ECAV Ružomberok
Kronika roku 2012
Úvod
História
Kázne v r. 2012
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2012
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
DEDIČSTVO 1/2012 - S mečom, perom a bibliou - evanjelickí zemepáni Likavy (1. časť)
25.4.2012 - ECAV Ružomberok

V histórii ružomberských evanjelikov 16. – začiatku 18. storočia nemožno prehliadnuť významnú úlohu, ktorú zohrali vtedajší feudálni zemepáni Ružomberka, držitelia hradného panstva Likava. Všetci bez výnimky ovplyvnili nielen život mesta a Liptova, ale svojím konaním a postojmi zasiahli do dejín celej krajiny, poznačili osudy tisícov súčasníkov vo vtedajšom Uhorsku a habsburských dŕžavách.

Ich dramatické životné osudy boli súčasťou krvavých tureckých vojen, stavovských povstaní a náboženských a mocenských konfliktov. Nepokojná doba ich nútila držať v jednej ruke meč, v druhej pero – nástroj literáta i politika, a pritom popri všetkých ich ľudských chybách, pokleskoch a nedostatkoch pridŕžať sa a nespúšťať sa toho, čo určovalo a podmieňovalo ich životnú dráhu a presvedčenie... čistého kresťanského učenia, obsiahnutého v Písme Svätom, vykladanom v duchu evanjelickej lutherskej Reformácie...

Dejepisci evanjelického Ružomberka, počínajúc v modernej dobe Mieroslavom Kovalevským, častokrát, prakticky bez výnimky opakovali meno Ondreja Jakobeiho st. Legendárny reformátor mesta a jeho okolia tu mal pôsobiť okolo roku 1528. Kritici tejto mýtizovanej osobnosti poukazovali na časové nezrovnalosti Jakobeiho účinkovania v Ružomberku a na iných miestach. Až Ján Jamnický prišiel s interpretáciou, že ide o dve osoby, Ondreja staršieho a mladšieho, otca a syna.

Našiel aj údaj upresňujúci vek reformátora, podľa ktorého by skutočne Ondrej starší mohol vo svojich mladých rokoch šíriť posolstvo Reformácie v našich končinách. Skúpe a skromné faktografické údaje však žiadnemu kritickému a súdnemu historikovi neumožňujú vysloviť jednoznačné tvrdenie o nepretržitej histórii ružomberských evanjelikov počínajúc od letopočtu 1528. Skúsme sa však na záležitosť pozrieť cez iné, než len cirkevné a školské pramene. Nastavme si kaleidoskop poliktických a vojenských udalostí tak, ako sa v regióne odohrávali na prelome 20. a 30. rokov 16. storočia...

Dva roky po moháčskej katastrofe a tragickej smrti kráľa Ľudovíta II. zmietala Uhorsko krutá vnútorná vojna. O krajinu i kráľovskú korunu bojovali Ján Zápoľský, sedmohradský vojvoda a vazal Osmanskej ríše, okrem iného aj liptovský župan, a Ferdinand I. Habsburský, zvolený časťou uhorskej šľachty za dediča svätoštefanskej koruny na základe sobášnych zmlúv, uzavretých medzi Habsburgovcami a Jagellovcami desať rokov pred bitkou pri Moháči.

Krajinská šľachta nasledovala jedného alebo druhého pretendenta na uhorský trón. Liptov nebol výnimkou. Pravdepodobne väčšia časť tunajšej šľachty na čele s podžupanom Jurajom z Palúdzky prisahala vernosť Ferdinandovi I., iní, ako zeman Peter Horánsky, vstúpili do služieb vojenských veliteľov kráľa Jána. Zápoľského záujmy na severe a severozápade Slovenska zastupovali bratia Mikuláš a Peter Kostkovci, páni zo sliezskych Sedlíc. Za verné služby im vládca Sedmohradska daroval hrady Lietavu a Strečno, roku 1529 sa stali kapitánmi horného Považia a o rok neskôr hlavnými veliteľmi Zápoľského vojsk v Hornom Uhorsku. Ovládali aj ďalšie hrady a pevnosti na hornom Považí, Oravu (Mikuláš v rokoch 1524 – 1532 zastával úrad oravského župana), turčiansky Zniev a ich vplyv a moc zasahovali až do oblasti stredoslovenských banských miest.

Z nášho pohľadu je dôležité, že patrili k prvým vyznávačom a stúpencom Lutherovho učenia medzi uhorskými magnátmi. Temperamentní a tvrdí bojovníci, ktorí so svojimi šíkmi operovali až na Spiši či pri severomaďarskom Egeri, rovnako zápalisto a vážne brali aj svoju vieru. Mikuláš ju nechal pri príležitosti prijatia Augsburského vyznania r. 1530 zvečniť do kameňa v podobe žalmu – epitafu nad bránou Lietavského hradu, kde príchodzieho vítal citát Slovo Hospodinovo zůstává na věky.

Katolícka strana ho nazývala tyranom kléru. Určite nie bezdôvodne, v okolí Lietavy sa zachovala povesť o tom, ako nechal ubiť na smrť nitrianskeho kanonika, ktorý sa mu opovážil priniesť Ferdinandovu výzvu na odovzdanie hradu.

Povesť možno pochádzala z mladšieho rekatolizačného obdobia a preto účelovo vykresľovala len jednu, negatívnu stránku povahy evanjelického feudála, v temnom príbehu sa však v plnej miere odzrkadľovala priepastná hĺbka konfliktu medzi súperiacimi tábormi Ferdinanda I. a Jána Zápoľského.

obr

ECAV Ružomberok
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok