ECAV Ružomberok
Kázne v roku 2012
Úvod
História
Kázne v r. 2012
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2012
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
18.3.2012 - IV. pôstna nedeľa
stiahnuť pdf súbor

Text: 5. M 19, 2-3: …od­deľ si tri mes­tá upro­stred svojej krajiny - ktorú ti dáva Hos­podin, tvoj Boh, do vlast­níc­tva -  uprav ces­tu k nim a na tri diely roz­deľ územie svojej krajiny, ktorú ti dáva do vlast­níc­tva Hos­podin, tvoj Boh, aby mal kam utiecť každý vrah.

Milí bratia a sestry,

keď boli naše deti menšie,  často hrávali chytačku. Zvyčajne si určili aj tzv. domček, teda miesto, kde nemohli byť chytení. Vyzeralo to tak, že keď ich súper dobiehal, čo najkratšou cestou dobehli na miesto „domčeka“, resp. sa chytili  predmetu, ktorý dom predstavoval  a zakričali – „čik-čik dom“. V tomto úkryte boli chránení. Nemohli byť chytení.

A hoci som bol rýchlejší ako  moje deti, vďaka tomuto domčeku, či útočisku som mal niekedy dosť veľký problém deti chytiť.

Deťom sa z času na čas snívajú strašidelné sny. Často ich v sne niekto naháňa a oni nedokážu utiecť.  Raz mi náš syn Šimon rozprával o tom, ako ho niekto zlý v sne naháňal. Keď už bol veľmi blízko a videl, že mu nebude môcť utiecť, čupol si na zem a zakričal – „čik-čik dom“.  A ten prenasledovateľ sa ho nemohol chytiť. Aj na základe tohto vidíme, že od detstva hľadáme v nepríjemných situáciách útočište.

Ale nie sú to len deti, ktoré potrebujú domček, útočisko alebo úkryt pre niekým, kto ich naháňa.
Potrebujeme to všetci – deti, dospievajúci, aj dospelí. Aj my často utekáme pred vecami, ktoré nás dobiehajú.

Utekáme pred strachom,  problémami, nepríjemnými ľuďmi, dôsledkami našich zlých rozhodnutí a hriechov.

Mnohokrát sa nachádzame v neriešiteľných situáciách a zúfalo hľadáme skrýšu, kde by sme sa aspoň na chvíľu mohli skryť. Kde by sme aspoň chvíľu na to zlé nemuseli myslieť. V SZ Izraeli mali zvláštnu inštitúciu tzv. útočištných miest.

Boli tri  a boli od seba vzdialené maximálne na pol dňa cesty. Boli označené smerovými tabuľkami. Človek, ktorý utekal pred prenasledovateľmi mohol jedno z týchto miest dosiahnuť  najviac za pol dňa a tam sa ukryť. Cesty do týchto miest boli poctivo upravované. Každá rieka bola premostená, každá prekážka odstránená, aby utekajúci muž mohol jednoducho prísť k mestu.

Raz ročne starší kráčali po týchto cestách a postarali sa o ich údržbu, aby nič nebránilo úniku. Aby zdržanie nezapríčinilo dostihnutie a zabitie.

Stačilo vbehnúť za bránu tohto mesta a človek bol chránený.

Tieto miesta však neboli zriadené pre nevinných ľudí. Boli práve pre ľudí, ktorí sa svojou vinou dostali do problémov. Boli to často vrahovia, alebo ľudia, ktorí druhým úmyselne alebo neúmyselne ublížili. Na týchto miestach bol potom pre nich zriadený spravodlivý súd.

Ak nás, bratia a sestry, dobiehajú ťažké veci  v živote, naše viny,  dobrou správou je, že aj my máme takéto mesto útočiska. Nie je ďaleko a je veľmi dobre označené. Vedú k nemu smerovníky, ktoré čítame v Božom slove. Napr.: Vzývaj ma v deň súženia, ja ťa vytrhnem a ty ma budeš oslavovať. Alebo v stíšení pred Bohom a v obrátení bude vaša záchrana. Uver v Pána Ježiša a budeš zachránený ty aj tvoj dom...

Aj starozmluvní králi a mnohí mužovia viery museli mnohokrát utekať pred svojimi nepriateľmi i pred dôsledkami svojich chýb a hriechov. Jeden z nich napísal žalm, ktorý bol dôležitý aj pre prenasledovaného Martina Luthera: Boh nám je útočišťom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou... Hradom  prepevným je nám Boh Jákobov.

Je veľmi užitočné byť všímavým a neprehliadnuť tieto šípky, ktoré vedú k záchrane – do mesta útočišťa, v čase, keď nám nepriateľ dýcha na chrbát, keď nás dobiehajú problémy, nemoci,  naše hriechy alebo pochybnosti.

Bratia a sestry,  utekať k Bohu nie je žiadnou hanbou ani slabosťou. Je to jediný spôsob, ako byť zachránený. Pavol hovorí: Nebolo nám dané iné meno pod nebom, v ktorom by sme došli záchrany – nebol nám daný iný spôsob záchrany. Len v Ježišovi Kristovi. To majme na mysli vždy, keď hľadáme východisko z problémov.
   
Je zaujímavé, že v SZ dobe niektoré viny boli odpustené a zmazané takým spôsobom, že hriešnik musel v tomto meste útočiska zotrvať až do smrti veľkňaza. Jeho vina bola položená na veľkňaza a jeho smrťou zmazaná.
   
V NZ si čítame, že aj my máme Veľkňaza, na ktorého boli prenesené naše hriechy, ktorý sám bol obeťou, ktorá nám priniesla zmierenie a záchranu. Jeho sa držme, hoci len s vierou veľkou ako horčičné zrnko a budeme v bezpečí. Amen!

David Bázlik
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok