ECAV Ružomberok
Kronika roku 2010
Úvod
História
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Šafárik sa narodil pred 215 rokmi
15.5.2010 - www.ecav.sk

Spisovateľ, historik, tvorca vedeckých základov slavistiky Pavol Jozef Šafárik, tvorca prvého celistvého pohľadu na slovesnosť, jazyk a históriu Slovanov, sa narodil pred 215 rokmi, 13. mája 1795 v Kobeliarove v evanjelickej rodine.

Študoval na gymnáziu v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a neskôr v Jene v Nemecku. Vychovávateľsky pôsobil v Rožňave, Dobšinej, Kežmarku, Jene a v Prešporku. V roku 1819 sa na príhovor vplyvných priateľov už ako 24-ročný stal riaditeľom gymnázia zriadeného pravoslávnou cirkvou v Novom Sade (Srbsko). Napriek očakávaniam priniesol pobyt v Srbsku Šafárikovi mnoho žiaľu. Kvárený bolestivým ochorením sa musel vyrovnávať nielen s úmrtiami detí, vytrhnutím z podnetného literárneho a vedeckého prostredia a obmedzenými finančnými prostriedkami, ale bol konfrontovaný aj so svojím slovanským pôvodom, evanjelickou vierou a bádateľskou činnosťou, čo vyústilo v jeho nútený odchod.

V Prahe, kam sa s rodinou presťahoval z Nového Sadu v roku 1833, mu zaopatrenie na niekoľko rokov priniesla zbierka medzi českými vlastencami a mecenášmi, ktorej podmienkou bolo písanie v češtine. Najskôr bol redaktorom časopisu Světozor, potom pôsobil ako cenzor a redaktor časopisu českého múzea (Musejník). V roku 1848 sa stal riaditeľom Univerzitnej knižnice v Prahe a mimoriadnym profesorom slovanskej filológie na pražskej univerzite. V Prahe vyvrcholila aj jeho vedecká činnosť.

Rozsiahle a obsahovo bohaté dielo Pavla Jozefa Šafárika sa organicky začleňuje do slovenskej aj českej národnej kultúry. Šafárik sa usiloval o zblíženie oboch kultúr, ale rešpektoval špecifiká každého národa. Svojimi postojmi v tejto otázke posilnil rozhodnutie Ľudovíta Štúra o zavedení spisovnej slovenčiny. Mal významný podiel na formovaní národnoobrodeneckej vlasteneckej koncepcie dejín a kultúry slovanských národov.

Ako prvý podal systematický obraz o slovanských národoch, ich kultúre a dejinách. Zaradil ich medzi najvyspelejšie kultúry na svete. Veľkú pozornosť venoval skúmaniu staroslovienskeho písma. Dokázal, že cyrilike predchádzala hlaholika. V otázke jazykovej jednoty zastával a presadzoval názor, že každý národ má rozvíjať svoju kultúru predovšetkým prostredníctvom svojho vlastného jazyka.

Z jeho tvorby možno spomenúť poéziu Tatranská múza s lyrou slovanskou (Levoča, 1814), odborné spisy Počátkové českého básnictví, obzvláště prozódie (1818), Písně světské lidu slovenského v Uhřích (1823-1827), Slovanské starožitnosti (1837, 1865), Památky dřevního pisemnictví Jihoslovanů (1851), Památky hlaholského písemnictví (1853).

Svoje občianske a vlastenecké postoje preukázal vystúpením na Slovanskom zjazde v Prahe v revolučnom roku 1848. Vtedajší štátny rakúsky minister, knieža Kolovrat ho nazval hviezdou prvej veľkosti v slovanskom svete. Tento výrok poslúžil ako názov v júni 1995 organizátorom výstavy Hviezda prvej veľkosti v Slovenskom národnom literárnom múzeu v Martine. Matica slovenská ju pripravila ako jedno z podujatí pri príležitosti osláv 200. výročia narodenia tohto významného vedca a literáta.

V roku 1860 sa vyčerpaný a ťažko chorý Šafárik, ktorý sa v tom čase už vymanil z pazúrov chudoby, pokúsil o samovraždu skokom do Vltavy. Hoci ho zachránili, smrť ho dostihla už o rok 26. júna 1861 v Prahe, kde je aj pochovaný. Jeho meno nesie košická Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, založená v roku 1959.

obr

www.ecav.sk
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok