Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2006


Úvod
História

Kázne v r.2007
Kázne v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk

webmaster


6.8.2006 – 8. nedeľa po Sv. Trojici

Piesne: 363, 245, 490; Antifóna: 71; piesne k VP: 327, 333, 301, 496
Evanjelium: J 6,47-57
Kázňový text: Evanjelium Jána 6,44: (Pán Ježiš hovorí:)  „Nikto  nemôže prísť ku mne, len keď Ho pritiahne Otec, ktorý ma poslal a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

Úvodná modlitba: Ó drahý Kriste, tiahni nás slabých za sebou, lebo keď nás Ty nepotiahneš, nemôžeme Ťa nasledovať. Daj nám statočného ducha, aby bol hotový, a ak je telo mdlé, nech nás predchádza, preniká i nasleduje Tvoja milosť, pretože bez Teba nemôžeme nič činiť, a dokonca ani pre Teba ísť na ukrutnú smrť. Daj nám odhodlaného ducha, nebojácne srdce, pravú vieru, pevnú a dokonalú lásku, aby sme za Teba čo najtrpezlivejšie a s radosťou nasadili svoj život. Amen. (Majster Ján Hus)

Milí: bratia a sestry!

Spomínate si ešte? – Čoskoro uplynie  6 rokov od toho, keď 12. augusta 2000, po dvoch explóziách na palube, klesla na dno Barentsovho mora vtedy najmodernejšia ruská ponorka Kursk. Zomreli pritom všetci členovia jej posádky. Navzdory viacerým pokusom o záchranu sa nepodarilo zachrániť ani jedného zo 118  námorníkov. Kvôli tomu, aby mohli byť pochované ich telá, bolo potrebné ponorku vytiahnuť. Podarilo sa to až o rok lodi, ktorá bola vybavená 26 hydraulickými žeriavmi. Táto loď ponorku vytiahla a odtiahla do prístavu v meste Murmansk.

Pán Boh aj nás chce vytiahnuť - z hlbín našich previnení, odcudzenia sa Bohu i ľuďom a odtiahnuť do bezpečia prístavu. Nie preto, aby nás pochoval, ale aby nám daroval nový život. Hospodinova  „záchranná loď“ má najsilnejšie „navíjacie“ - najmocnejšie „ťažné zariadenie“. Jeho súčasťami sú Božia trpezlivosť, ktorá sa nás nikdy nevzdáva, Božia vernosť k nám, ktorá sa denne obnovuje a Božia láska, ktorá sa za nás obetuje až po smrť a víťazí nad smrťou.

Tá skvelá správa pre všetkých nás, ktorých loď života stroskotala, ktorí sme sa voči Bohu i ľuďom prehrešili, znie: Ježiš Kristus nás vyťahuje z hlbín našich vín a odcudzenia. On nás ťahá k sebe. – Len preto smieme v Neho veriť.

Verš, ktorý sme počuli z Biblie hovorí, ako človek uverí v Ježiša Krista. Pán Ježiš hovorí: „Nikto  nemôže prísť ku mne, len keď Ho pritiahne Otec, ktorý ma poslal a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ Iba ten príde k Ježišovi, koho k Nemu pritiahne nebeský Otec. Výraz „pritiahne“ v pôvodnom gréckom texte Novej zmluvy znie: „ťahá“ – „ruve“ – „šklbe“. Tieto  až drastické pojmy vyjadrujú intenzitu – veľkosť Božieho záujmu o našu záchranu. Nejeden človek sa pýta: Ak k Ježišovi – k spáse – nemôže prísť nikto, iba ten koho pritiahne Otec, kde je naše vlastné rozhodnutie – naša slobodná vôľa? A či vari nie sú aj ľudia, ktorí nemôžu veriť, lebo neboli ťahaní k Ježišovi? Prípadne ich viera bola silne otrasená krízovými situáciami. Povedzme po 2. svetovej vojne, po hrôzach, ktoré sa diali v Osvienčime a ďalších koncentrákoch a iste aj pri vojnách v súčasnosti – si mnohí kladú otázku: Ako sa Boh na to môže nečinne pozerať? A sú aj takí, ktorí povedia: Ak Boh nezasiahne – ja v takého Boha nemôžem veriť.  

Biblia z nás nerobí bábky, no Ježišovými slovami: “Nikto  nemôže prísť ku mne, len keď Ho pritiahne Otec“ vraví, že to rozhodujúce koná Boh. Na Jeho tiahnutí predovšetkým záleží. Pán Boh nás k Ježišovi „ťahá“ – „ruve“ – „šklbe“ oveľa väčšou silou, akú malo 26 hydraulických žeriavov, ktoré vytiahli z hlbín mora ponorku Kursk. A práve to Božie ťahanie – sila Božej trpezlivosti, vernosti a lásky, umožňuje i požaduje naše rozhodnutie. Keď nás nebeský Otec ťahá k spáse, to nie je slepý pud, ani prírodný zákon, ale zákon Božej lásky.         

Na našom oltárnom obraze je zobrazený Ježiš žehnajúci kalich svojej svätej Večere. Obraz chce povedať: Poďte ku mne, ste pozvaní, toto som urobil pre vás! Pre vás – z lásky k vám som prelial svoju nevinnú krv na golgotskom kríži. Božie ťahanie nie je slepý pud, či akt násilia na našej vôli. Práve Božie ťahanie umožňuje i požaduje naše rozhodnutie. Ono Božie ťahanie si uvedomujeme, keď bdelým, otvoreným srdcom počúvame zvesť Písma Svätého. Vtedy, keď sa otvárame Božiemu Slovu, cítime Božie ťahanie a obraciame pohľad svojho vnútra – smerujeme svoju dôveru  na Ježiša Krista. To platí rovnako pre nás, ľudí terajšej doby, ako pre ľudí, ktorí boli kedysi Ježišovými súčasníkmi. Božia láska nás tiahne.

Rímsko katolícki kresťania vraj musia chodiť do kostola; evanjelici nemusia - smú. Smieť - môcť prísť k Božiemu Slovu, k stolu nášho Pána Ježiša Krista je viac ako musieť. Nie je to povinnosť, plnením ktorej si u Hospodina získavame priazeň – sťa by nám Pán Boh robil za účasť akési čiarky, ktorých keď je dosť, máme u Neho výhody. Nie! Nemusíme, ale smieme - môžeme prísť, máme výsadu – máme milosť prísť, hoci sme nehodní.  Smieme a máme prichádzať sýtiť sa živým chlebom (J 6,51nn), lebo nebeský Otec, Božia láska nás tiahne. Na tom záleží. Ak by nás Pán Boh „ťažným zariadením“ svojej trpezlivosti, vernosti a lásky neťahal k Ježišovi, nebolo by pre nás pomoci. Preto s vďačnosťou a dôverou prichádzajme k Ježišovi, dajme sa pozvať Pánom, ktorý i nám hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“ (Mt 11,28). Amen.

Prameň:
Bünger, P. Manuela, Marschner Ralf – Andacht /25.7./ in: Neukirchener Kalender 2006 (Neukirchen. Vluyn, 2005)
   

späť