolávať svoje Skalnaté hory.

Jeho ministerské kreslo hospodárstva v Egypte, jeho služba národu, jeho vplyv, jeho stretnutie s otcom a jeho zmierenie s bratmi, to všetko ležalo na druhej strane Skalnatých hôr. A to preto, že jeho príbeh bol súčasťou toho Božieho. A tak zostáva spýtať sa seba samých: Aký zmysel majú moje Skalnaté hory? Boh je s nami a odpoveď príde, ale mnohokrát až po rokoch ako to bolo v prípade Jozefa.

Ale predsa jedno vedieť môžeme: zmysel zdanlivo nezdolateľných vrchov v našom živote je: akým človekom sa stanem?! Pretože ani žiarliví bratia, ani nerozumní otcovia, ani nie príliš nechápaví šéfovia, ani potifarove manželky, ani zábudliví pohárnici, ani hrdí faraónovia, nemajú v moci náš charakter! Sú to naše vlastné rozhodnutia, v čase dobrých ale aj tých zlých správ.

Ak si uvedomím, že môj osobný príbeh je súčasťou príbehu môjho Pána Ježiša, tak mám istotu, že posledná správa je tá dobrá. Napriek tomu, že sa to vyvíjalo tiež veľmi zle, na tretí deň všetky zlé správy prehrali!

Od toho tretieho dňa, nemá žiadna zlá správa, ktorá nečakane vstúpi do vášho života, moc odlúčiť vás, od Hospodina, vášho Boha! Lebo príbeh človeka, je príbehom o dobrých a zlých správach.

A ak vytrváte v istote, že Boh je sa vami, dostanete sa na druhú stranu Skalnatých hôr a zbadáte nekonečný oceán. Amen.

Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok