ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
19.9.2010 - 16. nedeľa po Svätej Trojici

Text: Mt 10,29-31

Milí bratia a sestry v Pánovi!

Ako malé dievča až do puberty som každé prázdniny strávila týždeň u krstnej mamy, ktorá mala dvoch chlapcov, mojich bratrancov. Boli o pár rokov starší ako ja a keďže ma mali na starosti, brávali ma do spoločnosti ich priateľov a kamarátov.

Bol začiatok osemdesiatych rokov a raz večer sme išli von, ja s nimi. Stretli sme niekoľko mladých ľudí, chlapcov i dievčatá. Nikoho som nepoznala. Oni sa porozprávali, pozabávali a išli sme domov.

U nich doma som si vypočula zaujímavý rozhovor: „Mami vieš, kto je teraz tu? Prestav si Jožko je doma! Keby si vedela, čo nám rozprával, kde on všade chodí, kam všade cestuje a koľko musí trénovať, to by si neverila! A vieš koľko on už teraz zarába a že vraj asi ide do Kanady!“

Dozvedela som sa, že ten Jožko korčuluje, vraj celkom dobre a dokonca, že je to bratranec mojich bratrancov.

To leto to nebolo pre mňa nič zvláštne, ale... Prišla zima a ja som toho Jožka, ktorého som pred pár mesiacmi stretla vonku na dedine ako sa zabáva a rozpráva s mojimi bratrancami zrazu videla v televízii.

Začalo mi to byť podozrivé, v tej dobe byť v televízii nemohol byť hocikto. Začala som pociťovať akúsi formu trémy v žalúdku, že vlastne ja sa poznám s človekom, ktorý je v telke a dokonca sme aj rodina, keď je bratranec mojich bratrancov.

Onedlho vyhral bronzovú medailu na Olympiáde a stal sa majstrom Európy, dvakrát po sebe v 85tom a v 86tom roku. V celosvetovom rebríčku bol štvrtý. Jožko Sabovčík, ktorý ako prvý krasokorčuliar v histórii skočil na medzinárodnej súťaži štvoritý skok!.

Viete ako som sa cítila dôležitá!? Samozrejme, že v škole som spolužiakom vykladala, že ho poznám, že som sa s ním stretla a že sme rodina, skoro bratranci... Cítila som sa pred spolužiakmi a kamarátmi taká výnimočná.

Napriek tomu, že keď som ho stretla, ani som si ho veľmi nevšimla, napriek tomu, (to som sa dozvedela až na strednej), že nebol bratranec mojich bratrancov, ale ( a to je naozaj pravda) len môj strýko bol bratranec bratranca Jožkovho otca – tí moji bratranci ma fakt dostali. O rodine sa tu nedá ani hovoriť, taká rodina som aj s vami, ktorí sedíte v posledných troch radoch.
Ale ten pocit dôležitosti sa nedá opísať...

Myslím si, že pre každého človeka je dôležité byť dôležitý, niečo znamenať. Byť niečím výnimočný. Stretávam ľudí, najmä starých, ktorí sa boja, že keď odídu zo sveta, nikto si to nevšimne, možno preto, že si ich nikto nevšíma ani teraz, keď tu sú....

Trápi nás, keď niekto zabudne naše meno. Trápi nás, keď kolega alebo spolužiak je pochválený za to, na čom sme sa podieľali aj my, cítime sa zvláštne, keď sme v čakárni a sme len číslo v poradí.

A práve preto nielen deti, ale aj my dospelí žobroníme o pozornosť, žiadame o uznanie, zamiešavame do rozhovoru dôležitých ľudí, (v osemdesiatych rokoch napríklad Jožka Sabovčíka ), radi si píšeme pred menom a ak máme - aj za menom tituly, nosíme puš ap, tuningujeme si autá, nosíme na zuboch strojčeky a hodvábne šatky na krku.

Dokonca sme ochotní nosiť na zadnej časti džínsov značku a myslíme si, že tým sa naša bezvýznamnosť rozplynie!

Za polovicu výplaty sme ochotní si kúpiť značkovú vetrovku a postúpiť tak do spoločnosti tých výnimočnejších, mysliac si, že móda z nás urobí niečo viac!

Ale potom hrôza - des! Všimli ste si to aj vy! Už nie sú v móde dole rozšírené rifle, ale také aké som nosila, v 87dmom! Úzke a ešte užšie ako úzke. No a predsa nie sme včerajší!... že Rebeka... A verím, že onedlho sa vráti plesnivá móda z konca osemdesiatych rokov.

Chceme niečo znamenať! A tak ťaháme z histórie svojej rodiny významné mená, chválime sa známym svojho známeho, zbierame podpisy slávnych, ideme na deň otvorených dverí do televízie. Ak sme pri peniazoch založíme nadáciu, aby sme niečo znamenali, občas sa zíde aj nejaký titul, svojim deťom zanechávame nejaké dedičstvo, snáď si spomenú aj po našej smrti na dobrého otca a dobrú mamu.....na sebe nosíme značku.

Stanem sa takto konečne výnimočným človekom? Dnes k tebe prehovára aj Ježiš, tvoj Boh a vraví ti, že aj bez týchto vecí si výnimočným človekom a upokojuje ťa, že sa o tebe vie na najvyšších miestach, že nie si len číslo, pozná tvoje meno, napriek tomu, že nemáš vplyvných rodičov, si bohatým a vlastníš dedičstvo obrovskej hodnoty a ešte takú maličkosť: vie koľko máš vlasov na hlave.

Rozmýšľala som, čo by bolo menej významné než počet mojich vlasov! Veď je taký niekto, kto si ich počíta? Sledujeme pohyb na účte, benzín v nádrži, snáď ešte kilogramy, ale vlasy na hlave?

Nikto, dokonca ani ten, čo sa mu neodvratne zväčšuje plešina si nezaznamenáva počet vypadnutých vlasov denne. Upravujeme si ich, striháme, farbíme, točíme, češeme, ale.....nepočítame! Boh to robí: „Vy však, vraví Pán, máte aj všetky vlasy na hlave spočítané!“
Také vrabce! V časoch Pána Ježiša bol halier najmenšou mincou v obehu. Za jeden halier ste si mohli kúpiť dvoch vrabcov, Dokonca u Lukáša čítame, že za dva haliere ste si mohli kúpiť päť vrabcov! Aká výhodná akcia! Každý si mohol kúpiť vrabca, aj v akcii! Ale kto by ich chcel! Komu by načo boli!

A o každom tom vrabcovi na poli Boh vie! Koľko je tých polí vo svete a môj Boh vie o každom vrabcovi na nich, ani jeden z nich nezahynie bez vedomia nebeského Otca - hovorí Pán Ježiš.
A vy – my sme predsa viac ako mnoho vrabcov! Ako tá najlepšia vrabčia akcia! Boh vie koľko máš na hlave vlasov! Vie to dnes a bude to vedieť aj zajtra. Nemusíš sa báť, že nie si dôležitý... Pre neho si.

Viem, že potrebujeme, aby nám to niekto pripomenul. Pretože inak obavy z toho, že som veľká nula mi zničia život. Ak si napríklad človek, ktorého oslovila dobrá príležitosť v práci, vo chvíli mimoriadnej odvahy vyplníš prihlášku a zamestnávateľ ťa pozve na pohovor a v tvojej mysli to začne: Ja na nich určite neurobím dobrý dojem... budem tam vyzerať ako hlupák... opýtajú sa ma niečo, na čo nebudem vedieť odpovedať... tú prácu nedostanem... Asi naozaj porazíš sám seba!

Alebo si dievča, ktoré má úžasného chlapca a začneš uvažovať, že čo vlastne na tebe vidí, veď keď ťa spozná, určite sa s tebou rozíde... povieš si, že musíš nejako udržať jeho záujem a pozornosť a jediné, čo ťa napadne je dať mu svoje telo, pretože sa bojíš, že ďalšie rande už nebude... Staneš sa ženou akou si nikdy byť nechcela! Ak sa bojím, že nič neznamenám, dovedie ma to presne na miesto, kde som sa ocitnúť nechcela.

Nie som športový typ. Na základnej škole sme skákali cez kozu, stále pred rozbehom som si povedala... ja to nepreskočím... a viete, čo sa stalo?... nepreskočila som ju.

Ak sa necítime výnimočný, znamená to, že nesúhlasíme s Bohom, že kritizujeme jeho vkus, že spochybňujeme jeho rozhodnutia! Pretože podľa neho nie sme nepodarok, nech máme akýkoľvek handicap, nech sme akejkoľvek povahy, a akéhokoľvek temperamentu.

Podľa nášho Pána sme zručne utkaní, utvorení zázračne a obdivuhodne. Ak by sme dokázali spočítať jeho myšlienky o nás, bolo by ich viac ako zŕn piesku na morskom dne!

Prečo ťa Boh tak miluje! Z toho istého dôvodu ako maliar miluje svoj obraz, ako staviteľ svoju loď. Pretože si jeho nápad. A Boh má len dobré nápady. „Veď sme jeho umeleckým dielom, nanovo stvorení v Ježišovi Kristovi, aby sme konali dobré skutky schopnosťami, ktorými sme boli Ním obdarovaní už na začiatku, pred vekmi“( Ef 2,10)

Boh odkrýva tvoju krásu, aj tvoju iskru, ktorú si niekedy chceš zobrať sám. Pozerá na teba a vraví, že miluje tú výnimočnú osobu, ktorú vidí pred sebou. Nemusíš hrať tú hlúpu hru na dôležitého ako doteraz, máš niečo lepšie, niečo skutočné – otca a priateľa s veľmi dôležitým menom, pre ktorého si jedinečný! Nestačí to!? Amen.

Ilona Bázliková
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok