ECAV Ružomberok
Kronika roku 2013
Úvod
História
Kázne v r. 2013
Kázne v r. 2012
Kázne v r. 2011
Kázne v r. 2010
Kázne v r. 2009
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2013
Kronika 2012
Kronika 2011
Kronika 2010
Kronika 2009
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku

A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01

044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk


DEDIČSTVO 2/2012 - Slovo na úvod
1.2.2013 - ECAV Ružomberok

Vianoce nás vracajú do detstva

Bol rok 1979 a ja som spolu s rodičmi prežívala prvé Vianoce na východnom Slovensku u babky. Mama ako dobrá nevesta upratala celú prednú izbu a nachystala ju na vianočné sviatky. V okne zavesené fondánové salónky na borovičke čakali, až si ich po Vianociach rozbalíme. V strede izby na tkaných pokrovcoch stál starý jedálenský stôl prikrytý ľanovým obrusom s krásnym vyšívaným vzorom, ktorý vlastnoručne utkala a vyšívala moja babka.

Vôňa borovice sa miešala s čistou vydrhnutou drevenou dlážkou a vôňou kysnutých makových a orechových koláčov, ktorá sa šírila z vedľajšej kuchyne. Všetko bolo pripravené na večer. Ako sme sa tak motali všetci v kuchyni (keďže predná izba bola uprataná na večeru), babka na chvíľu vybehla von do chlieva. Zaraz bola späť a všetko išlo ďalej až do času, kedy moja mama išla do prednej izby pre kabáty, že už je čas ísť do kostola. Zrazu sme počuli akési zvolanie, prišli sme do prednej izby a videli ako moja mama zalamuje rukami.

Moja babka totiž podľa každoročného vianočného zvyku nohy stola obtočila reťazou a všade pod stôl po- rozhadzovala slamu a seno a trocha obilia. Mne sa to veľmi páčilo, ale moja mama, ktorá prišla z veľkého mesta, a ktorá bola hrdá ako svokre krásne upratala, nenašla pre takýto zvyk pochopenie. Nakoniec všetko dobre dopadlo, tú „špinu“ však, hneď po večeri, musel otec vyniesť von...

Určite aj vy, milí čitatelia týchto strá- nok, máte vianočných zážitkov z detstva až až. A tak ako ja, keď zavriete oči, prežívate atmosféru Vianoc toho svojho detstva. Vianoce sa nám spájajú s vôňami, zážitkami a najmä s ľuďmi. Veľakrát s tými, ktorí už nie sú medzi nami. A hoci starneme a mnoho Vianoc je už za nami, hlavne tých z detských čias, predsa nás tieto dni svojou silou premieňajú na malé deti. Je to iné, už sa netešíme na to, ako kedysi, čím nás naši blízki prekvapia, ale na to, akí budú oni prekvapení, keď otvoria ten náš darček.

Už potajomky neujedáme z práve napečených koláčikov, ale máme radosť, keď našich milovaných ľudí vidíme po- kope, a vieme, že im chutí všetko, čo sme pre nich pripravili. Je dobré, že sme dospeli a že z tých, ktorí radi dostávali darčeky sa stali tí, ktorí radi dávajú, i kus seba samých. To je sila Vianoc. Avšak, okrem toho, sila Vianoc je i v tom, že Boh sa narodil ako bezbranné dieťa. A to dáva charakter každým Vianociam, je to ich podstata. Na to, aby sme videli Boha, potrebujeme mať oči dieťaťa. Oči, ktoré vedia zaostriť na tajomstvo, oči, ktoré vidia za hranice viditeľného. Potrebujeme dôveru dieťaťa, ktorá je ochotná vložiť svoju ruku do tej otcovej a nechať sa viesť bez toho, aby vedela, kam ju otcova ruka vedie.

Potrebujeme spontánnosť die- ťaťa, vedieť sa radovať z maličkých zázra- kov. Sú tu, sú všade okolo nás, v každom dni. V každej chvíli sa pred nami otvára nádherný svet neviditeľných a zázrač- ných vecí. Už som dospelá a občas sa mi cnie za časom, keď som bola dieťa. Mala som krás- ne detstvo a krásne každé Vianoce. Som dospelá a to čaro Vianoc môjho detstva už
prežívam len v spomienkach.

Niekedy neviem nájsť čas na radosť z malých vecí, na rozprávky akoby už neverím a na tajomstvá asi nemám zrak. Keby nebolo Vianoc, možno by mi ani nedošlo, že do neviditeľného sveta, ktorý je všade okolo mňa, smiem vstúpiť, ale len ako dieťa. Ešte že prišli aj tento rok... a máme deti, ktoré nám nedovolia prežiť ich bez tajomstiev, detskej radosti a dôvery. Ak to chcete zažiť aj vy, vráťte sa do detstva pre spontánnu radosť, dôveru bez otázok a oči vidiace zázraky. Možno že sa vám podarí prežiť Vianoce svojho detstva ešte raz. Požehnané vianočné sviatky plné ra- dosti a milostivý rok 2013 vám všetkým zo srdca praje

Ilona Bázliková – zborová kaplánka


obr

ECAV Ružomberok
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok