ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
24.10.2010 - 21. nedeľa po Svätej Trojici

Piesne: 188, 211, 232, 225, A - 58
Text: Lk 12, 16-21

Milí bratia a sestry v Kristu. Pravdepodobne v každej domácnosti sa nájde aspoň jedna spoločenská hra? Človeče, nehnevaj sa, pexeso, mikádo, kvartetá alebo monopoly.  Je príjemné si ich z času na čas zahrať so svojimi deťmi, vnúčatami, alebo súrodencami. Ja ich hrávam veľmi rád aj napriek tomu, že väčšinou prehrávam.

Pristavím sa na chvíľu pri „monopoloch“. V tejto hre hráč zbiera - skupuje domy, ulice, podniky a získava fiktívne peniaze. V prípade, že sa vám darí, dokážete sa s malým kapitálom dostať k slušným nehnuteľnostiam a peniazom. Tieto hry sú zaujímavé v tom, že človeku doprajú aspoň malú ochutnávku majetku a vplyvu, ktorý za normálnych okolností nemá.

Predstavme si situáciu, že za finančným poradcom príde elegantne oblečený pán s kufríkom. Potom, ako sa ho finančný poradca vo svojej kancelárii usadí a spýta sa, ako mu môže pomôcť, zákazník hrdo odpovie:

Potrebujem, aby ste mi pomohli investovať moje peniaze a zhodnotiť môj majetok. Vlastním 314 obchodných ulíc, 244 hlavných námestí a toľko železníc, že nimi  môžem obtočiť zemeguľu ako vlákno cievku.

Poradca  sa nedôverčivo pozrie na zákazníka a zdvorilo povie: To ste teda nahromadili slušné bohatstvo. To áno - odpovedá boháč. Poradca sa chce dozvedieť čo najviac, preto sa spýta: Máte pri sebe nejaké doklady a mapy, aby som  sa mohol pozrieť, čo sa s tým dá robiť a kde sa to všetko nachádza?

Na to boháč otvorí kufor a vysype z neho množstvo ružových hračkárskych bankoviek a malých plastových makiet budov a vláčikov pochádzajúcich zo spoločenskej hry -monopoly. Hrdo dodáva - som pripravený vám tento majetok zveriť. Nastal v mojom živote čas, aby som sa utiahol do ústrania a trochu aj oddychoval.

Mierne šokovaný poradca si  prekvapene obzerá všetky bezcenné papiere a rekvizity. Hovorí: Pane, vy si zo mňa uťahujete, však? Zákazník s vážnou tvárou odpovedá – ale vôbec nie. Chcem pre svoj majetok toho najlepšieho.  V tej chvíli finančného poradcu opustí všetka taktnosť a zvolá: Ste úplný blázon. Vaše peniaze nemajú žiadnu hodnotu. Mimo vašej hlúpej hry je to všetko úplne bezvýznamné. Je mi ľúto, ale prosím vás opusťte moju kanceláriu. Ste úplný blázon.

Poviete si, nepoužil na toho úbožiaka  prisilné slová? Ako sa to vezme. Rovnaké slová používa Boh na adresu tých, ktorí sa podobne správajú v reálnom živote. Za blázna Ježiš označil spomínaného farmára z príbehu a tým zároveň muža, ktorému príbeh rozpráva, ktorý sa snaží aj za pomoci Ježiša dostať podiel z dedičstva.

Je užitočné zistiť, prečo ich takto nazval? Z toho, čo o farmárovi vieme, svoj majetok nadobudol poctivo. Nečítame žiadnu zmienku o vykorisťovaní, podvodoch  alebo tunelovaní. Využil talenty, ktoré mu Boh dal a tvrdo pracoval na tom, aby mal úspech. Je to typ človeka, ktorý môže napísať knižný bestseller typu  „12  krokov, ako zbohatnúť“.

A napriek tomu ho Ježiš nazýva bláznom. Čo spravil tento šikovný  chlapík zle? Prečítajme si ešte raz ústrednú časť príbehu – monológ tohto šikovného investora:

Premýšľal teda a povedal si: Čo urobím? Lebo nemám si kde zhromaždiť úrodu.   A povedal: Toto urobím: zborím si stodoly, postavím väčšie a tam si zhromaždím všetko obilie a všetko, čo mám.   Potom si poviem duši: Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa!

Aj keď máme v slovenčine v bežných vetách osobné zámeno(ja, ty) zamlčané, veľmi nápadne preráža to jeho - ja, moje. Všetko hovorí v 1.osobe jednotného čísla.  Dokonca, aj vtedy, keď hovorí ty – tak hovorí k sebe. Máš dosť na mnoho rokov. Odpočívaj...

Jeho problém je v tom, že prišiel na rozhovor za nesprávnou osobou. Prišiel sám za sebou. Rozprával a radil sa iba sám so sebou. A tým pádom si kládol aj nesprávnu otázku. Tá znela: Čo urobím?

Jeho chyba bola v tom, že vo svojich plánoch nepomyslel vôbec na Boha. Ježiš nekritizuje jeho bohatstvo ani jeho veľkolepé osobné plány, ale  neprítomnosť Boha v jeho plánoch. Jeho najväčšou chybou bolo, že nepočítal v živote s Bohom a preto sa prepočítal. Nezhromaždil si to najpodstatnejšie – poklad v nebi.

Čo by sa stalo, ak by išiel za tou správnou osobou – za Bohom? Pravdepodobne by položil aj správnu otázku. Namiesto: Čo urobím, by sa spýtal: Čo chceš, aby som urobil s tým, čo mám?

Milý brat, milá sestra, ako a koho sa pýtaš  ty v tejto oblasti? Komu kladieš tento druh otázok? Riešiš ich spolu so svojim Stvoriteľom, alebo v skrátenej verzii len sám so sebou?

Ak by nebolo Boha, bolo by hromadenie pozemských pokladov jedinou možnosťou pre náš život. Ale keďže Boh je tu, tento Boh nechce, aby jeho deti dôverovali peniazom ako jedinej zábezpeke svojho života. Nechce, aby sme kráčali po ceste bohatého sedliaka, ktorý síce nadobudol veľký majetok, ale po duchovnej stránke bol žobrákom.

Ako prevenciu proti žobravej duši nám Pán Boh   vo svojom slove zanechal viaceré dobré rady. Ap. Pavol dáva napr. usmernenia mladému Timoteovi v 1. liste Tim. 6,17-19:  Tým, čo sú bohatí v terajšom veku, prikazuj, aby neboli namyslení a nedúfali v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie,  a aby konali dobré, boli bohatí na dobré skutky, štedrí, zdielni,  a tak si zhromažďovali dobrý základ do budúcnosti a dosiahli skutočný život.

Si bohatý v tomto veku? Aj keď sa nám to nezdá,  v tejto oblasti na tom nie sme až tak zle. Takmer polovica sveta musí denne vyžiť z menej ako 2 €. Ak je náš príjem vyšší, sme vlastne bohatý a preto musíme byť ostražitý.

Nebuďme namyslení, aby Boh nemusel o nás povedať slová, ktoré kedysi povedal ústami proroka Ozeáša(13,6): Nakŕmil som ich a oni sa nasýtili, a keď sa nasýtili, spyšnelo im srdce a zabudli na mňa.

Nebuďme namyslení. Nenechajme sa oklamať myšlienkou, že máme niečo spoločné s nahromadeným majetkom. Biblia jasne hovorí: Domy, nehnuteľnosti, peniaze, cenné papiere - nič nám nepatrí.

Hľa Pánovo je nebo a nebesia, zem a všetko, čo je na nej! (Dt 10,14)

Moje je striebro a moje  je zlato, hovorí Pán zástupov (Ag 2,8).

Bohatý muž v Ježišovom podobenstve na toto zabudol. Je však  zaujímavé je, že chudobná vdova, na ktorú Ježiš poukázal v chráme na to nezabudla. Všetci dávali z prebytku, ale ona vhodila všetko, čo mala. Investiční poradcovia by jej odporúčali skôr, aby dodržiavala investičnú stratégiu spomínaného staviteľa sýpok. Už vôbec by neboli nadšený  zo štedrosti a nerozumnosti tejto dámy. Ale práve ona sa stala v Biblii hrdinom finančného správcovstva. Položila celý svoj majetok na obetný stôl. Toto človek nedokáže urobiť bez toho, aby nevedel, že jeho život patrí Bohu i so všetkým, čo má. Toto poznanie nám dáva odvahu zhromažďovať si ten nebeský poklad a spoliehať sa na Stvoriteľa. Žalmista túto svoju skúsenosť Božej starostlivosti vyjadril slovami: Mladý som bol, a zostarel som, no spravodlivého nevidel som opusteného, ani  jeho potomstvo žobrať o chlieb. Ž 37,25

Boh vlastní všetko, a on nie je držgroš – to všetko nám na čas dáva. Máme v ňom dobrého pastiera. Dôverujme jemu a nie majetku. Keď uvažujeme o sebe a svojom majetku, nerobme to len v 1. osobe  jednotného čísla, ale radšej častejšie v 2. osobe. Nepýtajme sa - čo urobím, ale – čo chceš, Pane, aby som urobil; ako chceš aby som veci zariadil?  Ak sa takto pýtame, buďme ochotní Pána Boha i poslúchnuť a deliť sa.

Veď napokon to, čo máme, sú v Božích očiach len peniaze z monopolov. Keď sa hra skončí, všetky pôjdu späť do krabice. My však v tom čase môžeme mať poklad v nebi. Amen!

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok